SASUKEHO CHYBA? časť 4- Rozhodnutie

Naruto ležal na pohovke vo svojej izbe a rozmýšľal. Sakura čaká dieťa so Sasukem. Žena ktorú tak miluje, má dieťa s iným mužom.
Nevedel či sa má na ňu hnevať, alebo či ju má ľutovať. Veď sám vedel, že keby mal možnosť, urobil by to isté čo ona. Vybral by si osobu ktorú ľúbi, bez ohľadu na to, či by tá osoba bola zločincom, alebo vrahom.
Teraz rozmýšľal, čo spraviť. Sakura bola asi v treťom mesiaci a jej bruško už bolo skoro viditeľné. Človek ktorý by nevedel, že čaká dieťa by si ešte nič nevšimol, ale Naruto si všímal každú maličkosť ktorú na nej tehotenstvo spôsobilo...
Pred dvoma mesiacmi sa to dozvedel a od vtedy s ňou neprehovoril. Ale už takto nemohol ďalej. Sakura potrebovala pomoc. Ak by sa niekto dozvedel, že čaká nemanželské dieťa, zavrhli by ju, alebo by sa vyvršovali na tom úbohom dieťati.
Potomok zradcu... potomok prekliateho Uchihu...
Naruto vstal z postele. Pevne sa rozhodol. Musí za Sakurou a to čo najskôr...

Sakura práve varila obed, keď niekto zaklopal na dvere jej bytu. Nevedela kto by to mohol byť. Nikoho nečakala.
Prešla preto k dverám. Po ceste sa pozrela do veľkého zrkadla, ktoré mala pripevnené na stene. Bruško jej už trošku vystupovalo, tak ho zakrývala voľnejším oblečením, či šatami. Bolo leto, tak to nikomu nemohlo byť čudné.
Dnes mala na sebe ružové šaty nad kolená. Pod prsiami boli prestrihované a na Sakure vyzerali naozaj rozkošne. Dlhé vlasy mala spletené do vrkoča a tiež previazané stužkou.
Otvorila dvere a ostala stáť v nemom úžase. Pred dverami stál Naruto.V ruke držal kyticu ruží a tváril sa veľmi vážne.
„Prišiel som sa ti ospravedlniť Sakura“, prehovoril prvý a zahľadel sa jej do očí.
Sakura to nevydržala a hodila sa mu okolo krku.
„Och Naruto... nemusíš sa ospravedlňovať...“, odvetila a zaviedla ho do obývačky.

„Ale musím Sakura. Ja som ti strašne ublížil. Povedal som ti, že som tvoj najlepší priateľ a že ti budem pomáhať a ja som ťa pri prvej príležitosti odvrhol. Sakura ja nie som veľmi múdry človek, ale viem, že to čo som spravil bola chyba. A úplne ťa chápem. Keby som mohol byť v náručí milovanej osoby, bol by mi ukradnutý celý svet.“
Jeho slová boli ako balzam na jej dušu, aj keď mala pocit, že Naruto aj z duše hovorí... preto sa radšej k nemu otočila chrbtom, keď mu šla odpovedať.
„Naruto, prosím netráp sa... ja sa nehnevám. Naopak som šťastná, že si nakoniec prišiel a že si so mnou....
„A teraz k veci“, prehovoril po chvíli.
„ Čo tým myslíš?“ začudovala sa Sakura a prudko k nemu otočila hlavu.
„No Sakura, si tehotná. Chceš povedať všetkým pravdu, alebo to tajiť, alebo ujsť, alebo čo...
„Neviem Naruto. Možno by som mohla odísť a usadiť sa niekde inde. Napríklad v piesočnej. Gaara by mi mohol vedieť pomôcť. Liečiteľského ninju tam potrebujú ako soľ a ja potrebujem nové bydlisko...“
„Sakura! Počúvaš sa vôbec?“ skríkol nahnevane, na čo sa Sakura trhla.
Podišiel k nej, chytil ju za plecia a jemne ňou zatriasol.
„Sakura prišiel som ti pomôcť a nie ťa poslať preč. Nemôžeš odísť. Nemôžeš ma opustiť... nenechaj ma tu samého... nerob rovnakú chybu ako ...on... neutekaj pred problémom...neopúšťaj ma Sakura... nezraňuj ma ešte viac....“
Posledné slová len zašepkal, ale aj tak ich Sakura dobre počula.
„Ublížiť ti?“ zašeptala a pokrútila hlavou... „To by som nedokázala...“

„Sakura vydaj sa za mňa... Sakura ja ťa milujem... Vydaj sa za mňa...
Sakure sa zatočil celý svet... vydať sa za Naruta? Dokázala by to? Dokázala by tak zabudnúť na Sasukeho? Nie. Ale zachránila by svoje dieťa. Dieťa čistej, no neprípustnej lásky.... Nevinné, ale prekliate....
„Sakura ja viem, že miluješ Sasukeho, ale sprav to aspoň pre svoje dieťa... aby nebolo zatratené.... aby si každý myslel, že je moje a ja ho aj budem milovať, ako svoje vlastné...“
Sakura... tak čo spravíš? Čo bude lepšie ... vziať si Naruta, alebo odísť do cudzej zeme...?
Čo bude menším zlom, v tvojom živote?...
„Dobre Naruto... Vezmem si ťa... Aj keď si myslím, že svoj život takto zahadzovať nemusíš lebo vieš....
„Sakura! Ja si neviem predstaviť život bez teba... A to, čo robím, robím dobrovoľne a preto, že chcem... tak mi ver! Ja ťa milujem, a aj keď ty mňa nie, raz ma budeš milovať Sakura... raz budeš...“, odvetil, pobozkal ju na líce a rovnako rýchlo ako sa zjavil aj odišiel...
A Sakura ostala sama, so svojimi myšlienkami...

Na druhý deň jej Naruto nastokol na prst snubný prsteň. A o dva mesiace mali malú svadbu s veľkým bruškom... Sakura bola krásna nevesta a Naruto šťastný ženích.
Nik nevedel okolnosti ich sobáša a nik sa nepýtal, kedy sa do seba zaľúbili... bolo to také reálne, že to každému pripadalo úplne normálne... len dvaja ľudia tušili... vlastne traja... nikto si nevšimol tretiu osobu ukrytú v tieni stromu... osobu, ktorá v tento deň trpela asi najviac na svete...

Ráno po svadbe... a to nemusím pripomínať, že žiadna svadobná noc nebola, sa Sakura s Narutovou pomocou zbalila a presťahovala do jeho bytu. Bol väčší, krajší a slnečnejší ako Sakurin a preto sa obaja rozhodli, že bude lepšie, ak dieťatko bude vyrastať tu.
Sakura vošla do bytu a za ňou vošiel Naruto. V rukách držal veľké kufre. Sakura mala v rukách len malú kabelku. Nič iné jej niesť nedovolil...
Keď sa zložili, Naruto otvoril dvere do detskej izby... Sakura div neopadla... Všetko bolo zariadené krásnym detským nábytkom v bielej farbe. Steny boli pomaľované farebnými kvetmi a motýľe , ktoré zdobili steny vyzerali ako živé... uprostred stála detská postieľka s baldachýnom a v kúte stála posteľ s ružovým prestieradlom.
„Naruto ty...“
„Snažil som sa o neutrálne farby, kedže nevieme, čo to bude... a tá posteľ je pre teba, pretože asi budeš chcieť súkromie...“ odvetil a mierne sa začervenal.
„Nie Naruto, izba je krásna, ale som tvoja manželka a teda bude bývať v tvojej izbe...“ odvetila rozhodne a aj keď pochybovala o svojom rozhodnutí, nedala to na sebe vedieť.
„Sssakura-chan...“
Ale Sakura si už nevšímala Narutove rozpaky. Svižne kráčala do ich spoločnej izby...
Naruto za ňou hľadel s obdivom... Bola nádherná a nežná... Bola to žena, ktorú Naruto nadovšetko miloval...
Ďakujem ti Sasuke... , pomyslel si, keď zatváral dvere do detskej izby...