Čas zmeniť budúcnosť 04 – Sen alebo skutočnosť?

Štvrtá kapitola: Sen alebo skutočnosť?

Stál v nejakom tuneli. Po okrajoch svetielkovali malé lampášiky. Nevidel ani na jeden koniec. Pred ním sa črtala nejaká postava. Nebál sa. Bol tam taký kľud aký už necítil niekoľko dní. Pomaličky sa vybral za tou postavou. Keď jej lampáš osvetlil tvár, zistil, že mu je dajaká povedomá. Bol to muž, ktorého už určite videl. Len si nevedel spomenúť kde.
„Pane? Počujete ma? Kto ste?“ zasypal ho otázkami.
Dotyčný sa na neho milo usmial.
„Som sprievodca tunelom. Ale niekedy mi hovorili aj Prvý Hokage.“
Naruto sa tresol po čele. Ako len ho mohol nespoznať. Veď na jeho podobizeň pozeral každý deň, kým nebola Konoha ....
„Čo tu chceš?“ spýtal sa ho Prvý.
Narutovi až teraz došlo, že by tu asi nemal byť. To musí byť sen, nie? Veď je zavretý v cele. Ako by sa tu dostal? A nie je Prvý náhodou už dávno po smrti?
„Ja... ja vlastne netuším čo tu robím. Neviem ako som sa tu dostal.“ pokrčil ramenami.
„Neprial si si niečo? Čo by si si v tejto chvíli najviac želal?“ naliehal hokage.
Nemusel ho dva krát vyzývať. Vedel presne čo by si prial.
„Aby Listová nebola zničená. Aby všetci moji priatelia boli v poriadku .... aby ten prekliaty Madara neexistoval.“ zavrčal Naruto.
Prvému však ani po fakte, že je jeho dedina zničená, nezmizol úsmev z tváre.
„A v čom je problém?“
Naruto naňho vyvalil oči.
„Ako to myslite v čom je problém? Veď je to nemožné. To by som musel zmeniť to čo sa už stalo, aby som o dva dni nebol mŕtvy a Konoha bola v poriadku.“ vzdychol si.
Hokage mu ukázal na hruď. Doteraz si toho Naruto nevšimol. Prívesok Prvého... spod trička mu jasne modro žiaril. Vytiahol ho, zvesil z krku a podal Prvému.
„Patrí vám.“
Hokage mu chytil ruku a zavrel aj s príveskom.
„Ja som mŕtvy. Teraz si jeho nositeľom ty, lebo si ho dostal od mojej vnučky. Vložila do teba všetky svoje nádeje. Patrí ti právom.“ povedal.
Naruto nesmelo poďakoval a zavesil si ho späť na krk.
„Tvoje želanie sa dá splniť. Stačí len chcieť a niečo málo pre to urobiť.“
„Veď som vám vravel, že nedokážem meniť minulosť.“ protestoval Naruto.
„Ty možno nie, ale môj prívesok áno.“ ukázal znova naň.
„Ale veď to je nemožné!“ vyhŕkol Naruto.
„Keď ti tvrdím, že to dokáže, je to pravda. Kto ho stvoril, ty či ja?“ odporoval už trochu naštvane Prvý.
Narutove oči sa rozžiarili.
„Ale potom .... potom by som mohol ...“
„Áno, áno. Mohol by si všetko zmeniť. Ale aj návrat do minulosti ma svoje pravidlá. Dokážeš si predstaviť čo by sa mohlo stať? Mohol by si zmeniť osudy všetkých ľudí. Svojim konaním, by si sa nemusel nikdy narodiť. Cesta do minulosti je veľmi nebezpečná a nepredvídateľná.“
Naruto ho takmer nepočúval. Už len náznak toho, že budú všetci v poriadku mu dodal silu.
„Prvé pravidlo je, že nemôžeš byť v tom istom čase dva krát.“ pokračoval Hokage.
Naruto sa zamračil.
„Ale v tom prípade to je nanič. Mohol by som sa vrátiť iba do času, keď ešte neexistujem. V čase, keď som nebol ešte na svete.“
„Pravda. Druhým pravidlom je, že nikomu nesmieš povedať kto si a už vôbec nie svoje skutočné meno. Tým by sa mohlo zmeniť viac ako niekoľko udalosti.“
Naruto sa zamyslel.
„A čo ak na to niekto príde.. že ma spozná alebo ...alebo to jednoducho nejako zistí.“
„To je nepravdepodobné. Po tretie, môžeš tam byť len presne jeden rok.“ ukončil Prvý.
„Ak to chceš aj tak podstúpiť, premysli si, do ktorého dna sa chceš vrátiť. Ak budeš pripravený, stretneme sa opäť.“ dopovedal a pomaličky sa začal rozplývať.
„Ale počkajte, čo. .... ako....“

Precitol.
Zadychčane sa posadil a otvoril oči.
Pred ním stál muž. Ten istý čo mu predtým doniesol vodu a chlieb. Pozeral naňho ako na zjavenie. Cely spotený sa na neho nechápavo pozrel.
Ukazoval na jeho prívesok. Až teraz mu to došlo.
Myslel si, že hľadí naňho, ale .... spod trička mu ako slnko žiaril prívesok.
Muž položil na zem tácku s chlebom a vodou a čo najrýchlejšie sa pratal preč.
Nechápal to.
Bola to skutočnosť alebo len obyčajný sen? Môže s tým príveskom naozaj cestovať v čase? A ako to, že to zistil až teraz?
Nevedel.
Napriek tomu mu v očiach horeli iskričky nádeje.
Prisunul si bližšie tácku a zjedol a vypil všetko čo mu naložili.
Potom plný energie sa oprel o stenu.
Mal pocit, že by dokázal urobiť aj Rasengan.
Ale nešlo to. Prvý deň to skúšal snáď tisíc raz. Aspoň dostať sa z tých povrazov.
Ale necítil ani štipku chakry. Cítil sa ako obyčajný človek.
Premýšľal prečo to nejde a došiel k záveru, že to je asi tou celou.
Dúfal, že s nim nič neurobili a stále je ninja.
Sadol si na zem a zamyslel sa, ktorým dňom v minulosti by bol schopný zmeniť udalosti v minulých dňoch. Čím by to zmenil? Akým činom?
Rozmýšľal veľmi dlho.
Bolo to ťažké už len tým, že nevedel čo sa stalo pred jeho narodením. Mal radšej v akadémii počúvať Iruku-senseia. Ale kto by si pomyslel, že sa mu raz história Konohy zíde.
A nie je to smiešne? Nie je smiešne premýšľať nad nemožnými vecami?
Zdalo sa mu to nesmierne hlúpe.
Ale nemal na výber. Pokiaľ tu bola možnosť ....

Spomenul si.
Už vedel presne čo urobí, ak by sa Prvý opäť objavil. Ako sa definitívne rozhodol, oči mu oťaželi a vzápätí stál znovu v tom istom slabo osvetlenom tuneli.
Sedel tam. Naruto potichy podišiel k nemu. Prvý sa otočil.
„Už si sa rozhodol?“
„Áno. Chcem sa vrátiť presne rok pred mojim narodením.“ odpovedal rozhodne Naruto.
„Správna voľba.“ usmial sa Prvý, postavil sa a vykročil vpred.
Naruto ho neisto nasledoval.
„Ehm.. ako to, že som tu, keď som bol práve zajatý v cele.“ zaujímal sa.
„Toto je len tvoj duch. Tvoje telo je vážne v tom väzení.“
Naruto sa vyľakane zastavil. A nebolo to len kvôli slovíčku duch.
„Počkajte ... ale ako duch ... čo ako duch zmôžem?“
Prvý pokračoval v ceste.
„Keď sa tam dostaneš, budeš mat skutočné telo. Budeš možno len o niečo starší. To kvôli tomu časovému posunu. Pre človeka to nie je normálne.“ odpovedal pokojne hokage.
Naruto ho rýchlo dobehol.
„Mám ešte dve ... vlastne tri otázky. Čo bude s Kyuubim, čo sa bude diať kým tu nebudem a ako sa dostanem späť?“ Prvý si trpezlivo povzdychol.
„Kyuubi ostane tu. Nemôže byť v tom istom čase dva krát. Zatiaľ čo tu prejde deň, v minulosti rok. To znamená, že budeš iba deň mimo. A čo sa týka toho tretieho, to je trochu zložitejšie. Nepoznám nikoho kto by vyskúšal vycestovať do minulosti. Myslím si však, že ak tam zomrieš alebo sa narodíš, tvoj duch bude nútený sa automaticky vrátiť späť do tvojho pôvodného tela.“
Naruto si to všetko dôkladne ukladal do pamäte. Stále mu to celé prišlo čudné.
„Je toto vážne skutočnosť alebo len moj sen?“ uisťoval sa.
Prvý sa uškrnul.
„Čo myslíš? Nádej dokáže veľké veci. Najviac však dokáže láska a silná vôľa. Myslel som, že práve ty to vieš.“ poúčal ho.
Naruto si vybral, že je to skutočnosť. Bol si istý, že sa to dozvie, keď vyjde z tunela. Už videl koniec. Aspoň tak to vyzeralo. Oslnivé svetlo.....
Posledný krát pozrel na Prvého.
„Ešte jedna otázka. Ako to, že ste tu? Čo ste zavretý v tomto prívesku?“
Prvý pokrčil plecami.
„Netuším. Som sprievodca týmto tunelom a poznám iba pravidlá, ktoré musím povedať cestovateľovi. Prajem ti veľa šťastia pri zmene budúcnosti Uzumaki Naruto.“ usmial sa Prvý.
Naruto mu úsmev vďačne opätoval a opatrne vstúpil do toho žiarivého svetla.