Čas zmeniť budúcnosť 09 – Prianie
Deviata kapitola: Prianie
„Nemožné!“ vyhlásila Kushina.
„Ako by si mohol....“
„Trénoval som od rána do večera. Nedal som si prestávku, kým som ešte mohol. Iba ak na obed. A keď tu stojím a dokážem to, tak je to možné.“ začínal sa hnevať.
Prečo mu neveria?
„Dobre, dajme tomu. Ale to čudo, čo urobilo tamtú dieru a tak veľmi sa to rasenganu podobalo? To ti nemohlo trvať len mesiac. Taká technika by zabrala možno aj dvadsať rokov. To by si ju musel skúšať od narodenia!“ nedala sa Kushina.
„Vlastne mi trvala ešte menej. Aspoň ten začiatok. A to čo si videla nie je jej konečná forma. Ta technika ešte nie je dokončená.“ zamumlal si.
Tušil, že mu nebudú veriť ani to. Kakashi-sensei sa tiež čudoval, že to tak dobre zvládal. Ale on mu dôveroval. Veril, že to dokáže.
A jeho vlastní rodiča mu neveria?
„Dobre. Nikto vás nenúti mi veriť. Stačí ak ma necháte na pokoji.“ povedal namrzene.
„Ale mám podmienku.“ usmial sa Yondaime.
Naruto tušil, že to nebude nič dobré.
„Keď budeš mať čas, tak mi ukážeš tú techniku a tiež mi vysvetlíš ako funguje.“
Len to? A môže mu to povedať?
„Fajn.“ súhlasil.
Aj tak nemal na výber. Aspoň bude mať pokoj od otázok, na ktoré nemôže odpovedať. Ešte vždy sa mal v čom zdokonaľovať. Možno keby.....
„Môžem mať aj ja prosbu?“ spýtal sa.
Minato nadvihol obočie.
„Počúvam.“
„Či by si mi niekedy, samozrejme ak budeš mať čas, nemohol pomôcť s tréningom.“ navrhol ostýchavo svoj nápad.
Potreboval niekoho kto ho navedie. Aj keby to znamenalo toto. Nerobil si však veľké nádeje.
„Rád ťa budem trénovať. Ale keď si sem prišiel nezmienil si sa, že si shinobi. Len, že chceš trénovať svoje schopnosti. Mne si to mohol povedať.“ usmial sa Minato.
Naruto s vyvalenými očami prikývol.
Bolo niečo, čo Yondaime vedel, ale nechcel, aby Naruto vedel, že o tom vie.
To preto súhlasil, že mu pomôže? Hm...čo by to len mohlo byť.
„Tak zatiaľ.“ rozlúčil sa Štvrtý.
Kushina už otvárala ústa, ale on ju chytil za ruku a ťahal preč.
Teraz už bol Naruto zase sám. Mohol kľudne premýšľať.
Prečo ho nikdy nenapadlo naučiť sa rasengan bez klona? Veď teraz mu to prišlo ako samozrejmosť. Bez klona to pôjde dvakrát rýchlejšie.
Lenže viac mu momentálne záležalo na svojom budúcom tréningu so svojim otcom. Mohol by ho naučil pár fasa techník.
Najviac sa mu pozdával Shiki-fuujin. Tušil však, že ak tú techniku použije, už nikdy sa jeho duša do skutočného tela nevráti. Je jedno, v ktorom čase by svoju dušu zapredal. Skončilo by to jeho definitívnou smrťou. Lenže Konoha by bola v poriadku.
Ale bol tu ešte jeden problém. Ak on bude bojovať s Madarom, Kyuubi sa vymkne spod kontroly.
Čo ak ho jeho otec nestihne zapečatiť?
Čo ak svojom stretávaním s ním a s Kushinou niečo pokazí?
Čo ak sa narodí skôr ako predpokladal?
Stihne potom včas zabiť Madaru?
Premýšľať nad tým, že všetko záleží iba na jeho schopnostiach a rozhodnutiach bolo bolestivé. Musel to zvládnuť úplne sám.
Ako vtedy, keď bol ešte malý. Na nikoho sa nespoliehal.
Lenže keď získal priateľov, časom sa naučil im dôverovať a spoliehať sa na nich.
Teraz mu tu veľmi chýbali.
Sasuke, Sakura, Sai, Kakashi-sensei, ďalší jeho priatelia, ale hlavne Hinata.
Keď zistil, že ho Hinata miluje, bol to preňho veľký šok. Časom mu však došlo, že to nie je len jednostranné. On ju mal odjakživa rád.
Len ho ťažili dôležitejšie veci ako láska.
Bol to Sasuke. Vždy ho dával na prvé miesto.
Ale keď začal chodiť s Hinatou, zrazu sa stredom celého vesmíru stala iba ona. Prvoradé bolo už len jej bezpečie.
Najväčšiu úľavu pocítil vtedy, keď zistil, že pri útoku nemohla byť ani pol dňa cesty od Listovej. Mala vtedy misiu v Sune.
Ako veľmi sa bál, keď ju tam Piata posielala. Chcel ísť s ňou. Nechcel ju púšťať úplne samu. Bolo by lepšie keby šiel? Potom by nemohol zničiť Listovú.
Ale čo ak by sa im ju aj tak podarilo zničiť?
To nemohol vedieť.
Teraz sa už mohol len snažiť a veriť v to, že Hinata bola a bude v bezpečí.
Keby sa stalo dačo aj jej .... Nechcel na to ani pomyslieť.
Štvrtý mu sľúbil pomoc.
Už mal za senseia jeho učiteľa Jiraju a tiež jeho najlepšieho žiaka Kakashi-senseia. Ale toho slávneho génia, najlepšieho shinobi Listovej za učiteľa nikdy nemal. Ani nemohol mať. Možnože keď mu pomôže on, bude všetko ok. Naučí sa nové a vylepší staré techniky.
A o rok, keď si poňho príde Madara, bude dosť silný na to, aby ho dokázal poraziť. Dosť silný, aby opravil to, čo zničil.
Stisol v ruke prívesok Prvého, vstal zo zeme a s veľkým odhodlaním vyvolal zo dvadsať klonov, ktorí sa spolu s ním ihneď pustili do tréningu.
Asi najkratší diel čo som kedy napísala. Ale aspoň dačo, že? Veľmi sa ospravedlňujem, že som tak dlho nič nedala, ale bola som preč a dnes zasa odchádzam, takže netuším, kedy dám zase niečo nové. Ale dúfam, že to bude skoro.
PS: berte túto čast ako záver nejakej kapitoly ... ale aj tak to pokračuje ďalej, len to naberie trochu iný smer. Inú hlavnú dejovú líniu :P
nádhera
92% teenagerů poslouchá hiphop. Pokud patříš mezi zbývajících 8%, přidej si tohle do podpisu.
mno je to super dielik a je vidno ze na tutto poviedku sa oplati cakat aj dlhsiu dobu
Tákže, suprový dílek, i když po delší době
Už to tak bude?
Return? Ouki douki, zatím jako čtenářka doháním zameškané čtení starých známých i nováčků