„Budeš skvelý Hokage!“ 22 – Príbeh Itachiho Uchihu

22. kapitola : Príbeh Itachiho Uchihu

„Uchiha Itachi.“ precedil.
Chcel sa na neho rozbehnúť, ale zvedavosť premohla nutkanie.
„Čo chceš?“ spýtal sa.
„Prišiel som za tebou...“ začal, ale Naruto ho prerušil.
„Ak si myslíš, že sa dobrovoľne vzdám, mýliš sa.“ skríkol na neho.
„Neprišiel som kvôli tomu. Ide o Sasukeho.“
Pri tom mene skoro Narutovi vypadla katana z ruky. Už ju nedržal tak pevne ako pred chvíľou.
„O..o Sasukeho? Ty ma nechceš kvôli Kyuubimu?“ spýtal sa ho neveriacky.
„Akatsuki nevedia, že som tu. Zajtra na teba budú čakať Kisame a Deidara.
Ja idem oproti Sasukemu. Vedenie si nepraje, aby našiel náš úkryt. A tu katanu môžeš kľudne odložiť. Neprišiel som bojovať. Čakal som len na to, kedy budeš sám.“
Každé jeho slovo mu pripadalo ako klamstvo. Akoby mohol veriť niekomu takému.
Členovi Akatsuki, vrahovi, nepriateľovi. Napriek tomu katanu odložil.
Vedel ju tasiť dosť rýchlo.
„O čo ide?“ spýtal sa ho pevným hlasom.
Nebál sa ho. Bol ochotný ho kľudne zabiť. Potom by sa Sasuke mohol vrátiť späť.
Vypočuje si ho. Chcel vedieť čo chce Sasukemu.
Rozhodne sa mu pozrel priamo do oči a modlil sa aby ho neuvrhol do nejakého genjutsu. Itachi zarazilo, že mu hľadí rovno do oči. Na to sa neodvážilo veľa ľudí.
Využil jeho dôveru a rýchlo začal.
„V ten deň, keď zaútočil Kyuubi na Konohu. Vtedy to začalo.
Bol som ešte len čerstvý genin.
Kyuubi nezaútočil sám od seba. Poslal ho človek. Ja som ho našiel. Viem, že ho videl aj Yondaime, ale ten v tej chvíli nemohol nič urobiť. Mňa samotného prekvapilo, keď som zistil, že ma rovnaké oči ako ja. Cítil som, že je silný, tak som ho sledoval. On však moju prítomnosť ľahko odhalil. Nebol som preňho súperom. Vtedy som ešte nemal ani sharingan. Myslel som si, že ma zabije. On mi však len povedal : „Máš veľký potenciál. Ešte sa stretneme.“ A potom zmizol. Radšej som sa vrátil späť do Konohy.“
Na chvíľu zastavil. Naruto ho celý čas ticho sledoval. Chcel vedieť meno človeka kvôli ktorému zomrel jeho otec a kvôli ktorému ma v sebe to čo ma.
„Prečo si o tom nikomu nepovedal?“ spýtal sa so záujmom.
„Povedal.“ odvetil krátko
„Povedal som o tom otcovi. Ten však jednoducho tvrdil, že ak to bol Uchiha, určite je z Konohy a nikdy by nič také nespravil. Aj keď mi to vtedy vŕtalo hlavou, bol som ešte malý a tak som to radšej nechal tak.
To je tá prvá časť príbehu. Vtedy ste ty aj Sasuke boli ešte celkom malí.
Druha epizóda sa odohráva tesne pred vyvraždením klanu Uchiha.
Ako anbu som dostal misiu. Pri tej misii som na toho človeka narazil opäť.
Chcel som zistiť čo je zač. Ale on bol ešte stále lepší ako ja. Uvrhol ma do nejakého genjutsu. Ja vlastne ani neviem čo to bolo. Akoby ma ovládal. Nemohol som nič robiť.
Najprv ma donútil zabiť môjho najlepšieho priateľa vďaka čomu som získal Mangekyou sharingan, a potom vyvraždiť celý klan. Mal som zabiť všetkých, vrátane Sasukeho.
Ale keď som ho uvidel, prebudilo sa moje podvedomie a zabránilo mi v tom. Bol to môj malý braček a jeho som mal zo všetkých najradšej. Nebol taký skazený ako väčšina klanu.
Lenže on chcel jeho smrť. Vedel som, že raz po ňom pôjde.
Preto som mu aj povedal, to čo som povedal. Chcel som aby bol silný, silnejší ako ja.
Aby ho raz porazil.
To ja ta druhá časť príbehu.
Keď Sasuke omdlel, šiel som ešte za Sandaimem. Všetko som mu povedal a potom som zmizol z Konohy navždy. Napriek tomu, že som Listovú miloval, pridal som sa k Akatsuki. Tak som ju mohol aspoň trochu zvnútra chrániť. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistil kto je zakladateľom Akatsuki?
Bol to on. Ten kto ma donútil vyvraždiť celý klan a zapríčinil v podstate aj smrť tvojho otca.
Jeho meno je Uchiha Madara.“
Narutovi to meno nič nehovorilo. To čo ho ale zarazilo bolo to, že Itachi vie o jeho otcovi. Aspoň vedel meno človeka, ktorého musí nájsť, zabiť a tým pomstiť otca.
Ale aj tak mal pochybnosti.
„Prečo by som ti mal veriť?“ zdráhavo sa ho spýtal.
Itachi zachoval chladnú hlavu.
„V pohode ti poviem kde majú sídlo Akatsuki. Aj tak sa tam už nevrátim. Pôjdeš dvadsať kilometrov na juh okolo malej dedinky a potom ešte 5 kilometrov na západ. Nájdeš tam jaskyňu. Je zatarasená skalou a dnu sa nedostaneš. Ale členovia Akatsuki prítomnosť hocikoho ľahko odhalia.“ prezradil.
Naruto si to cele dôkladne vložil do pamäte.
„Mohol si si to teraz vymyslieť. Ako môžem vedieť, že neklameš?“ spýtal sa Naruto podozrievavo.
Itachi sklopil zrak. Naruto naozaj nemal dôvod veriť mu. Ako ho má presvedčiť?
„Pozri, práve teraz idem naproti Sasukemu. Nemôžem ťa vziať.“ dodal, keď videl, že Naruto už otvára ústa.
„On sa chce pomstiť. Nebude ma počúvať tak ako ty. Vlastne ja mu to ani nechcem povedať. A keby aj, neuverí mi presne tak ako mi neveríš ty. Viem presne čo sa stane.
Neboj sa, nejdem Sasukeho zabiť.“ vysvetlil, keď videl ako sa Naruto tvári.
„Vlastne Sasuke bude ten kto zabije mňa. Ale o to nejde.
Ide o Madaru. Určite za nim hneď po mojej smrti dobehne a natára mu, že za všetko môže Konoha. Nenávidí ju. Nebudem ti vykladať prečo, lebo je to dlhý príbeh a boli by sme tu až do rána. Ja som ťa chcel len poprosiť o jedno.
Aby Sasuke nenapomáhal ničiť Konohu.
Neskôr by to určite ľutoval.
Celý život žije v klamstve. Bolo by dobre, keby tie lži už prestali.
Prosím ťa o to, aby si mu to nedovolil. Povedz mu čo len budeš chcieť. Hoci aj pravdu.
Možno svojho najlepšieho priateľa bude počúvať.“ povedal smutne Itachi.
Naruto na neho neveriacky hľadel. Celý život Sasuke zasvätil pomste a pritom celý ten čas nenávidel toho nesprávneho?
A tiež nie je možné, aby bol Sasuke taký silný, aby porazil Itachiho. Alebo áno?
„Vidím, že mi stále neveríš. Viem ako to vyriešiť. Pod bližšie.“ povedal Itachi a začal si rozopínať plášť.
Naruto sa zľakol, ale aj tak šiel. Nemohol si pomôcť. Chcel poznať pravdu.
Ako mu to vlastne chce dokázať?