Koniec, bolesť, ktorú cíti len jeden ...

Prázdna miestnosť. To jediné, čo mi zostalo. Kút, v ktorom kľačím a rozmýšľam, spomínam si na to, aké to bolo krásne. Neostáva mi nič iné, čas už nevrátim. V rukách zvieram to, čo mi po tebe zostalo. Len jedna fotka, tak krásna a pritom tak krutá, a čelenka, ktorú si mi v ten deň dal. To je jediné, čo mám. Každý deň sa na tú fotku dívam, tvoj úsmev, tak falošný a úprimný naraz, tvoj pohľad plný nádeje, iskra v tvojich modrých očiach, a tvoja nežná ruka cez moje plece, môj úsmev, ktorým som ti vravela milujem ťa.
Viem, považovali ťa za psychopata, ale pre mňa si bol niečo viac. Bol si môj život, milovala som ti to šepkať do ucha. Bola som šťastná, a šťastný si bol aj ty, aj keď nie vždy si bol schopný si to priznať. Prečo tá chvíľa skončila? Prečo prišiel ten okamih, keď som ťa stratila? Stratila, a vlastne pre nič. Prečo som ťa nedokázala včas zastaviť? Prečo prišiel ten deň, keď môj život stratil zmysel?
To sú otázky na ktoré nikdy nedostanem odpoveď. Nechcem žiť v realite, nechcem žiť bez teba. Jediné, na čo dokážem myslieť, je chvíľa, ktorou sa to všetko skončilo, najhoršia v mojom živote.

Bežala som, aj keď som bola vyčerpaná, ale stále som utekala smerom k tebe, blížila som sa, ale aj tak si bol odo mňa ďaleko. Dochádzal mi dych, ale to ma nezastavilo, chcela som ťa odviesť späť k sebe. No bolo neskoro, stál si tam, zničený a zranený, ale aj tak odhodlaný svoj boj nevzdať. Bez slova som sa priblížila, nič si nepovedal, len si sa obzrel, videla som na tvojej tvári beznádej a zúfalstvo.
Vedela som, že si nechcel odísť, videla som na tebe, že chceš vyhrať za každú cenu. Vrhla som sa ti okolo pasu. Slzy sa mi kotúľali po tvári, otočil si sa, videl si ich, no nepovedal si ani slovo, alebo si ho povedať nevedel. Len si napriahol svoj zrak smerom k modrej oblohe, modrej, ako tvoje oči. Chvíľku si zostal stáť, svojím zasneným pohľadom si sledoval, ako sa modrá obloha mení na sivú, pochmúrnu, ako tá chvíľa uprostred ktorej sme stály, plný smútku a strachu.
Nepozrel si sa na mňa, nemal si to srdce vidieť ma v tom okamiu. Nemal si to srdce sa so mnou navždy rozlúčiť, povedať mi posledné zbohom. Zvierala som ťa čoraz silnejšie, nechcela som ťa pustiť, priala som si. aby si zostal so mnou, navždy. Ale ty nie, bol si tvrdohlavý, plný nenávisti k jeho červeným očiam, ktoré ťa pohľadom prebodávali. Provokoval ťa jeho chladný postoj, jeho ľahostajnosť, drzosť a sila. Vedela som. že ho chceš zabiť, chcel si si dokázať. že žiadny Uchiha na teba nemá. Vedela som. že chceš jeho smrť za každú cenu, aj keby ťa to malo stáť život. Otočil si sa, tvoje oči boli vlhké, ale aj tak plné nenávisti. Zdvihol si svoju doráňanú ruku, dotkol si sa mojej tváre a odhrnul mi vlasy. Tvoje vlasy viali vo vetre značiacom začiatok búrky.
Pozrel si sa na mňa, pozrel si sa mi priamo do očí. no nepovedal si nič, ani ja som nič nepovedala, rozumeli sme si bez slov. Zovrela som tvoju ruku a pritlačila som si ju k tvári. Pomaly som ju pustila, verila som. že prežiješ, že sa ku mne vrátiš. Vedel si. že ťa milujem, a ja som vedela. že miluješ ty mňa.
Rozbehol si sa oproti chlapcovi v roztrhanej košeli. Tvoj plášť vial za tebou, vietor sa pohrával s jeho roztrhaním kúskami. Chlapec sa ani nepohol, len sledoval svojím pohŕdavým pohľadom tvoj posledný boj. V červených očiach sa zjavili tri bodky, bola to tá bájna očná technika, sharingan, technika, ktorú si túžil celý život premôcť. Snažil si sa prísť na to, čo ju dokáže poraziť, a aj si na to prišiel, ale tento chlapec bol iný, ako jeho brat, bol silnejší a bol plný nenávisti.
Videl si, že boj je zbytočný, vedel dopredu, čo spravíš, predvídal každý tvoj krok. Vzdal si to, pristúpil si ku mne. Pohľad si mal zarytý v zemi, na ktorú práve začali dopadať dažďové kvapky zo sivej oblohy. Objal si ma tak, ako keby to malo byť posledný krát. Zdvihol si pohľad a zadíval si sa mi do očí, z kútika tvojho oka sa vyvalila slza, len jedna, prvá a posledná, ktorú si uronil, pomaly stekala po tvojej zúfalej tvári. Prstom som ti ju utrela a pohladila tvoju krvou, a dažďom zmočenú tvár. Objal si ma ešte tuhšie, pritisol si ma k sebe, položila som svoju hlavu na tvoje plece. Cítila som tvoj teplý dych a tlkot tvojho srdca. Bilo rýchlo, ako keby si užívalo posledné okamihy tvojho života.

„Ja musím ísť, prepáč.“ Prehovoril si ku mne, tak smutne, tak zúfalo. Pritisla som sa k tebe, neodpovedala som, smútok mi to nedovolil. Jediné, na čo som sa zmohla bolo plakať. Celú moju tvár pokryli štipľavé slzy. Nedokázal si sa na to pozerať, tak si len zavrel oči a pritisol tvoje pery k mojim. Bol to posledný bozk, vášnivý, plný lásky a smútku zároveň. Nechcela som, aby sa naše pery oddelili, no ty si musel ísť. Posledný krát si ma pohladil po tvári a pritisol ma k sebe.
„Prosím, nerob to, nesmieš, tvrdil si mi, že ma neopustíš, že na mňa navždy dohliadneš.“ Zašepkala som ti uplakaným hlasom do ucha. Ty si na mňa len pozrel tak zúfalým pohľadom, znovu si neodpovedal, pustil si ma a napriahol si sa rukou ku svojej čelenke. Pomaly si ju rozväzoval. Zovrel si ju v rukách a uviazal si mi ju okolo hrude, pobozkal si ma. Priblížil si sa ku mne.
„Nezabudni, vždy budem s tebou, vždy ta ochránim, aj keď ty mňa vidieť nebudeš, ja na teba dohliadnem.“ Povedal si s falošným úsmevom na tvári a rozbehol si sa preč. Zostala som tam sama v hustom daždi.
„VYPADNI ODTIAĽTO, PROSÍM!“ zahučal si po mne a zúfalo si sa otočil, v očiach si mal slzy, prosil si ma nimi o to, čo som nechcela. Ale vedela som, že už je neskoro, tvoj osud bol už spečatený, jediné, čo som pre teba mohla spraviť, bolo splniť tvoje posledné prianie. Vstala som a kráčala smerom od bojiska. Slané slzy mi rozožierali tvár, ale prestať som nevedela.
„Milujem ťa!“ Skríkla som smerom k miestu, kde si ešte pred chvíľou stál. No odpoveď som už nedostala, jediné, čo som počula bolo veľké bum. Vedela som, že už je koniec. Zúfalo som spadla do kolien, neverila som tomu. Si mŕtvy, nechal si ma tu samú.

Táto spomienka mi blúdi hlavou od toho dňa. Odkedy tu nie si, bývam sama, sama so spomienkou na teba. Každá moja myšlienka smeruje k tebe, a viem, že to cítiš, viem, že na mňa dohliadneš, a viem aj to, že raz budeme opäť spolu, no tentokrát na veky.