Čas zmeniť budúcnosť 03 – Legenda

Tretia kapitola: Legenda

„Áno, je to pravda.“
V tej chvíli mu Naruto prestal hľadieť do očí. Podišiel k rohu miestnosti, oprel sa a za tichého vzlykania sa zosunul k zemi.
Už mu nemal čo povedať. Zradil ho. Zradil Konohu, ľudí ktorí mu verili.
Sasuke si sadol oproti nemu na druhy koniec tej miestnosti.
„Neprišiel som len preto.“ začal.
Čakal, že Naruto aspoň zdvihne zrak alebo hocijakú inú reakciu. Ale nič sa nedialo.
Naruto ďalej hľadel neprítomne do zeme.
„U Akatsuki koluje legenda. Neviem či to je pravda, ale aj tak by si to mal vedieť.
Trochu som sa v tom povŕtal a zistil som si par zaujímavých veci. Pred útokom Kyuubiho na Listovú bolo vyslovené niečo ako proroctvo. Bolo venované Madarovi a vyslovila ho istá osoba so zvláštnym kekkei-genkai. Tradovalo sa, že členovia tohto klanu pomocou neho dokážu nahliadnuť do budúcnosti. Nepamätám si to presne, ale znelo nejako takto.
„O päť dni sa v najsilnejšej ninjovskej dedine narodí chlapec. Jeho otec bude najuznávanejšia osoba v ich dedine a z jeho syna vyrastie silný shinobi, ktorý ťa jedného dňa zničí.“
Myslím, že pointu chápeš aj ty.“
Naruto pomaly zdvihol zrak.
„A čo to ma spoločné so mnou? Načo mi to je?“ spýtal sa bez záujmu.
„Vravel som ti, že som sa to snažil rozlúštiť. Najsilnejšia ninjovská dedina bola v tom čase určite Konoha. To znamená, že najuznávanejšia osoba musel byť hokage. A v tej dobe ním bol Štvrtý. A nakoniec, v ten deň sa predsa narodil iba jeden chlapec.“ pokrčil plecami Sasuke.
„A?“ nechápal Naruto.
Sasuke sa na neho trochu začudovane pozrel.
„Ta legenda hovorí o tebe. Ty si ten chlapec. Ty si jediný potomok Štvrtého. Ja som si myslel, že tom vieš.“ vysvetlil Sasuke.
Narutove oči sa na okamih prebrali k životu.
„Moj otec bol Yondaime? Ten čo do mňa zapečatil démona?“
„Nie som si istý, ale nejaká podoba tam určite je. Sám Madara mi to potvrdil.
Ty si dôvod prečo v ten deň poslal na Listovú Kyuubiho. Chcel aby ťa zabil.
Tvoj otec ti teoreticky zachránil život.“ odpovedal Sasuke.
Naruto sa zachmúril a znovu pozrel do zeme.
„Otec to urobil preto, aby Konohu ochránil. A čo som urobil ja ....?
Ja som ju ...zničil.“
Do oči sa mu opäť nahrnuli slzy. Bolo mu hrozne.
Vlastne mu bolo asi ešte horšie ako predtým.
„Prečo mi to vlastne hovoríš? Čo mi to pomôže? Aj tak zo mňa o tri dni Kyuubiho vyjmú a ja budem mŕtvy.“ kričal s plných pľúc.
Sasukem to ani nemyklo. Kľudne len ľahko pokrútil hlavou.
„Za to čo sa stalo v Listovej nemôžeš. Madara po tebe ide celé roky, ale nemal dosť sily, aby sa postavil Kakashimu alebo sanninovi. Skôr či neskôr by ťa aj tak dostal.“
Naruto bol ticho.
„A pre tvoju informáciu, ja som sa na ničení Listovej nepodieľal. Bol som tu. Ani som nevedel, že tam idú.“
Naruto zdvihol zrak a znovu sa zadíval do tých jemu tak známych uhľovočiernych očí.
„Prečo si sa nevrátil?“
Sasuke na neho nechápavo hľadel.
„Keď si si splnil svoj sen. Svoju pomstu. My by sme ťa privítali s otvorenou náručou. Namiesto toho si sa pridal k tým prekliatym zločincom, ktorí zabili už mnoho ľudí a ktovie koľkých ešte zabijú, len kvôli moci. To ti nebolo priateľstvo drahšie?
Myslel som, že puto priateľstva je pre teba silnejšie ako puto pomsty.“ vyčítal mu trochu roztraseným hlasom Naruto.
Sasuke už nevydržal pohľad do tých vyčítavých nebesky modrých oči, tak sklopil zrak.
„Nemohol by som sa vám po tom všetkom len tak pozrieť do oči ako priateľ priateľovi.
Ani tebe, ani Sakure. Viem, že to s Itachim bola chyba, ale to nič na veci nemení. Som zvyknutý nevyjadrovať svoje pocity, tak sa nečuduj, že to vravím tak pokojne.
Nebudem sa ti ospravedlňovať, ale niektoré veci naozaj ľutujem.
Teraz je už neskoro vracať sa do minulosti. Čo sa stalo, stalo sa.“
Nečakal na odpoveď. Keď dohovoril, postavil sa a zamieril k železným vrátam.
Odomkol ich a tentoraz ich zamkol zvonku.
Narutovi to bolo jedno. Aj tak by sa z tade nedostal. Určite by pri úteku na niekoho narazil a nebol v stave, aby sa dokázal vyrovnať tak silným protivníkom.
Všimol si, že Sasuke tam ešte stále stojí.
Rukou držal mreže a pozeral smerom k Narutovi.
„Arigato Naruto. Ďakujem za to, že si bol mojim jediným skutočným priateľom.“ povedal potichy a odkráčal preč.
Narutovi zneli tie slova v ušiach ešte dlho. Dovtedy, kým sa mu pri prvom paprsku slnka nepodarilo konečne zaspať.