„Budeš skvelý Hokage!“ 23 – Sľub

23. kapitola : Sľub

Prišiel k nemu na meter.
Itachi mu vzal ruku a položil si ju na hruď.
Naruto pochopil čo od neho chce. Nevedel odkiaľ vie o Shinhane. Radšej sa na nič nepýtal a plne sa sústredil. Chvíľu trvalo kým sa mu to podarilo.
To čo uvidel sa nedá popísať slovami. Bolo to strašné.
Ako niekto môže s takouto spomienkou žiť? S toľkou bolesťou. Ako zabil vlastnú rodinu, najlepšieho priateľa. Ako mučil vlastného brata.
To všetko mu spôsobovalo takú bolesť, že každý normálny človek by bol už mŕtvy. Ako môže byť Itachi vždy tak ľadovo kľudný?
Všetko to urobil nedobrovoľne. Akoby ho niekto ovládal.
Videl všetko.
A dozvedel sa aj mnoho ďalších veci. Napríklad prečo Itachi tvrdí, že ho Sasuke zabije.
Po prvé, Sasukeho by nikdy nedokázal zabiť. Mal ho na to až príliš rád.
A po druhé, Itachi bol chorý. Veľmi chorý. Bola len otázka času kedy zomrie.
Žil len silou vôle preto, lebo chcel aby to bol Sasuke, kto ho zabije.
Naruto odtiahol ruku. Už do ďalej nemohol vydržať. Tak tu fyzickú ako psychickú bolesť. Ešte stále ju cítil. Akoby sa časť z nej preniesla do neho.
„Z tvojho výrazu súdim, že si sčasti dokázal ovládnuť svoje kekkei-genkai.“ zašepkal Itachi zatiaľ čo si zapínal plášť.
Naruto to ešte ani poriadne nestihol rozdýchať a už rozprával ďalej.
„Viem, že je odo mňa trúfalé žiadať o čo som ťa poprosil, ale nemám sa na koho iného obrátiť.“
Naruto nemal slov. Už mu verí. Po tom čo videl mu musí veriť. Nemal to ako zmanipulovať, takže to musela byť pravda. Už vedel, že sa nič z toho Itachi v podstate nemohol.
„Sľubujem, že urobím pre to všetko.“ konečne nabral dych Naruto a po prvý krát od ich stretnutia sa usmial.
Itachi chvíľu váhal, ale potom mu úsmev opätoval.
„Ďakujem. Povedal by som ti všetko, ale Sasuke sa blíži a ja ho chcem dostať čo najďalej od Madary.“
Vložil ruku do vrecka a vytiahol z neho tri predmety.
Podal mu dve obálky zo slovami : „Tento daj Sasukemu. Ale iba ak ti uverí. A tento je pre teba. Otvor ho ak si nebudeš vedieť s niečím rady.“
Ta tretia vec nebol list. Bola to nejaká fľaštička so zelenou tekutinou.
„Ak budeš bojovať s Kisamem, potri si tým svoju katanu. Jeho Samehada ti nebude môcť vysávať z katany chakru. Funguje to približne 24 hodín.“ vysvetlil a podal mu aj tú.
„A nakoniec, budem rád ak o tomto stretnutí nikomu nepovieš, kým nebudem mŕtvy. Takže aspoň jeden deň. A nehovor o tom ani so svojimi spoločníkmi.“ poprosil Itachi.
„Ešte raz ďakujem. Prajem vám veľa šťastia zajtra. A teraz už musím ísť. Sasuke nepočká.“ rozlúčil sa.
Na jeho počudovanie mu Naruto podal ruku.
Mal svoj dôvod. Obaja chránili to isté.
Itachi neisto Narutovu ruku prijal. Vymenili si pohľady plné porozumenia.
Už dlho Itachi nestretol takého šľachetného človeka akým je Naruto. Usmial sa.
Naruto mal na Itachiho ešte snáď milión otázok, ktoré by mu rád položil.
Žmurkol a on už bol preč.
Poobzeral sa okolo, ale nikde ho nevidel. Radšej sa vrátil späť k svojmu tímu.

Všetci pokojne spali a klon sedel pri ohni a sledoval okolie.
Naruto ho zrušil a vyvolal dva nové klony. Avšak tentoraz nie obyčajné, ale chakrové. Jedného poslal po Itachiho stope. Nevedel kadiaľ šiel, ale dúfal, že klon ho nájde.
Chcel vidieť Sasukeho. Aspoň na okamih.
Keď prvý klon odišiel, dal inštrukcie druhému. Poslal ho nájsť Akatsuki sídlo podľa Itachiho návodu. Chcel sa uistiť, že to je pravda.
Začínalo svitať. Na oblohe sa pomaly strácali hviezdy.
„Ten Itachi bol dnes až príliš výrečný.“ zasmial sa.
Vytiahol katanu a opatrne si ju začal pretierať tou zelenou gebuzinou.
Strašne to smrdelo. Až ho z toho napínalo. Ale keď to pomôže, treba sa trochu obetovať . Vždy keď sa tekutina dotkla katany, stalo sa niečo zvláštne. Akoby ju katana vpila.
Neostal po nej ani fliačik. Do poludnia ostávalo už len šesť hodín. Dovtedy to určite bude pôsobiť. Katanu odložil a fľaštičku so zvyšným obsahom schoval do vrecka k tým dvom obálkam.
Uhasil oheň a potichu sledoval prekrásny východ slnka.
V okolí štebotali vtáčiky a obloha bola bez jediného mráčika. Vyzeralo to na krásny deň. Zrazu ho vyrušil niečí hlas.
„Naruto-kun?“
Bola to Hinata. Nikto iný s prítomných ho takto neoslovoval. Otočil sa.
„Hmm?“
Hinata na zhlboka nadýchla.
„Ja len, že si tu celú noc. Nechceš si trochu oddýchnuť? Ja by som ťa vystriedala, kým sa ostatní nezobudia.“
„To je super nápad. Ďakujem.“ usmial sa unavene Naruto.
Čakala, že si pôjde ľahnúť do stanu. Ale nešiel.
Vyskočil na strom a ľahol si na ten najhrubší konár.
Hinata si všimla obálky, ktorá mu pri výskoku vypadla z vrecka. Chcela mu ju vrátiť, ale nevedela či už pri tej svojej rýchlosti náhodou nezaspal.
Nemohla prekonať zvedavosť. Zapla byakugan a trochu si ju obzrela. Bol to čistý text.
Jediné slovo, ktoré jej padlo do oka bolo Uzumaki.
Radšej mu tu obálku vložila naspäť do ruksaku, ktorý nechal na zemi pri už zahasenom ohnisku.
Strážila len necelé dve hodiny. Stihla dokonca pripraviť raňajky.
Keďže Naruto oheň zahasil, musela improvizovať.
Keď boli už všetci hore a skromne najedení, Naruto ich zavolal na poradu.
„Tak dobre. Vysvetlím vám náš bojový plán. Cez noc som zistil pár zaujímavých informácií. Akatsuki po mňa poslali dvoch ľudí. Konkrétne Deidaru a Kisameho.
Kakashi-sensei a ty Sakura-chan sa postaráte o Deidaru. On by si vás aj tak vybral za súperov. Sakuru-chan kvôli pomste svojho majstra Sasoriho (dobre som to preložila do slovenčiny?? ) a vás Kakashi-sensei kvôli tej ruke. Sensei, popíšte prosím Sakure spôsob jeho útokov a všetko okolo toho.
Ja a Hinata sa postaráme o Kisameho.
Ok, všetko. Už by sme mali vyraziť. Nejaké dotazy?“ dohovoril Naruto.
Všetci boli ticho. Naruto si vzal vak a pomaly sa postavil.
„Počkaj Naruto. Odkiaľ to všetko vieš?“ spýtal sa ho opatrne Kakashi.
Tušil, že im to nepovie ani keď sa spýta, ale aj tak. Za pokus nič nedáš.
Naruto sa mu pozrel hlboko do oči. Akoby sa pozeral niekde do jeho duše.
„Viete kto je Uchiha Madara?“ spýtal sa. Znelo to skôr ako fakt, nie otázka.
Kakashiho táto otázka doslova zarazila.
„Trochu.“ odpovedal vyhýbavo.
Jasne že dačo počul. Ale odkiaľ o ňom vie Naruto?
„Vy mi poviete všetko čo o ňom viete a ja vám zato poviem kto bol moj tajný zdroj. Platí? Teraz to je nepodstatné. Po misii sa to aj tak dozviete. Dôležité je, že sú tieto informácie vierohodné.“ povedal a aby pripadne nemusel odpovedať na ďalšie otázky, rozbehol sa smerom k hranici.
Zvyšok tímu si vymenil nechápavé pohľady a vydali sa za nim.

Už bolo skoro poludnie.
Prišli tam práve včas. Naruto im povedal, aby ostali skrytí v bezpečnej vzdialenosti.
On sám sa postavil do stredu cesty, aby ho NÁHODOU neprehliadli
Čakal, čakal a čakal. Čakal už vyše hodiny. Ti dvaja asi nevedia chodiť načas.
Človek by si myslel, že Sasori niečo o presnosti Deidaru naučil, ale vyzeralo to tak, že nie.
Už ho to prestalo baviť. Otočil sa vykročil naštvane preč.
Prešiel však iba niekoľko krokov ....