Čas zmeniť budúcnosť 10 – Partner

Desiata kapitola: Partner

Dlhými krokmi skákal po strechách k tunajšiemu Hokáge. Chystal sa na svoju prvú skutočnú misiu.
Boli to už štyri mesiace čo osobne spoznal svojich mŕtvych rodičov. Odvtedy sa toho veľa naučil. Nielenže mu párkrát pomáhal sám Štvrtý, ale niekedy ho trénoval aj jeho učiteľ Jiraja.
Hneď po ich prvom spoločnom tréningu zistil, že už je rovnako zvrhlý ako bude aj o dvadsať rokov. Zo slušnosti ho však oslovoval iba Jiraja. Ale bolo ťažké si zvykať.
Aby mal z čoho žiť, musel si privyrábať u rôznych obchodíkoch.
Asi pred mesiacom mu Yondaime navrhol, aby sa pridal k ninjom. On mu dal zápornú odpoveď. Stále musel myslieť na to, že nesmie nikoho zabiť. A pri misii, a ešte vo vojne, sa to môže stáť aj keď bude opatrný.
Ale po dvoch týždňoch sám došiel až do jeho kancelárie a bol nútený požiadať ho, aby smel byť ninja.
A prečo to všetko?
Nemal na výber. Občasné brigády ho nedokázali uživiť.
V tej dobe bolo najlepšie platené zamestnanie byť shinobi. To kvôli tej vojne. Potravín bolo málo a ľudia šetrili ako vedeli.
Ichiraku našťastie stále fungoval. Obchod navštevovalo viditeľne menej zákazníkov, ale stále to bolo dosť.
Štvrtý mu dal férovú ponuku.
Ak nechce byť normálny ninja, môže sa pridať k Anbu. Vtedy to bolo ešte na inej úrovni. Anbu misie sa plnili vo dvojiciach.. Nebolo to veľmi výhodné, ale boli to len začiatky. A Hokáge mu sľúbil, že väčšinou bude iba strážiť na hranici.

Bolo desať hodín a on sa ponáhľal do stredu Konohy, kde mu mal byť predstavený jeho partner. Dúfal v normálneho, málo ukecaného a hlavne dobrého človeka.
Pri vchode už dávno nikto nestál. Hokáge tvrdil, že je to škoda peňazí a že v budove pracuje dosť ľudí, ktorí nepotrebujú nijakú vstupnú kontrolu.
To znamená, že tých dvoch, čo naňho vkuse zazerali vyrazil. A ani mu to veľmi nebolo ľúto. Zastavil pred veľkými drevenými dverami, zhlboka sa nadýchol a zaklopal.
„Ďalej!“ počul otcov hlas.
Vlastne ... už si zvykol oslovovať ho Minato. Vraj mu vadí, keď ho oslovuje Štvrtý alebo Hokáge.
Otvoril dvere a v tom momente sa mu naskytol perfektný výhľad na jeho nového partnera. Lepšie povedané partnerku.
Tmavohnedé vlasy splývajúce až po lopatky a veľké čokoládovohnedé oči.
To bolo prvé čo si všimol.
Mala krásnu štíhlu postavu. Čierne nohavice a červené tielko ju iba zvýrazňovali.
Toto má byť jeho partnerka? Mohla mať tak maximálne sedemnásť.
To všetko mu prebehlo hlavou v jednej sekunde.
Za tu druhú dievčina otvorila ústa a jej ukazovák vystrelil jeho smerom.
„Ty-ty-ty si predsa Uzumaki Naruto!!!“ zvolala neveriacky.
Naruto znepokojene a zároveň vystrašene prebiehal očami z dievčina na Minata a hore dole .... až mu z toho bolo zle.
Zatiaľ čo si Hokáge dával tie slová dohromady, kunoichi si prikryla ústa akoby si uvedomila čo práve povedala. Cieľavedome vyštartovala k Hokágemu.
„Dovolíte?“ spýtala sa.
Ani nečakala na odpoveď a priložila mu ten istý ukazovák na čelo. Yondaime sa nekľudne zavrtel a hneď sa mu z tváre stratili všetky emócie. Bolo v nich len prázdno.
O desať sekúnd dievča odstúpilo a postavilo sa na svoje pôvodne miesto.
Minatovi sa do očí vrátilo nadšenie a starosti, ktoré tam mal odkedy ho pozná.
„Tak zdravím Inari. Toto bude tvoja kolegyňa.“ ukázal na to neobyčajné dievča.
Narutovi trošku odľahlo. Ani nevedel prečo, ale vyzeralo to tak, že si Štvrtý jeho skutočné meno nepamätá.
Čo s ním urobila?
Netrpezlivo pozrel na dievčinu, ktorá mu podávala ruku.
„Rada ťa spoznávam Inari. Ja som Akimashia.“ povedala s dôrazom na jeho falošné meno.
Naruto jej ruku nedôverčivo prijal, zatiaľ čo kútikom oka stále sledoval Minata.
Keď už si bol istý, že nič netuší, poriadne sa zapozeral svojej novej kolegyni do očí.
Niekoho mu pripomínala. Lenže netušil koho.
Ako to, že poznala jeho meno?
Nenapadla ho žiadna možnosť, iba ak by sa pozrela na človeka a videla mu meno napísané na čele. Lenže ona akoby vedela kto je.
Musí zistiť čo sa za tým skrýva. Ale nie pred svojím otcom. On bol ten posledný kto by mal vedieť kto sa skrýva za maskou Inariho.
Akimashia od neho odstúpila dva kroky dozadu a otočila sa k Hokágemu.
„Snáď si budete rozumieť. Akimashia tiež nepochádza z Listovej, ale je to schopná kunoichi. Keďže sa tiež nechcela dostať do bitky, pridelil som ju k tebe a spolu pôjdete strážiť západnú hranicu Zeme Ohňa. Po týždni vás príde vystriedať ďalšia dvojica a vy sa môžete vrátiť späť. Ak by sa niečo vo vašom okolí dialo, skúste to upokojiť a ak to nepôjde ihneď sa schovajte a pošlite správu, že potrebujete posily. Nejaké dotazy?“
„Kedy vyrážame?“ spýtala sa okamžite Akimashia.
„Od dve hodiny. Ešte .....“ zarazil sa a zo zásuvky vytiahol dve Anbu masky. „A dávajte si pozor.“ dodal menej prísne.
„Hai!“ prikývli obaja naraz a vyskočili oknom pred budovu.
Dievčina si ho ešte raz poriadne obzrela zo všetkých strán akoby neverila vlastným očiam a potom sa rozbehla preč.
„Počkaj, musíš mi vysvetliť.....“ kričal za ňou.
Ani sa neobzrela.
Čo je to za zvláštne dievča?

Šiel do svojho bytu a zbalil si všetky potrebné veci. Keď zistil, že má ešte hodinu čas, vzal si veci a vybral sa do Ichiraku.
S Teuchim a aj s Ayame sa už dobre poznali, keďže tam chodil takmer každý deň. Hneď ako ho uvideli, začali mu pripravovať jeho obľúbený rámen. Po vydatnom obede sa vybral k bráne odkiaľ mali vyraziť.
Akimashia ho už čakala.
Pozrel na hodiny. Ešte mali dvadsať minút.
„Ahoj!“ pozdravil.
„Čau. Ideme?“ usmiala sa.
Naruto sa jej chcel čo najskôr spýtať na ten incident u Minata, ale to mohol aj po ceste.
„Poďme.“ odvetil.
Dievčina sa v tom momente otočila a vyrazila ohromujúcou rýchlosťou vpred. Po niekoľkých sto metroch si musel poriadne švihnúť, aby ju dobehol.
„Ponáhľaš sa niekam?“ spýtal sa zadýchane.
Akimashia mierne sčervenala a rázne spomalila.
„Prepáč, nechala som sa uniesť.“ uškrnula sa.
„Povieš mi, čo malo znamenať to u Hokágeho?“ vychrlil zo seba.
Chvíľu si myslel, že mu neodpovie.
„Asi nie.“ vzdychla si a ešte viac spomalila.
„Je naozaj tvoje pravé meno Naruto Uzumaki?“ spýtala sa zrazu neveriacky.
Váhal či je odpovedať. Ale rozhodol sa, že jej bude veriť.
„Áno je. Ale odkiaľ....“
„A narodil si sa v deň útoku Kyuubiho na Konohu Uzumaki Kushine a Namikaze Minatovi?“ prerušila ho.
„Áno, ale...“
„A si Jinchuriky deväť chvostového démona?“ pokračovala bez prerušenia.
„Áno som. A láskavo mi povedz odkiaľ to všetko vieš. Kto vlastne si?“ vyhŕkol rýchlo, aby ho nestihla prerušiť.
Tak sa sústredil na ňu, že skoro vrazil do haluze, ktorá mu nebezpečne blízko minula hlavu.
„Som Akimashia. Ale môžeš mi hovoriť Aki.“ ozvala sa po minúte.
„Ale to...“
„Najprv mi povedz čo tu robíš. Ja viem, že si sa vrátil v čase, ale netuším prečo. Pokiaľ mi to nepovieš, ani ja ti nemôžem nič povedať.“
Vravela to tak napäto, že si pripadal ako vo vojenskom tábore.
Nesmel jej to povedať. Možno je to nejaký špión, aj keď to je viac ako nepravdepodobné. A odkiaľ vie tak veľa o ňom?
To mohli vedieť iba ľudia čo žili v Konohe, ale v jeho dobe.
A ako vie, že sa vrátil v čase?
Veď to nikomu nepovedal!
Odkiaľ to dievča je???