„Spravodlivá pomsta?!“ 10 – Zmenila sa

10. kapitola : Zmenila sa

„Tak čo?“ spýtali sa nedočkavo naraz Naruto aj Sakura.
Sasuke na nich vyplašene pozrel.
„Čo by bolo? Dala mi kľúče od nového bytu, a že vraj na tvoje odporúčanie budem skladať skúšku jouninov aj keď ešte nie som ani chunnin. Ďakujem.“ usmial sa na Naruta.
„Som rád. Kedy to bude?“ spytoval sa s úsmevom natešený Naruto.
„Dnes podvečer.“ odvetil.
„Predpokladám, že sme vítaní, že?“ pokračoval s otázkami Naruto.
Ešte nikdy nevidel ako taká skúška prebieha. Veľmi chcel vedieť o čo prišiel.
„Jasné, počítam s vami.“ prižmúril oči.
„Idem si obzrieť svoj nový byt. Myslím, že je to len ulicu od teba Naruto. Ale neplánujem tam zostať dlho. Keď sa vrátime, pustím sa do rekonštrukcie jednej časti uchiha štvrte.“ uvažoval Sasuke.
Naruto stále zamyslene pozeral do blba.
„Rád by som šiel s tebou, ale mám ešte niečo... tu máš kľúče. Prenes si všetky svoje veci odo mňa. Niežeby som ťa vyhadzoval. Tak večer, áno?“ vyhlásil Naruto a uháňal preč.
Sasuke omámene stál na mieste.
„Ale veď ja u teba nič nemám!“ zakričal.
Ale Naruto sa ani neobzrel.
„Tak nič. Ideš Sakura?“

Netušil kde by mohla byť. Jediná z jeho priateľov, ktorú ešte nevidel.
Hinata.
Hľadal ju úplne všade. Zabudol, že sa vrátila. Veď bola na misii z jeho senseiom.
Keďže ju nikde nenašiel a netušil, kde by Sasuke a Sakura v tej dobe mohli byť, rozhodol sa, že skúsi dokončiť jednu techniku.
Šiel na miesto, kde kedysi trénoval Rasen-shuriken.
Vôbec sa to tam nezmenilo. Ešte vždy tam tiekol ten obrovský vodopád, ktorý Yamato vytvoril práve pre jeho tréning.
Sadol si pod strom a chvíľku sledoval padajúce kvapky vody.
Ani si to neuvedomil a stál pred Kyuubiho klietkou.
„Hmm.... už si v poriadku.“ skonštatoval démon.
„Áno. Len vďaka tebe." usmial sa vďačne Naruto.
„Prečo si ma tu zavolal?“ spýtal sa po chvíli.
„To kvôli tvojmu nadchádzajúcemu boju. Ide o tvojho súpera.“
„Myslíš Madaru?“ prerušil ho Naruto.
„Áno. Myslím, že si pochopil, že ti nebudem môcť pomôcť.“
„Počítal som aj s tým.“ sklonil hlavu.
„Ak použiješ čo i len kúsok mojej chakry, tvoj protivník to môže použiť proti tebe. Ja som v tebe proti nemu takmer bezmocný. Pred jeho chakrou má chráni len tvoje telo.“ varoval ho Kyuubi.
Naruto zdvihol zrak a usmial sa od ucha k uchu.
„Nerob si o mňa starosti. Mám dosť vlastnej chakry a po boku budem mať predsa Sasukeho. Určite budeme v poriadku.“
„Dávaj si pozor.“ zavrčal démon.
„Naruto-kun!“ začul.
„Niekto ťa volá. Pošlem ťa späť.“
„Ďakujem.....“
„Naruto-kun!!!“ počul niekoho kričať blízko seba.
Otvoril oči. Nad ním stále Hinata so slzami v očiach.
„Rád ťa opäť vidím Hinata.“ usmial sa nadšene Naruto.
Hinata si zhlboka vydýchla a pretrela zaslzené oči.
Naruto si nevedel vysvetliť prečo plakala.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa zamračene.
„Prepáč mi to, ale ... ale nedýchal si.“ vysvetľovala Hinata.
„Naozaj?“ spýtal sa zmetene.
Netušil, že keď je s Kyuubim nedýcha. Alebo možno...
„Neboj sa, som v poriadku.“
Hinata sa ospravedlňujúco usmiala.
„Čo tu vlastne robíš?“ uvedomil si odrazu.
„Počula som, že si ma hľadal. A tiež som s tebou chcela hovoriť. Rada by som sa tiež pridala proti Akatsuki. Vezmeš ma, však?“ prosila ho.
Zdala sa mu iná. Čím to je ....
„Jasné, ak chceš ísť.“
Podozrivo si ho premerala. Ešte stále sa nad ním skláňala.
„A to ma ani nepreskúšaš?“
„Nie, verím ti. Ale ak na tom trváš, tak...“
„Ty ma vážne vezmeš?“ rozjasnili sa jej oči.
„Myslela som, že .. práve ty...“
„Ľudia sa menia.“ prerušil ju Naruto.
„Ak na tom trváš.... mne je to jedno, kľudne si s tebou zabojujem, ale najprv mi povedz, ako si sa za ten rok mala.“ vyzval ju.
Hinata si celá šťastná sadla vedľa neho a dala sa do rozprávania.
Ani veľmi nevnímal čo hovorí. Skôr si všímal ako gestikuluje, ako sa usmieva.
A ani jediný raz nesčervenala. To nebola Hinata akú poznal. Akoby ju niekto vymenil za úplne iného človeka. Lenže niečo mu hovorilo, že je to ona. Cítil, že je to ona.
Čo ju tak veľmi zmenilo?
„Počúvaš ma vôbec?“ spýtala sa naštvane Hinata.
To Naruta prebralo z tranzu.
„Hm.. jasné.... len som sa na chvíľku zamyslel.“
„Veď si mimo už päť minút.“ sťažovala si.
To ho prekvapilo. To až tak dlho nad tým uvažuje?
„Dobre, už vnímaš. Mám otázku. Sakura mala sen, že si ju zaviedol za Sasukem. Bol to skutočne len sen?“ spýtala sa zvedavo.
Naruto sa ospravedlňujúco usmial.
„Ona si to pamätá? Myslel som si, že to bude vážne považovať len za sen. Len som nechcel aby sa cítila osamelo. Veľa plakala, keď som odišiel a robila si starostí o...“
„Ty si ju špehoval!“ obvinila ho.
Naruto na obranu vystrčil pred seba ruky.
„Nie, fakt nie... len som sa chcel uistiť, že je v poriadku.“ vysvetľoval.
„Tak potom vtedy... neďaleko Mlžnej.... to si bol tiež ty, však?“ zašeptala.
„Ja som nešpehoval, len som ... začul som, že si šla sama na nebezpečnú misiu. Robil som si starosti.“ obraňoval sa.
„Ďakujem Naruto-kun.“ zašomrala. „Vďačím ti za život.“
„Nie. Pred rokom si mi zachránila život v jeden deň hneď dvakrát. Ešte stále som tvojím dlžníkom.“ usmial sa.
„Počul som, že tvoj tím sa rozpadol. Teraz s v tíme s nami, že?“ snažil sa zmeniť téma.
„Áno. Shina-kun pridelili do výskumného tímu a Kiba-kun sa pridal k Anbu.“
Naruto cítil, že sa jej dotkol ich odchod. Zrazu sa však veselo usmiala.
„Ale ja som rada, že som v tíme s tebou aj so Sakurou. A aj so...“ zastavila sa.
„Počula som, že Sasuke-kun...“
„Áno, vrátil sa. Stálo ma to síce tri dni v nemocnici, ale čo by som preňho neurobil.“ zasmial sa.
„Mohol si byť mŕtvy. Mohol ťa...“ nedokončila.
Len si rukou prikryla ústa.
Naruto na ňu vyľakane pozeral. Nemôže predsa vedieť, že to Sasuke ho skoro zabil. Nepovedal to nikomu. A ani Sasuke určite nie.
„Prepáč Naruto-kun, nechcela som...“
„Odkiaľ to vieš?“ spýtal sa podozrievavo.
Hinata sklopila zrak.
„Domyslela som si. Z toho čo som počula, tak sa ti nejako podarilo premiestniť aj so Sasukem. A on sám bol tiež prekvapený. Nejako ma napadlo, že to nebolo z toho jutsu. Bolo to preto, že ti nechcel ublížiť.“ zašomrala.
Naruta fascinovalo ako si to dala dohromady. Nechcel, aby o tom ešte niekto vedel. Bolo to len medzi ním a Sasukem. On vedel, že mu to odpustil. Ale tiež vedel, že to bolo naposledy. Ak ešte raz zradí jeho dôveru, už by...
„Prepáč mi to Naruto-kun. Viem, že ma do toho nič nie je. Odo mňa sa to nikto nedozvie.“ sľubovala.
Naruto si povzdychol a nasadil svoj typický úsmev.
„Nemusíš sa ospravedlňovať. Za to si môžem sám. Bol som hlúpy. Ale čo sa stalo, stalo sa. Teraz už len spravodlivo potrestáme Akatsuki a svet bude zase o niečo krajší .... mimochodom, nevieš koľko je hodín?“
„O desať šesť, prečo?“
„Čože????“ vyskočil na nohy ihneď Naruto.
„To už je toľko? Sasuke....skúška jouninov..... začala už o pól!!! On ma zabije.“ rozbehol sa, ale hneď sa zastavil.
Kľakol si na zem a začal si o ňu búchať hlavu.
„Doparoma....ja som sa zabudol spýtať, kde to je!!!“ reval.
Niečia ruka ho chytila za golier.
„Ja viem kde to je. Skúška jouninov sa skladá len na jednom mieste. Poď!“ chytila ho za rukáv.
Naruto sa čo najrýchlejšie pozbieral a Hinatu mlčky nasledoval.
Prešli len necelých dvesto metrov, keď zacítil niečiu chakru. Silnú chakru.
Predbehol Hinatu a rukou ju zastavil.
Cítil, že ich sleduje. V rýchlosti vytiahol kunai a vrhol ho za seba do koruny stromu.
„Vylez!“ skričal.
Žiadny pohyb. Vedel, že tam niekto je a vedel aj to, že ho nemohol trafiť.