Chorý Leader alebo Kakuzu velí - rýchlo dovelí
Jedného pekného dňa, keď slniečko svietilo, more hrialo a vtáčiky spievali... okej úvod ako každý iný, zaobídeme sa bez neho, že? V akatsuki skrýši si ale členovia tejto " svorky " teplý, slnečný deň tak neužívali, ako okolitý svet.
Na tomto tichom mieste sa zrazu ozval neznesiteľný vzlykot. Nebol to však vzlykot zajatcov ( my aj nejakých máme ? ), ale vzlykot muža s Veľkým M, samotného Leadera.
,, Bodaj by aj tak nevzlykal, keď má teplotu 39:8." zaznamenal ich profík na choroby, Kakuzu.
,, Ale Kaku-san, o to vôbec nejde, ale hlava mi ide prasknúť." osočil sa naňho Pein.
,,Tak... nástup....!" nečakane zvreskol Kakuzu. Všetci kukli naňho div im oči nevypadli z jamok a rýchlosťou blesku sa zoradili do rady.
,, Takže, Leader je chorý a my nemáme nakúpené. Musíte ísť nakúpiť, lebo Leader ( ó najväčší ) nie je toho schopný."
,, Ja mám taký pocit, že on za chvíľku nebude schopný ničoho." poznamenal svoj objav Deidara. Všetci sa začali prekrikovať, aby ste mali o tom akž-takž predstavu, vyznelo to asi takto: ,, A jak ja..." ,,Hééj, čo by som mal ja i.."
,, Tobi is go..." ,, Ja nikam nejd..." ,, LEADER UM...." a takto by to pokračovalo asi do nekonečna, ale Kakuzu zvolal ( upozorňujem, použil na to repráky )
,, Nehádajte sa ako banda klebetníc na trhu a hýbte zadkom, bo neskončíme ani do večera!" Všetci hodili mŕtve pohľady alá je mi z teba zle.
,, A kto povedal že nám budeš šéfovať?" Všetky pohľady zrazu prešli z Kakuza na Peina.
,, Dobre, tak nech je dočasný šéf." leda zo seba vypotil Pein.
,, Asi budem mať mŕtvicu, prečo on?! Jashin, prečo?!" zastonal Hidan.
,, Lebo som povedal, keď ho tak moc chcete!"
,, Okej, tak vám pridelím, čo máte ísť nakúpiť. .. A samozrejme za svoje prachy!"
,, Aha! Tak o to ti ide, nemusíš míňať ty dolárofil! vybuchol Zetsu.
,,Hej, kľud. "
Prideľovanie úloh prešlo celkom pokojne až na hádku,kto pôjde do drogérie ( komu by sa chceli kupovať vložky pre Konan, že? ), ale nakoniec sa rozhodlo že pôjde Deidara a s ním automaticky Tobi, keďže Kakuzu ich poslal po týmoch. Samozrejme sa to nezaobišlo bez Hidanovych poznámok a výsmechu, že on nikam ísť nemusí, lebo je v týme s Kakuzom. Lenže smiech mu veľmi rýchlo zmizol z tváre, keď sa dopočul že musí ísť kúpiť s Kakuzu Paralen ( ? ) po tom, čo Kakuzu zistil že v košíku s nápisom LIEKY sú samé sladkosti.
,, Kto vymenil sladkosti za lieky? "
,, Nikto, my sme žiadne nikdy nemali. " povedala s výsmechom Konan, ktorá ostala pri Peinovi. To bolo však veľmi vtipné pre už pomaly odchádzajúce Tobiho do drogérie, ktorý ale pil Colu a ta v návale jeho psycho - smiechu ostala na pamiatku na Konaninom tričku.
,, Takže, Hidan musíme ísť do lekárne po lieky. " povedal otrávený Kakuzu.
,, Hm.. nemali by sme zavolať lekára? " povedal s nádejou v hlase Hidan.
,, To nič nie je, iba má zvýšenú teplotu a bolesť hlavy ( IBA ).
Všetci sa teda pobrali za svojimi " povinnosťami " dá sa tak povedať na nakupovanie zbytočností ( neberiem ohľad na potraviny ).
Hidan s veľkou ochotou ísť s Kakuzu do lekárne si sadol pred telku s čipsami a slovami - Ja nikam nejdem, je to tu za rohom, to snáď zvládneš, dedko! !" Toto už ale tak vytočilo Kakuza, že hodil taký pohľad že Hidan stál pri dverám v okamihu sekundy ako vojak. Tak sa vybrali Kakuzu a Hidan na veľmi, zdôrazňujem VEĽMI dlhú cestu, lebo každých 5 min. sa zastavovali kvôli Hidanovi, že ho furt niečo bolí, raz to bol žalúdok ( nemal žrať čipsy ), raz to bola noha. , Ale veď ty tú bolesť tak miluješ." Keď tam konečne po troch nekonečných hodinách došli, vypýtali si lieky a odišli.
Večer keď dorazili domov, rozhodol sa Kakuzu že si to namieri hneď do postele, ale po ceste stretol svojich kolegov ako sa bavia pri telke a, a keď videli zbitého Kakuza, hodili nechápavé pohľady. ,, Hidana všetko bolelo, " odpil ich vetou. Prišiel do svojej izby a hneď zaspal. ( odkvacol na zemi )
Ráno
Dobré ráno, raníčko... slniečko svieti, vtáčiky štebotajú.. okej, už mlčím ( x) ). Je pol 3 po obede a Kakuzu sa dovliekol do kuchyne, kde všetci čulí ako rybičky sa rozprávajú a bavia sa medzi sebou.
,,Jej, Kakuzu, dobré ráno, ty ale vyzeráš.."
,, Dobréééé.." zívol a odkvacol. Všetci sa zhŕkli okolo padlého Kakuza. Ich pohľady prešli v okamihu sekundy na Hidana.
,, No, vysvetlíš nám túto kôpku nešťastia? " ukázali smerom ku Kakuzovi.
,, No, včera naspäť som ho nechal poniesť pár vecí."
,, Akých? " oborili sa naňho.
,, No, moju kosu, zväzok kníh, čo som si kúpil po ceste, jedného náhodného okoloidúceho, ktorého som náhodou zabil ( to bola číra náhoda x)) , a... mňa.. boleli ma nohy."
,, No, a nečudujme sa mu.. chudákovi. "
Zrazu tam vletel ( nepoužila som metaforu ) a začal kričať.
,, Čavte, holúbkovia moji, aký ste mali včera deň?"
,, No, my dobrí... ale ten dolu asi nie..." kukli na umierajúceho Kakuza.
Zdola sa už len ozval hrôzostrašný vzlykot - "Hidan, ja ťa zabijem...."
THE END
Tak, trošku ujetá poviedka, ja som si to nemohla odpustiť sorry, tak dúfam, že sa ľúbilo
neviem či sa Vám to bude páčiť humorovo, ale aspoň dúfam že si tým skrátite chvilku
A zverejnila som ju aj na mojom blogu
tak to je dobrá povídka prej že Hidan toho chlápka s knihami zabil ,,náhodou'' XD tak to je dobrý
dA
Arigato