Pád Akatsuki (bábkové divadlo)- capt.2 stratené duše

,,Ani netuším, čo to je za mesto!“
- povedala blondína dosť rozhorčene a blúdila prstom po mape. ,,Niekde na mape to predsa musí byť.“

,,Aj keby bolo, nevieme o tomto mieste nič!“
povedal Neji a vzdal sa všetkých pokusov zistiť si o tomto meste viac.
,,A navyše tu nieje živej duše, aby sme sa na to niekoho spýtali!“pritvrdil ešte k tomu všetkému. Ino si povzdychla a pokrčila mapu.
,,Je len jedna vec, ktorou som si istá. Toto je územie Suny.“
,,Aj tak nám to veľmi nepomôže. Kto by nás tak mohol dostať preč z tejto diery?! Poďme si spraviť táborák, lebo ani v okolí Suny to nieje v noci najbezpečnejšie.“

Inde:
,,Ach Naruto! Nieje to nádherné?! Vyzerá to ako skutočné.“ rozplývala sa Hinata a obdivne hľadela na drevené bábky ľudskej veľkosti.
,,Hmmm?“ Naruto len prikývol, ale vôbec ju nevnímal. Len neveriacky hľadel úplne iným smerom.

,,Naruto?!“

,,Hm?!“spýtal sa bez pokusu otvoriť ústa.

,,Vnímaš ma vôbec?!“Narutov nezáujem jej zjavne nedal pokoja.

,,Čože?! Ach Hinata prosím ťa, poďme ďalej!“

Dievča mlčky prikývlo a kráčalo za ním. Nevedelo si však vysvetliť, čo to s ním je.
No Naruto vedel, prečo sa unáhlene vykradol z miestnosti. Nemal z toho dobrý pocit. A tá bábka, hmmmmm........
Nie! To nemohol byť on! Je to predsa územie Suny, takže nevadí, ak tam majú jeho podobizeň, ale... toto bol priľudské.

,,Gaara. ,,Povzdychol si Naruto potichu, ,,čo sa to tu len deje?!“

,,Prepáč, vravel si niečo?
“
,,Čože?! Ach Hinata, ešte ma začni podozrievať z..z..zo..“ ???

,,Zo schizofrénie si chcel povedať?“

,,Tak nejak.“

Hinata otočená chrbtom sa začervenala, ale stabilne kráčala ďalej po chodbe. Otvorila prvé dvere, ktoré jej padli pod ruku a vošli dnu. Opäť... Tapeta drevo-rit a drevo-rez a všetko nádherné voňalo lipou. Kuchyňa. Uprostred nej sa o pult opierala bábka. Oblečenú mal kuchársku zásteru a na hlave mal taktiež kuchársku čiapku. V jednej ruke voľne držal sekáčik na mäso. Vyzeral čerstvo nabrúsený a nebol z dreva. Naruta sa zasa zmocnil ten pocit úzkosti, už len pri pohľade do tak ľudských očí. Hinata na tú bábku hľadela ako zhypnotizovaná, ale po chvíli odvrátila pohľad. Chlapec sa už už zvrtol na odchod. Hinata potriasla hlavou a šla za ním. Keď myslela, podalo ju to a všetky myšlienky jej to vyhnalo z hlavy. Nachvíľu zastala a uprela sa o pult, pri ktorom stála aj bábka. A ona... tá drevná bytosť...na ňu jednoducho otočila pohľadom. Sánka sa jej pootvorila a odhalila diabolsky špicatú zuby. Zdvihla ruku so sekáčikom. Naruto si všimol ten pohyb, otočil sa a... Zdesene sa pozrel do tej tváre a vykríkol:
,,Hinata, už aj odtiaľ zmi...“
-nestihol dopovedať a už sa spotácala na zem. Vytiekla spod nej kaluž krvi. Naruto s vystrašeným pohľadom pozrel na dievča na zemi a naspäť na bábku. Na drevenej tvári nebolo ani stopy po tom úškrne, ani...ani tie oči neboli také, ako keď do nich hľadel prvý-krát. Boli obyčajné. Vyrezané do dreva a namalované farbami. Naruto si kľakol k Hinate, zdvihol ju na ruky a spýtal sa jej:

,,Hinata, je ti niečo?“

Nič, ani sa len nezačervenala. Niečo tu nieje v poriadku.
,,Urgh!“ vydal zo seba výkrik a spadol na zem.

Hinata sa naňho ani nepozrela. Vytratila sa. Kam šla?! Naruto ležal na zemi s kunaiom zabodnutým priamo v SRDCI!

V miestnosti sa zjavili dve tmavé postavy:
,,Ach, také hlúpe deti! To bolo čisté šialenstvo." zasmial sa prvý muž v tmavom plášti.
,,Aspoň si rozšírite Vašu zbierku sama."
,,Ale nabudúce, ich dostanem viac..."

Tieto duše boli stratené. Už ich nikto nedostane späť.