„Spravodlivá pomsta?!“ 09 – Spoločne

9. kapitola : Spoločne

Ráno, keď sa zobudil, zistil, že Sasuke v jeho izbe nie je. Ustlal mu na zemi, ale jeho lôžko bolo prázdne. Vyľakane vyskočil z postele a utekal skontrolovať byt. Našťastie ho našiel v kuchyni. Zhlboka si vydýchol a zapozeral sa čo robí. Práve pripravoval niečo divné na jedenie. Sasuke si ho všimol a začudovane si ho prezeral.
„Ty už si hore?“
Naruto pozrel na hodinky. Bolo ešte len sedem. Za ten rok, čo tu nebol, zvykol si vstávať už o pol šiestej. Lenže včera so Sasukem pratali asi do polnoci. Bolo tu toľko prachu … zdalo sa, že ešte viac ako keď bol preč s Jirajom.
„Noa? Je na tom niečo zvláštne? Mňa viac prekvapuje, že ty už si vstal. A čo to vlastne je?“ ukázal prstom na tanier, čo mu Sasuke podával.
„Raňajky.“ odpovedal.
„Aha.“ zachmúril sa. „A konkrétne?“
„Volské oko.“ odfrkol Sasuke.
Naruto si prikryl rukou ústa, aby sa nezačal smiať. Radšej rýchlo utekal do izby prezliecť sa. Vyzeralo to hocijako, ale určite nie ako volské oko. Smiech udržiaval len preto, lebo si bol istý, že by sa mu lepšie nepodarilo. A taktiež nechcel, aby sa naňho Sasuke hneval.
Rýchlo sa prezliekol, prisadol si k priateľovi a spolu sa naraňajkovali.
„Na to ako to vyzeralo, to bolo prekvapivo dobré. Ďakujem.“ usmial sa Naruto.
Vyzeralo to, že Sasuke si ho vôbec nevšíma. Naruto vstal a zamával mu rovno pred očami.
„Haloó, si v poriadku?“ zakričal mu do ucha.
Sasuke sa ihneď strhol a vrhol po Narutovi jeden zo svojich vražedných pohľadov.
„Chceš aby som ohluchol? Len som sa zamyslel!“
„Hm.. môžem vedieť nad čím? Ten pohľad sa mi nepáči.“ spýtal sa len tak Naruto.
„Ty vieš, že ... ja chcem ísť tiež. Musím ísť s vami.“ odpovedal potichu.
Naruto sa zamračil. Vedel, že bude chcieť ísť, po tom čo mu ukázal Itachiho spomienky. Lenže jemu pomsta neprospieva. A hokage to nepovolí. Nedá mu príležitosť, aby ich zradil znovu.
„Skúsim babču presvedčiť, ale nič nesľubujem.“
Sasuke vďačne prikývol. Naruta však napadlo ešte niečo.
„Ale ak by si náhodou šiel, tak Madara je iba môj.“
„To teda nie .... myslíš, že prečo chcem ísť?“ vybehol naňho.
„Áno, lenže všetko nie je len o tebe. Nie je len tvoja pomsta kamoško.“ krotil ho Naruto.
Sasuke prekvapene zažmurkal.
„A čo také spravil tebe?“
„Že sa pýtaš... kto ide po Kyuubim?“
„To len kvôli tomu .... tak to mi ho môžeš kľudne nechať. Zatiaľ ťa nechytil, nie?“
„Nie len preto.“ zavrčal Naruto.
„Jeho vinou nemám rodinu a miesto toho mám v sebe to monštrum.“
Keď videl ako na neho Sasuke hľadí, dodal.
„To Madara poslal na Konohu Kyuubiho.“
Sasuke sa zarazil. Nevedel čo povedať. Toto skutočne netušil. Boli na tom rovnako a to len kvôli jednej jedinej osobe.
„Zabijeme ho spolu.“ usmial sa Sasuke.
Naruta jeho nesebecké jednanie prekvapilo.
„Ale ja ho dorazím.“ uškrnul sa blondiak.
Sasuke sa s ním nemienil hádať. Mal na to plné právo.

Práve ako si Naruto umýval zuby, niekto zaklopal. Naznačil Sasukemu, aby šiel otvoriť.
Keď vyšiel z kúpeľne, uvidel vo dverách Sakuru.
„Ahoj Naruto. Prišla som vás pozrieť. Myslela som, že tu bude aj Sasuke...“ začala vysvetľovať.
Sasuke na ňu zmetene pozeral.
„Nemusíš predsa vysvetľovať prečo si prišla pozrieť priateľa“
Sakura sa rozpačito usmiala.
„Môžme ísť von. A cestou zájdeme za hokage.“ ozval sa Naruto.
„Je vonku teplo?“ spýtal sa Sakury.
„Na to, že je osem tak hej.“
Naruto odložil mikinu, plášť aj jouninsku vestu na vešiak. Chvíľu sa hrabal v ruksaku, ale nakoniec našiel čo hľadal. Vytiahol z neho pekne naleštenú čelenku. Bol to už rok čo ju nemal na čele. Postavil sa pred zrkadlo a pozorne si ju zaviazal.
„Môžeme ísť.“ povedal s úsmevom.
Obaja ho počúvli. On sám šiel posledný, aby zamkol dvere. Celú cestu nahlas rozmýšľal.
„Potrebujem viac ľudí. Na Akatsuki štyria stačiť nebudú. Uvidíme či bude ešte niekto ochotný riskovať život. A bolo by dobre keby šli len jounini. Bude to príliš nebezpečné.“ s poslednou vetou sa pozrel na Sakuru.
„Ale teba vezmem aj tak Sakura-chan.“ usmial sa.
„Nemusíš robiť žiadne výnimky Naruto. Ja som sa jouninom stala už pred polrokom.“ uškrnula sa ružovláska.
Obaja na ňu mierne prekvapene pozreli.
„Pamätáš sa čo povedal Kakashi-sensei pred rokom? Že ťa ja aj Sai do roka dobehneme.“
Naruto sa usmial.
„Ok, žiadne výnimky ... Sasuke?“
Ten sa tiež uškrnul.
„Tak to sa budem musieť stať jouninom tiež, že?“
Obaja jeho priatelia sa na seba pozreli.
„Takže si sa rozhodol ostať natrvalo?“ spýtala sa zmetene Sakura.
„Myslím, že po tom, čo spoločne s Narutom zabijem vodcu Akatsuki, ma už nevezmú späť.“ pokrčil plecami.

Cestou stretli mnoho ľudí, ktorí si ich pozorne prezerali. Nebolo na nich nič zvláštne. Len to, že všetkým trom na tvári žiaril široký úsmev.
Sasuke a Sakura ostali vonku, zatiaľ čo Naruto si šiel pohovoriť s Hokage.
„Rada ťa vidím Naruto.“ privítala ho Tsunade. „Deje sa niečo?“
Naruto sa poškrabal na hlave.
„To kvôli tej misii. Mám pár vecí, ktoré by som potreboval vyriešiť.“
„O čo ide?“
„Tak najprv ... rozhodol som sa, že neberiem nikoho, kto ešte nedosiahol post jounina. Lenže zatiaľ sa mi prihlásili len traja ľudia. Ja si však myslím, že ich musí byť minimálne sedem. A preto...“
„Ok, oznámim to všetkým jouninom a ty čo budú mať záujem, pošlem za tebou.“
„Ďakujem, to veľmi pomôže. Vieš, že ja som tu rok nebol a neviem, kto všetko bol povýšený.“
„A ktorí traja jouninovia sa už u teba prihlásili, ak to môžem vedieť?“ zamračila sa Piata.
„Tak ...Sakura-chan, Kakashi-sensei a ... Sasuke.“ odpovedal nevinne Naruto.
„Sasuke nepôjde v žiadnom prípade. Dúfam, že je ti to jasné.“
Presne takúto reakciu očakával.
„Ale sama si povedala, že ho mám na zodpovednosť. Kto by sa oňho postaral? A ešte k tomu povedal, že definitívne ostáva.“
Hokage sa zatvárila trochu prekvapene, ale o sekundu už mala opäť svoj brutálny výraz.
„Aj tak. Nielenže môže zradiť...“
„Ja ručím za to, že....“
„ ...ale ešte k tomu je len genin. Ak chceš dodržovať vlastné pravidlo, nemôžeš ho vziať.“ vysvetlila Piata.
„Tak z neho jednoducho urob jounina ako zo mňa.“
„To nie je také ľahké. Ty si bol výnimka a ani neviem, či má vôbec nejakú šancu ...“
„Ale ja viem!“ skočil jej do reči Naruto.
Ona si ho len nechápavo premerala.
„Dnes som si chcel overiť ako sa on aj Sakura-chan zlepšili. Aj keď ma neporazili, sú naprosto skvelí. Mnohí listoví jounini by s nimi mali problémy ... ak by ich vôbec porazili.“ pokrčil plecami.
Tsunade nestačila žasnúť. Neprekvapilo ju len to, že Naruto hneď po prepustení z nemocnice bojoval, ale hlavne to, že porazil oboch svojich tímových kolegov.
„Vlastne, porazil som oficiálne iba Sasukeho. Sakura mu dala voľnú ruku, pretože chcel proti mne bojovať sám.“ opravil sa.
Hokage si rezignovane povzdychla.
„Dobre, vyhral si. Porozmýšľam nad tím, ale len ak mi sám odprisahá, že nezradí ... že bude bojovať za Listovú.“
„To nebude problém. Je dole, tak ti ho môžem hneď poslať.... eh a ešte ...nemáš preňho voľný byt? Dnes spal u mňa a nechcem aby sa musel vrátiť do Uchiha štvrte, lebo ...“
„Ok, porozprávame sa.“ prerušila ho netrpezlivo Piata.
Naruto sa usmial od ucha k uchu. Bol na seba hrdý. Nepomyslel by si, že hokage bude také ľahké presvedčiť. Asi mal presvedčivé argumenty.
Vyšiel von a čo nevidí. Sakuru v Sasukeho náruči. Hneď ako ho zazreli, pustili sa, Sakura sčervenala a obaja sa tvárili akoby ich pri niečom pristihol. Radšej predstieral, že nič nevidel a šiel priamo k ním.
„Babča ťa očakáva.“ povedal smerom k Sasukemu.
Ten nasadil svoj zvyčajný nepreniknuteľný výraz a vydal sa po schodoch hore.
„To čo ako bolo?“ spýtal sa nedočkavo, hneď ako Sasuke zmizol z dohľadu.
„Ale nič ... načo to chceš vedieť?“ sčervenala Sakura ešte viac.
„Ja sa len pýtam. Nemusíš mi to povedať.“ pokrčil ramenami.
„Ďakujem.“ usmiala sa Sakura.
Naruto zvesil nešťastne hlavu. Tú druhú vetu si mal radšej odpustiť. Teraz sa bude musieť spýtať Sasukeho a ten mu to na sto percent nepovie.

Po niekoľkých minútach sa vrátil Sasuke. Z jeho pohľadu sa nedalo ako vždy nič vyčítať.
„Tak čo?“ spýtali sa nedočkavo naraz Naruto aj Sakura.