Čas zmeniť budúcnosť 08 – Problém

Ôsma kapitola: Problém

„Kushina Uzumaki. Teší ma Inari.“

V tej chvíli Naruto zbledol ako stena. Úsmev sa mu hneď vytratil z tváre. To meno ...Uzumaki.... ona musela byť jeho príbuzná.
„To ma byť ako čo?“ spýtala sa naštvane na jeho reakciu.
„Hm...“
„Myslím ten zamračený pohľad. Nepáči sa ti dačo na mojom mene?“ rozčuľovala sa.
„Nie.... tvoje meno je v poriadku.“ odvetil neprítomne.
Stále mu vŕtalo hlavou, či by Kushina náhodou nemohla byť jeho mama. Veď sa poznala s jeho otcom. Dávalo to logiku.
Alebo hocijaká iná príbuzná. Musí to zistiť.
„Hm.... odkiaľ si?“ spýtal sa nečakane.
Dievča táto otázka zarazila.
„Nie som z Listovej, ale zďaleka. Nasťahovala som sa sem po smrti mojej babičky.“ odvetila smutne.
Hovorilo sa jej to ťažko. Bolo vidno, že s ňou mala dobrý vzťah.
„A čo ty?“ vrátila otázku.
Niečo mu hovorilo, že je to jeho mama. Ale čo jej ma povedať? Že ona je pravdepodobne jeho mama a Yondaime jeho otec? Veď to by vyznelo ako niečo od blázna.
Nakoniec sa jej rozhodol povedať..... čiastočnú pravdu.
„Nikdy som nepoznal svoju rodinu. Odmalička som vyrastal sám. Nie som odtiaľto a ani netuším čo som zač. Viem len, že tu musím niečo urobiť. Niečo, čo zachráni ľudí, ktorých mám rád.“ odpovedal najpravdivejšie ako mohol.
Nemohla si z toho nič vyvodiť ... tak načo by zbytočne klamal. Jej zvedavý pohľad sa zmenil na podozrievavý.
„Čo zase?“ zamračil sa.
„Nič, nič. Len ma stále fascinuje tá podoba. Nemôžeš byť Minatovo dvojča?“ napadlo jej.
Naruto chápal, že hľadá riešenie, ale toto mu prišlo nesmierne smiešne. Vyprskol smiechom a začal sa dusiť.
V tom Kushina urobila niečo, čo vôbec nečakal. Namiesto toho, aby ho pobuchala po chrbte, dala mu takú facku, že letel dobrých desať metrov.
„Čo je na tom smiešne, ha?“ neudržala sa a znovu začala vrieskať.
„Nič. Len som si istý, že nie je moje dvojča. Preto.“ odvetil urazene a začal si šúchať červené líce.
Chvíľu medzi nimi šľahali hromy-blesky. Zrazu si odfrkla, otočila sa na päte a odpochodovala preč.
Potom, čo mu zmizla z dohľadu, ľahol si naspäť do trávy.
Hlavou mu vírili myšlienky, ktoré vôbec nedávali zmysel. Až teraz mu došlo, že je skutočne v minulosti.
Že netuší čo robiť.
Že je zmätený ako nikdy predtým.
Tento svet bol preňho príliš cudzí. Strácal v ňom orientáciu. Bolo to ľuďmi.
Ľuďmi, ktorých v živote nemal vidieť ani stretnúť.
Už chápal prečo to nezistil skôr. Prečo neprišiel na schopnosť toho prívesku. Bolo to preto, lebo nepotreboval cestovať v čase.
Nikto by to nemal robiť. Ak by tu nemal istý cieľ, určite by prišiel o rozum. Keby nezaútočil Kyuubi na Listovú, čo by bolo?
Mal by mamu, otca? Mal by rodinu?
A koľko by bolo ďalších takých ľudí, ktorých rodina by nezomrela pri útoku Kyuubiho?
Ale čo všetko by bolo ešte inak? Možnože by nespoznal Sakuru...Sasukeho.
Možno by mal šťastné detstvo, ale neskôr by bol nešťastný.
Je si istý len budúcnosťou, ktorá sa už stala.
Mal právo to zmeniť? Bolo vôbec správne to urobiť?
„Inari?“ nakláňala sa nad ním červenovláska.
Zavrel oči a pomaly ich otvoril. Spravil to trikrát.
Stále tam stála a nechápavo sledovala čo robí.
„Takže sa mi nesnívaš.“ posadil sa.
Vtedy mu padol zrak na blonďavého muža za ňou.
„Vážne má Hokage čas sledovať nejakého obyčajného cudzinca?“
„Keby obyčajného cudzinca, tak nie.“
„Čože?“ zarazila Naruta jeho odpoveď.
Neodpovedal.
„Noó ....ukáž!“ ťahala ho na nohy Kushina.
„Čo ako?“ nechápal.
Ešte pred chvíľou dotiaľ urazená odišla a teraz sa správa ako jeho najlepšia kamarátka. Je to dievča v poriadku?
„Veď vieš. Predsa to čo urobilo tú dieru.“ naliehala.
Problém...toto nebolo v žiadnom z jeho plánov. Určite nechcel ukazovať vylepšený rasengan jeho vynálezcovi. Musel si vymyslieť výhovorku.
„Už nemám dosť chakry. Prečo si myslíš, že tu len tak ležím a netrénujem?“ zahováral.
„Tak aspoň obyčajný. Toľko chakry snáď vyžmýkaš!“ prosíkala.
Vyzerala fakt zlato, keď prosila. Určite lepšie ako keď vrieskala. Minato sa tiež tváril prekvapene. Bolo jasné, že až tak často neprosí.
„No dobre. Ale podľa seba.“ kapituloval.
Minato jej veril. Inak by neprišiel. A skôr či neskôr... veď je to jedno.
Rýchlo zložil pečate a vyvolal jeden klon. A ten mu pomohol vytvoriť ten slávny rasengan. Nechal ho zo desať sekúnd rotovať a potom ho vrazil do zeme. Zrušil ho skôr ako stihol urobiť väčšiu dieru.
Kushina si spokojne zložila ruky na prsia a veľavýznamne sa pozrela na Minata.
„No...čo som hovorila.“
Hokage sa mierne pousmial, ale svoje prekvapenie neskrýval.
„Perfektné prevedenie rasenganu.“ pochválil ho.
„Len mi nejde do hlavy ako to, že ho vieš. Je to dosť zložitá technika. Kushina hovorí, že ťa ho naučil Jiraja-sensei. Ale mne žiadneho Inariho nikdy nespomínal.“ tvrdil Štvrtý.
Ako by aj mohol. V živote ho nevidel. Zatiaľ. Ale nejako to musí zahrať....
„Asi si ma nepamätá. Videl som ho použiť len náhodou. Práve dával nejakému chlapíkovi príučku.“ vysvetľoval, ale nejako nepresvedčivo.
„Len raz si ho videl z diaľky a tak ťa to nadchlo, že si to skúšal dovtedy, kým si ho nepreviedol do tejto podoby? To je nemožné.“
„Stačil mi mesiac a menšia pomoc.“ zamračil sa Naruto.
Náhodou, to bola naozaj pravda.
Minato aj Kushina na neho neveriacky zazerali.
„Nemožné!“ vyhlásila Kushina.
„Ako by si mohol....“