„Spravodlivá pomsta?!“ 11 – Neznáma kunoichi

11. kapitola : Neznáma kunoichi

„Byakugan!“´začul zrevať Hinatu.
„Naruto-kun, tam!“ ukázala na konár najvyššieho stromu.
Mala pravdu. Videl nejasnú siluetu. Neznáma mu ale nebola.
Veľmi dobre vedel kto to je.
Hnedé krátke vlasy a tie nefritovo-zelené oči. Na tie by nikdy nezabudol.
Mladá dievčina rýchlo zoskočila zo stromu priamo pred nich. Teraz už začínal tušiť o čo tu ide.
„Kto si a čo od nás chceš?“ zreval a vytiahol kunai.
Nedala na sebe poznať žiadne prekvapenie.
„Som z Akatsuki. Moje meno je Sashirama.“ odpovedala pokojne.
„Akatsuki.“ zavrčal presvedčivo Naruto.
Hinata si stúpla vedľa neho pripravená na útok.
„Nechaj ju.... nech povie čo chce.“ zašeptal jej.
Hinata ostro prikývla nespúšťajúc oči z dievčiny.
„Čo chceš? Dúfam, že nie bojovať.“ povedal posmešne Naruto.
„Nie.“ odfrkla.
„Len som sa mala presvedčiť, že sa jinchuriky vrátil a že Sasuke ....“
„Áno, ten tiež.“ dopovedal za ňu Naruto.
Chvíľu sa spaľovali pohľadom.
„Ešte niečo?“ spýtal sa zamračene.
„Nie.“ zavrčala a zmizla.
„Naruto-kun, to ju len tak necháme ísť? Veď sama povedala, že je z Akatsuki.“ vyhŕkla ihneď Hinata a vyčítavo sa pozrela na Naruta.
Ten stále neprítomne hľadel na miesto, kde ešte pred sekundou stála.
„Poďme.“ obrátil sa na Hinatu.
„Rýchlo sa musíme dostať k Sasukemu.“ ťahal ju za ruku preč.
„Hneď ti to vysvetlím.“ dodal šeptom.
Hinata sa neho prekvapene pozrela, zapla byakugan a ujala sa vedenia.
„Je to asi kilometer odtiaľto.“ povedala.
Po dvesto metroch Naruto spomalil. Hinata prispôsobila svoje tempo jeho.
„Tak ...to vysvetlenie. Ja a Sashirama sa poznáme.....takpovediac. V postate pozná môj klon, ktorý bol zajatcom Akatsuki. Ten klon dnes ráno nanešťastie zmizol. Ehm ... mojou chybou .... Akatsuki vyslali Sashiramu, aby zistili, či si pamätám to čo aj klon. A keďže som sa tváril, že Sashiramu nepoznám a moj klon áno, tak si teraz budú myslieť, že netuším kde je ich hlavné sídlo. A o tom ani Sasuke nevedel. Preto sa do útoku všetci presunuli tam. Aby ich Sasuke neprezradil. A teraz si myslia, že to okrem nich nevie nikto.“ vysvetľoval s úsmevom. Hinata na neho pozerala s otvorenými ústami.
„To-toto všetko si zistil iba dedukciou?“ spýtala sa ohromene.
Naruto trochu sčervenal nad jej reakciou.
„Nie. To všetko mi sama povedala. Vieš, že nás celú dobu sledoval Zetsu? To preto, aby mali svedka. Veľmi jej neveria.“
„Ale veď to nehovorila. Ledva povedala desať slov.“ nechápala Hinata.
„Noo... nepovedala to nahlas. Ale myslela si to. Ona vie, že dokážem čítať myšlienky.“ vysvetľoval jej.
„Všetko to bolo len divadlo. Po celý čas som jej čítal z mysle, čo mi chce povedať.“
Hinata vyzerala ohromená zo všetkého čo jej povedal.
„Ale ty .... nečítaš mne...“
„Neboj sa. Myšlienky počúvam iba nevyhnutne.“ usmial sa.
Hinata trošku sčervenala a vydýchla si.
Pripomenula mu staré časy, keď sa červenala jedna radosť.
Chvíľu bežala nesústredene a keby ju Naruto včas nepotiahol, určite by vrazila do kmeňa stromu. Poďakovala, potriasla hlavou a už sa sústredila iba na cestu.

Nebolo to ďaleko.
Trochu izolované miesto. Všade stromy a neďaleko zurčal nejaký potôčik.
Keď tam dobehli, videl Sasukeho ako stoji pri Tsunade, Sakure a Kakashim a o niečom sa s nimi háda.
Rozmýšľal, či je bezpečné tam len tak vtrhnúť, ale na to bolo neskoro, lebo Hinata už stála vedľa nich. Keď už všetci naštvane pozerali jeho smerom, rýchlo vyskočil spoza stromu s najospravedlňujúcejším výrazom aký sa mu podaril urobiť.
Prvý kto stál u neho bola Sakura a netvárila sa veľmi priateľsky.
„Počkaj Sakura-chan ... ja za to fakt nemôžem.“ rýchlo ustupoval z jej dosahu.
„Čakali sme ťa dvadsať minút a ty nikde. Vieš dobre...“
„Prestaň Sakura. Nemá to význam.“ prerušil ju približujúci sa Sasuke, ktorý s ľadovým pohľadom prebodával Naruta.
Ten už vážne nevedel čo od nich má čakať.
„Takže ste ešte nezačali?“ spýtal sa s nádejou v hlase.
„Nie, už sme skončili.“ odvetil rázne Sasuke.
Naruto si tvrdohlavo sadol na zem, naštvaný sám na seba. Zase nevidel ako taká skúška prebieha.
„Vlastne..“ vložila sa do rozhovoru Piata „...zvládol skúšku jouninov s najrýchlejším časom v histórii Konohy. Iba deväť minút. Myslím, že by to šlo pomalšie, keby nebol taký naštvaný z toho, že si neprišiel.“ zasmiala sa.
„To je skvelé, že Sasuke? Blahoželám....“ nedopovedal, lebo ho už držal sa golier.
„Radšej si nájdi perfektnú výhovorku.“ precedil Uchiha.
Všetci prítomní sa začali smiať. Sasuke a Naruto na nich nechápavo pozreli.
„Zlož ho Sasuke. Hinata vraví, že Naruto mal dôvod meškať.“ uzemnil ho bývalý sensei.
Sasukeho ho neochotne postavil na zem, stále s nevraživým pohľadom.
Naruto sa upravil a pre istotu cúval dva kroky dozadu. Postupne si prezrel všetkých prítomných.
Za Kakashim sa o strom opieral Neji. Stál tam ako socha, preto si ho doteraz nevšimol.
„Zdravím Naruto.“ ozval sa „Aj ja sa...“
„Chápem. Pokojne sa môžeš pridať.“ usmial sa šťastný Naruto, že má ďalšieho shinobi do tímu.
„Asi mi nikto nepovie ako takáto skúška prebieha, že?“ skúšal.
„Nie!“ odpovedali všetci jednohlasne.
Zhlboka si vzdychol a začal.
„Najprv som hľadal Hinatu, ale nenašiel som ju.“ pozrel letmo na ňu.
„Chcel som si ísť trochu zatrénovať, ale Kyuubi si ma zavolal a asi preto som zaspal. Keď ma Hinata prebudila, tak už som skutočne nemal šajnu koľko je hodín. Chvíľu sme kecali a keď som si na teba spomenul, utekali sme sem. Lenže cestu na zahatili Akatsuki.
Ehm.... konkrétne Sashirama.“ povedal vyhýbavo a pozrel sa na Sasukeho.
Nikto sa netváril tak ako Sasuke. To bolo asi tým, že nikto nevedel o koho ide.
„Kto je to?“ spýtal sa Kakashi za všetkých.
„Moja bývala kolegyňa.“ odvetil Sasuke a sledoval reakciu ostatných.
„To nie je všetko, čo by ste o nej mali vedieť.“ dodal Naruto.
„Všetci čo ste tu, okrem Hokage, idete so mnou na misiu a povedal by som vám to skôr či neskôr aj tak. Sashirama nie je obyčajná kunoichi. Ona je niečo ako .... Itachiho neoficiálna manželka.“ povedal a sklonil hlavu, ako vždy keď si spomenul na Itachiho.
Všetci šokovane naprázdno otvárali a zatvárali ústa. Ani Sasuke sa tomu nedokázal ubrániť.
„Chce chrániť Konohu, preto je v Akatsuki a zaujala Itachiho miesto. Ale jej...ehm...snom je zabiť.... vraha Itachiho.“
Sasuke sa znepokojene zamrvil.
„Ja viem, že to nie je moja vec, ale sľúbil som jej, že po nasledujúcej bitke si to vyjasníte Sasuke.“ povedal vážne.
„Ale inak nič nechcela. V podstate ma len uistila, že Akatsuki nezmenili dátam útoku a že sú všetci pohromade v ich hlavnom sídle. To je asi tak všetko.“ dopovedal a čakal na otázky.
Trvalo im dlho kým im konečne došlo, čo Naruto práve povedal. Prvá sa spamätala Sakura. „Počkaj...takže tá...akože sa volá?“
„Sashirama.“
„Haj tá. Tak ona je proti Akatsuki? Vôbec tomu nerozumiem.“ mračila sa.
Naruta už nebavilo to všetko znovu a znovu vysvetľovať. Keby vedeli čítať myšlienky, tak by to bolo omnoho rýchlejšie.
„Je to trochu zložitejšie. Ona ide v Itachiho stopách. Aha...“ všimol si niekoľko nechápavých pohľadov.
„Od začiatku .... pre nezasvätených. Takže ...to Madara donútil Itachiho vyvraždiť Uchiha klan. Itachi utiekol a pridal sa k Akatsuki, aby mohol Listovú chrániť zvnútra. Vtedy ešte netušil, že Akatsuki založil Madara. A áno žije. Sám som ho videl .... vlastne môj klon.“ povedal.
„A Sashirama ho milovala ... on ju samozrejme tiež. Preto chce chrániť to čo on. Lenže Sasukemu nevie odpustiť. Vám musí stačiť, že v tej bitke je s nami. Jej schopnosti sa nám budú hodiť.“ poznamenal.
„Žiadnu Sashiramu nepoznám. Ona nie je z Listovej, či áno?“ spýtala sa ihneď Piata.
„Nie. Ona je z Mračnej.“ odvetil Naruto.
„Ešte nejaké otázky čo sa týka Sashiramy?“
Ticho. Nikto sa radšej na nič nespytoval. Nevideli do tej veci tak ako Naruto.
On bol Itachimu vďačný za veľa. Hlavne za pravdu. Preto sa snažil jeho družku chrániť, aj keď až také neviniatko nebola.
„Naruto...“
„Cestou do Ichiraku Sasuke. Som hladný ako vlk. Zvem ťa, hej? Ako darček k povýšeniu.“ zasmial sa Naruto, kývol na rozlúčku a vykročil vpred.
Za sebou nechal šesť vyjavených ľudí. Sasuke sa rýchlo spamätal a Naruta v momente dobehol.
„Tak ako bolo v novom byte?“ nedal Sasukemu možnosť pýtať sa. Preistotu.
„Celkom fajn. Tu máš kľúče. Neviem na čo si mi ich dal. Veď ja u teba nič nemám.“ hovoril trochu neprítomne.
„Vážne? Ja som zabudol. To bol reflex, dať ti kľúče, keď sa odo mňa sťahuješ.“ zasmial sa.
„A gratulujem. Zase sme si rovní, čo? Aj keď potom, čo sa stanem Hokage, to tak už nebude.“ uškrnul sa.
„Môžeš mi povedať niečo o Sashirame?“ vyhŕkol Sasuke.
Presne tej téme sa chcel Naruto vyhnúť.
„Pokiaľ ju nechceš zabiť, tak....“
„Nebuď smiešny. Nemám dôvod niekoho zabíjať. Iba ak Madaru.“ zamračil sa Sasuke.
„Vravel si, že ma chce zabiť. Tak prečo ma doteraz nezabila? Veď bola moja partnerka skoro pol roka. Mohla to urobiť hocikedy. Napríklad keď som spal. Prečo to neurobila?“ pýtal sa skleslo Sasuke.
Akoby mu bolo ľúto, že ho nezabila.
„To teda netuším. Ale jedno viem. Viem, že si mal zomrieť jej rukou..... vtedy, keď som ťa nechtiac premiestnil sem do Listovej.“ odpovedal vyhýbavo Naruto.
„Čo tým myslíš?“ neskrýval úžas Sasuke.
„No... ona ťa v ten deň plánovala zabiť. Preto som aj prišiel. Chcel som jej v tom zabrániť. Ona nepozná všetky okolnosti Itachiho smrti. Nebolo by fér keby ťa zabila, bez toho, aby o tom vedela.“ povedal.
„Nechápem....aké okolnosti? A odkiaľ si mohol vedieť, že ma chce zabiť... veď ja som s ňou bol stále a netušil som to.“ mračil sa mladý Uchiha.
„Nechcel som, aby si o tom vedel.“
„Čo ako?“
„Že som tam prišiel, aby som ťa zachránil.“ odvetil nešťastne Naruto.
Sasuke zastavil a pozrel sa Narutovi hlboko do očí. Akoby pozeral cez neho.
„Ako si sa to dozvedel? Nemohla ti to povedať.“ naliehal Sasuke.
„Videl som to.“ odpovedal krátko.
„Ako to myslíš?“
„Videl som budúcnosť. Zomrel si jej rukou. Nemohol som to dopustiť.“
„Počkaj... takže ty si videl, že ma zabije, preto si prišiel a nechal si sa skoro zabiť?“ zlostil sa Sasuke.
Naruto takúto reakciu nečakal. Nemyslel si, že Sasukeho najviac z toho všetkého naštve, že sa skoro obetoval za svojho priateľa.
„To už nikdy nerob. Aj keby to bola jediná možnosť. Mohol si poslať klon, dva alebo tri a varovať ma. To bola totálna hlúposť.“ zlostne fučal Sasuke.
„Nešlo to.... bolo to jediné riešenie. Ale netušil som, že ťa premiestnil zo sebou. Tvoje rozhodnutie bola okamžité. Mohol si sa zachovať aj inakšie. A ja som rád, že si urobil to, čo si urobil.“
Chvíľku tam len tak stáli a vďačne pozerali jeden na druhého. Potom Sasuke vykročil vpred. „Zachránil si mi život.“ skonštatoval Sasuke.
„To tvoje kekkei-genkai, však?“ spýtal sa.
Mal na mysli tu predpoveď?
Prikývol.
Asi minútu šli mlčky. Ani jeden nezdvihol hlavu a obaja nemo hľadeli do zeme.
„Vieš aké ovláda techniky?“ spýtal sa odrazu Naruto.
„Hmm... dokáže zmrazovať veci.“ rozmýšľal Uchiha.
„To nie je ani zďaleka všetko. Ona má tiež kekkei-genkai. Nepoznám názov, ale viem, že dokáže dokonale ovládať dva živly. Vietor a vodu. Pamätáš si na toho chlapca, ktorý bojoval po boku Zabuzu? Volal sa Haku. Celý čas som si myslel, že bol génius. Niežeby nebol, ale na ňu nemá. Len obyčajným dotykom dokáže hocičo zmraziť. Vrátane človeka, ale to ide ťažšie, lebo ten má vysokú teplotu. Okrem toho dokáže aj hýbať vecami. Nechať ich vyletieť do vzduchu, vznášať sa a spadnúť. Nie však všetko a v určitých medziach. Ľudí levitovať nedokáže. Iba seba.“ zhrnul v krátkosti jej schopnosti.
Sasuke naprázdno preglgol.
„Bola by silný súper.“ skonštatoval.
Už sa nečudoval, že Madara o ňu tak stál. Ale on nevedel o nej a o Itachim.... nemohol.
„A je u ešte jeden dôvod, prečo chcem, aby ostala nažive. Viem, že hrabať sa v myšlienkach je nevychované, ale nejako mi to nemohlo ujsť. Itachi jej všetko o mne povedal. Preto prišla za mojim klonom. Ten sa snažil zistiť, či neklame. V tom väzení bolo ľahké precvičovať si Shinhan, keď tam nič iného na práci nebolo. Klon zistil, že vraví pravdu.
Ale klon v jej mysli našiel aj čosi iné. Niečo, čo mi potom sama musela potvrdiť. Niečo, čo som v Itachiho myšlienkach ani nezahliadol.
Potvrdila mi, že ona a Itachi majú spolu dieťa.“