SASUKEHO CHYBA časť 5 alebo Sakura začína nový život...

Sakura si pomaly vybalila všetky svoje veci. Teraz bol každý kúsok oblečenia vzorne uložený vo veľkej Narutovej skrini. Miestnosť bola veľmi pekná. Veľká, slnečná a vkusne zariadená. Veľká manželská posteľ mala červeno-čierne prestieradlo a v rovnakej farbe bola zariadená celá izba.

Sadla si na okraj postele a zahľadela sa von oknom. Bolo to veľké okno, ktorým sa dalo dostať na terasu... už videla, ako tam bude uspávať svoje dieťatko a musela sa usmiať...
Svoje dieťatko...Ich dieťa... Teraz dieťa milované, vďaka Narutovi...
„Sakura?“ ozvalo sa spoza dverí.
„P-prosím?“ strhla sa pri Narutovom hlase.
„Môžem vojsť?“, opýtal sa a keď Sakura povolila, vošiel dnu.

Sedela na posteli, vlasy mala rozpustené. Boli také dlhé, že siahali až na posteľ.
Sakura nikdy nemala také dlhé vlasy. Sasuke ich mal rád a Narutovi sa tiež páčili dlhé. Hneď ho napadlo, že Sakure nedovolí si ich ostrihať. Ako tam sedela, zdala sa mu strašne malá a zraniteľná. Nedokázal pochopiť, ako mohol byť Sasuke taký nezodpovedný a dopustil, aby s ním otehotnela.

Sakura sa otočila k Narutovi s úsmevom na tvári.
„Naruto? Ako si dokázal takto vkusne si zariadiť byt? Akosi mi to nejde do hlavy...“
„Ale Sakura, hádam si nemyslíš, že to som spravil všetko ja! Pomohol mi Sai.
Hlavne s detskou izbou. A samozrejme tie steny maľoval tiež on. Ja som mu len povedal, čo by tam malo byť a on to dotiahol do konca.“
„Je to krásne Naruto, ďakujem ti.... neviem ako sa ti mám odvďačiť za všetko, čo pre mňa robíš.“
Naruto ju ale umlčal pohľadom.
„Sakura, ja som ti povedal, že ti pomôžem a postarám sa o teba. Tak už nikdy neďakuj. Čo je moje, je odteraz aj tvoje... A teraz poď, pôjdeme na večeru...“, usmial sa a po hneve , ktorý sa pred okamihom črtal v jeho tvári, nebola ani stopa.
Vzal ju za ruku, cez plecia jej prehodil šál, ktorý zbadal na posteli a ktorý mala na pleciach, aj keď prišli domov a ťahal ju von.

Nešli do Ichiraku, ako by to čakala, ale do malej a romantickej reštaurácie. Tlmené svetlá a príjemná hudba, aspoň na chvíľu presviedčali Sakuru, že všetko bude dobré.
Keď dojedli, Naruto zaplatil, Sakura radšej ani nechcela vedieť koľko, a pobrali sa domov. Cestou stretli Nejiho a Tenten, ako sa prechádzajú po Konohe. Ešte sa nevzali, ale už dlho boli zasnúbení a každý čakal, kedy svoj sľub aj spečatia.

Pozdravili sa a pokračovali ďalej. Sakura musela ráno do práce a Naruto mal nejakú misiu. Preto sa museli vyspať. Prišli domov a kým Naruto upratoval škatule od vybalených vecí, Sakura sa osprchovala a prezliekla.
Pozrela sa do zrkadla na vystupujúce bruško. Zo dňa na deň bolo väčšie a väčšie. Pohladila ho a jemne sa mu prihovorila.
„No čo maličké... budeš spokojné so svojim novým ockom? Ja myslím, že áno... Ja dúfam, že áno...“

Keď vyšla z kúpeľne, ktorá bola prepojená so spálňou, Naruto nebol v izbe. Asi sa šiel osprchovať do inej kúpeľne. Preto si ľahla do mäkkej postele s navoňanou bielizňou a hlavu si podoprela vankúšom tak, aby ju nebolel chrbát. Zo stola si vzala knihu a pustila sa do čítania.

Po chvíli vošiel do miestnosti aj Naruto. Mal na sebe krátke nohavice a tričko. Okolo krku mal uterák a jeho koncom si šúchal hlavu, ešte vlhkú od sprchovania.
Zahľadel sa na Sakuru a namrzene, či skôr váhavo sa spýtal...
„ Sakura, naozaj nemám ísť spať do obývačky?“
Aj keď by ho najradšej poslala hocikde, len nie do rovnakej postele, premohla svoj strach a zásady, ktoré už aj tak nemali veľkú váhu a pokrútila hlavou.
„Neboj sa Naruto, nepohryziem ťa...“, prehodila a znova sa ponorila do čítania. Nesústredila sa však. Len čakala, ako Naruto zareaguje na jej odpoveď.
On sa však iba zamračil a urazene odvrátil hlavu. Teraz veľmi pripomínal toho starého Naruta. A nie legendárneho žabieho pustovníka s trvalým pobytom...

„ Ja sa ťa nebojím, len som nechcel byť na teba zlý a preto som sa spýtal...“
Sakura sa musela udržať, aby nevybuchla do smiechu. Takéhoto Naruta mala veľmi rada. Niekedy sa aj v tomto dospelom mužovi prebudil chlapec, ktorý neznesie, keď ho niekto prekukne, alebo si z neho robí srandu.

„Ale jasné ja viem“ odvetila s úsmevom a znova sa zahľadela na stránky kníh.
Keď sa Naruto pohol, aby si ľahol, srdce sa jej rozbúchalo a v duchu hrešila, prečo nešla predsa len spať vedľa.
„Sakura otvor oči“, prikázal jej hneď vedľa hlavy.
Ani si neuvedomila, kedy ich zavrela.
„Jasné, je to v pohode... zvládnem to“, odvetila a usmiala sa naňho.
„Myslím, že môžeme ísť spať.“
„ Tak dobrú noc Sakura.“, zaželal Naruto prvý a prevrátil sa na bok, aby bol k Sakure otočený chrbtom.
„Dobrú noc“, odpovedala a zavrela oči.
Ani jeden však dlho nemohol zaspať. Až priveľmi si uvedomovali svoju prítomnosť. Boli priateľmi, ale takto to proste medzi mužom a ženou funguje a ona sa nemôže celý život len tváriť, že je jeho žena. To dobre vedela, ale nechcela myslieť na budúcnosť.

V kútiku duše stále dúfala, že Sasuke sa raz vráti. Ale čo potom. Bude môcť po tom všetkom, Narutovi ublížiť?
Dokáže sa zriecť lásky, aby zachránila priateľstvo?
To nevedela.
Vedela len, že čaká dieťa, ktoré potrebuje otca a istotu. A Sasuke teraz žiadnou istotou nebol. Ale Naruto áno...

Sasuke sa prechádzal v kobke, ktorá teraz bola ich úkrytom. Jeho skupina asi cítila, že Sasuke potrebuje byť sám a tak sa ohľaduplne vzdialili. Aj keď Karin s tým mala najprv problém, poslúchla svojich dvoch spoločníkov a šla sa s nimi prejsť.
Prechádzal sa a rozmýšľal. Stále dookola sa vracal k tým istým spomienkam.
Sakura v jeho náručí, Sakura na jeho perách, Sakura v jeho objatí a potom... Sakura držiaca Naruta za ruku, usmievajúc sa naňho, Sakura v bielych šatách, Sakura s veľkým bruškom...

Keď to správne počítal to dieťatko sa malo narodiť o štyri mesiace. Jeho dieťa, jeho potomok...
Aký by bol šťastný, keby mohol na tej svadbe držať za ruku Sakuru on a nie Naruto...
„Ách Naruto! Znova máš väčšie šťastie ako ja...“, skríkol do temného priestoru pred sebou. Ale odpoveď nedostal... len zvuk sa odbil od stien a pôsobil tak ešte zúfalejšie...

Sasuke sklonil hlavu do dlaní a padol na kolená. Jeho svet sa rúcal a on nevedel, či niekedy ešte bude šťastný... či ešte niekedy bude mať pocit, že je milovaný...