Konanin zlý deň

,,Háááááááá!” ozval sa zlostný výkrik jedného člena podlej skupiny menom Akatsuki.
,,Mám to! Ja to mám!” vyšiel zo zatemnenej izby Pein a na tvári sa mu rysoval podivný úškrnok, ktorý pripomínal psychopata práve utekajúceho z “cvokhousu”.
,,A čo máš?” opýtala sa Konan, no nezdvihla pohľad od knihy s názvom “Slovensko v dejinách stredoveku”.
,,Svoj dôchodok,” odpovedal jej Pein a odrazu začal levitovať.
,,Nepreháňaj to s tou radosťou, lebo nám čoskoro uletíš,” žmurkla naňho modrovláska a zaklapla knihu. Pein sa zniesol späť na zem a chcel začať ďalší inteligentný rozhovor so svojou partnerkou, ale vtom ho prerušil silný buchot.
,,Čo to?” povzdvihol “líder” obočie.
,,Deidara skúša svoje umenie,” natiahla si Konan chrbát a pozrela sa na Peina zvodným pohľadom.
,,Vieš.. ja som tak rozmýšľala... Teraz keď sme konečne ovládli svet a nemáme čo na práci,” obmotávala si pramene vlasov okolo prsta a približovala sa k Peinovi stále bližšie a bližšie.
,,Nie! Žiadne decko nebude!” zatrhol jej myšlienku okamžite a odstúpil o pár krokov ďalej.
,,Ale prečo?!” zvolala Blue na celý hotel s názvom “U strýčka Peina a jeho detičiek”.
,,Teraz keď som si konečne vybavil svoj dôchodok?! Teraz keď mám konečne od ostatných pokoj?! Maj si decko keď chceš, ale nie so mnou!” začal mávať s rukami a nenápadne sa vytratil z miestnosti.
,,Dôchodok volá..” povedal si nakoniec pre seba a pre istotu dvere zamkol.

Konan tam zostala stáť so zabodnutým pohľadom do zeme.
,,Tak nie s ním?” podlo sa usmiala a vyšla von z izby.
,,Sasori je drevo, Tobi je príliš nebezpečný, Kakuzo je celý zošitý, Hidan je Hidan, so Zetsuom by to bolo príliš ťažké a musela by som si vyberať, Itachi ma už raz odmietol, takže to už riskovať nebudem, Kisame je ryba a ja malú morskú pannu nechcem, ale...” zamyslela sa a vtom si spomenula na onen buchot pred chvíľou.
,,Deidara...” zlostne sa uchechtla a blížila sa na miesto odkiaľ si myslela, že zvuky pochádzali. Pomaly otočila kľučkou, ale v momente keď sa dvere otvorili sa aj znova zavreli. Konan práve uvidela niečo, čo nikdy v živote vidieť nechcela.
,,P-Pomelo.. T-to.. N-nie..” zorničky sa jej rozšírili a kolená roztriasli.
,,Ako.. boli si trochu blízky a ich rozhovory pripomínali manželské hádky, ale toto...” zaťala ruku v päsť a znovu kľučkou zatiahla. Vtedy to znova uvidela – Sasori ležal na chrbte a na ňom sedel Deidara s rukami na jeho krku. Obidvaja sa otočili na Konan, ktorej práve bolo do plaču.
,,K-Konan!” stihol zvolať Deidara skôr, ako sa dvere zabuchli.
,,Ty baka! Vidíš čo si spôsobil?! Teraz si Konan bude myslieť, že sme to.. robili.” prehĺtol Deidara slinu a uprel zrak na “drevo” pod sebou.
,,Keď mňa ten krk strašne bolí..” posťažoval si Sasori.
,,Wá.. nemal si sa prerobiť na drevo, potom by sa ti tam úlomok klinca nedostal!” vlepil mu facku blonďák.
,,Uf.. je to vonku,” vydýchol si Sasori a popukal si krk.
,,Máš to u mňa, Dei-chan.”
,,Ešte raz mi tak povieš a vlastnoručne ti ten klinec napchám späť!” odvetil mu chladno Deidara a zoskočil na zem.
,,A teraz rýchlo nájsť Konan a všetko jej vysvetliť.” vybral sa hľadať spomínanú a Sasori tam zostal sám.
,,Ja sa do toho nezapájam,” odpovedal si sám pre seba a zavrel oči.

Konan uháňala hotelom ako pretekársky pes a hlada si vhodné miesto na utíšenie svojej emo nálady, keď vtom sa ozval bolestný krik: ,,Ááááno.. to je óóńo.. Jashin-sama pre toto žijem!” vykrikoval Hidan po celom piatom poschodí a bodal do seba rôzne ostré predmety.
,,Masochista..” odfrkla si popod nos Konan, keď prechádzala okolo Hidanovej izby. Dnes už ju nerozhodí rozhodne nič. Iba ak... Vošla do jedálne číslo tri a poobzerala sa, či je vzduch čistý.
,,Nikde nikto..” vydýchla si a sadla si na najbližšiu voľnú stoličku. Zrak jej padol na menší papierik položený na stole, v ktorom stálo napísané - “Domáci Uchiha pečený s klobásou a zemiakmi”. Pretrela si oči, či ju zrak neklame, ale bolo to tak.. Nasucho prehĺtla a chystala sa radšej utiecť preč.
,,Kvôli tomuto receptu už vymrelo kopu Uchihovcov,” vynorili sa z tmy dvaja muži.
,,I-Itachi.. T-Tobi..” triasol sa Konan hlas.
,,Č-čo tu robíte?” opýtala sa modrovláska a chytila do ruky prvú ostrú vec, čo našla – nožnice, na ktorých stál nápis “Made in Sasuke Uchiha's laboratory”.
,,Práve sme sa chystali jesť...” odvetil jej hlas za chrbtom.
,,Z-Zetsu..” Konan po čele zbehla kvapka potu.
,,Uááááááááááááááááááá!” zvolala a s krikom sa rozutekala preč.
,,Čo sa jej stalo?” opýtali sa chlapi nechápavo a nahodili výrazy typu tá-ženská-sa-zbláznila.

,,Pomóóóóc.. prosííím zachráňte ma!” vzlykala žena a utekala čo jej nohy stačili. Z neďalekého rohu sa zjavil Deidara.
,,Ach, Konan tu si!” zvolal a radostne sa k nej rozbehol. Konan nasadila psychopatický výraz desiateho stupňa a ďalej utekala. Blonďák sa nechápavo zastavil: ,,Čo sa jej stalo?” opýtal sa sám seba.

,,Pééééííííín! Prosím, už budem dobrá! Už v živote nebudem chcieť dieťa! Odídem s tebou do dochôdku! Len ma prosím pusti dovnútra!” zbesilo vybuchovala na zamknuté dvere, z ktorých hrala metalová hudba.
,,Konan?” otvoril Pein a žena sa mu s plačom vrhla okolo krku.
,,Prosím, zachráň ma..” prosila naďalej.
Pein sa škodoradostne usmial: “Plán vyšiel,” pomyslel si a dvere zavrel.
Odvtedy už Konan na dieťa nepomyslela a všetci žili svoje šťastné dôchodovké životy.