„Budeš skvelý Hokage!“ 24 – Čo sa stalo s klonom?

24. kapitola : Čo sa stalo s Narutovym klonom?

„Už odchádzaš?“ ozvalo sa za ním.
„A ja, že sa s tebou trochu pohrajeme.“ zachechtal sa Deidara.
Naruto sa rýchlo otočil.
Boli tam. Obaja. Kisame aj Deidara. Presne ako vravel Itachi.
„Ja nemeškám vyše hodiny.“ odsekol Naruto.
Kisame sa uškrnul.
„Prepáč, ale zdržali nás po ceste nejakí mĺžni ninjovia. Si pripravený?“
„Na čo ako?“ spýtal sa nechápavo Naruto.
„Ísť s nami predsa. Nenúť nás tu s tebou bojovať. Bolo by trápne keby sme ťa náhodou zabili. Vieš čo by s nami urobil šéf?“ povedal otrávene Deidara.
„Dobrovoľne sa určite nevydám. Zmierte sa s tím, že ninja z Konohy, deveťchvostový jinchuriky, Naruto Uzumaki alebo ako chcete sa nikdy nevzdáva.“ usmial sa Naruto a zdvihol ruku.
V tom okamihu sa po jeho boku objavili Kakashi, Sakura a Hinata.
„TY...TY.....“ začal naštvane Deidara prstom ukazujúc na Kakashiho.
Nevedel však nájsť vhodnú nadávku, ktorá by presne vystihovala čo si myslí. Zrazu prestal zúriť a šialene sa zasmial.
„Dobre, že si prišiel Kakashi Sharingan ... aj s tou malou.... aspoň naraz pomstím seba aj majstra Sasoriho. Ušetrili ste mi cestu do Konohy.“
Hneď ako to dopovedal, rozdelili sa na dva tábory. Presne ako Naruto predpokladal, Deidara si to chcel vybaviť so Sakurou a senseiom. Naruto a Hinata sa postavili do cesty Kisamemu.
„Keď tu skončíme, prídeme vám na pomoc.“ skríkol Naruto na Kakashiho a Sakuru. Hneď na to tasil katanu a pripravil sa na boj. Hinata sa postavila hneď vedľa neho.
„Hinata, kry ma, ak budeš musieť. Ale dávaj pozor na ten meč. Vysáva chakru.“ varoval ju.
Hinata krátko prikývla, že rozumie.
„S tou paličkou na mňa nemáš šancu.“ zaškeril sa Kisame.
„Uvidíme.“
Naruto čakal na Kisameho útok, ale ten sa dajako nedostavoval. Nemienil čakať celú večnosť, tak vybehol na neho s napriahnutou katanou. V tu chvíľu bolo počuť iba zvuk úderu o úder.
Kisame sa oháňal tou vecou až priveľmi rýchlo na to aká bola veľká. Napriek tomu mu ale Naruto stačil. Kisame sa ani nestíhal diviť ako sa Naruto zlepšil a mal na sebe niekoľko menších škrabancov.
Kisame bodol dopredu. Bol si istý, že trafí.
Ale netrafil.
Jeho meč sa zasekol do prázdna.
Naruto sa objavil za nim a mieril rovno na srdce. Kisame si ho však všimol a stačil uhnúť. Nie však úplne. Naruto mu stihol skrz na skrz prepichnúť rameno.
Kisame od neho odskočil čo najďalej a chytil sa za krvácajúce plece.
„Itachi.“ precedil.
Vzápätí, ale nesústredené zavrtel hlavou, akoby si pomyslel, že je to blbosť.
Naruto bol celý bez seba, že sa konečne trafil.
„Je divné, že si v takejto chvíli spomenieš práve na svojho partnera. A kde vlastne je? Prečo je tu Deidara?“ robil sa hlúpym.
„Ešte som ti nezobral ani kúsok chakry. Neviem odkiaľ vieš o tej zelenej tekutine, ktorou páchne tvoja katana, ale ak ti to prezradil ten bastard Itachi tak...“
„Tak čo? Každý vie, že Itachi Uchiha je a vždy bol silnejší ako ty.“ uškrnul sa Naruto.
Kisameho tato hláška tak vytočila, že sa pomaly z modrej menil na zelenú. Vyvolal tri klony a spoločne s nimi bezhlavo zaútočil. Naruto sa usmial a rýchlo vyvolal taktiež tri klony. Boli na nerozoznanie. Kisameovia dorazili. Narutovia sa nedali a tvrdo bojovali ako najlepšie vedeli. Postupne sa klony vytrácali a nakoniec opäť stali proti sebe pravý Naruto a Kisame.

Vedľa nastal obrovský výbuch. Obaja sa obzreli na miesto kde bojovali ich spoločníci. Výbuchy sa ozývali stále, ale tento bol väčší.
Zrazu ho niekto strhol k zemi.
Na mieste kde pred sekundou stál bola zaseknutá Samehada.
Ten kto ho zrazil z nôh bola Hinata.
„Naruto-kun, prosím ťa sústreď sa na vlastný boj.“ zadychčane zašepkala a celá červenajúc sa z Naruta rýchlo vstala, aby mohol vykryť ďalší Kisameho výboj.
Naruto ešte stále oťapený z toho čo sa práve stalo neútočil. Ledva stíhal vykryť Kisameho útoky.
Hinata ho zachránila. Keby nebolo jej, už je dávno niekde......
Rýchlo sa pozbieral a tentoraz dal do útoku všetko.
Podarilo sa. Trafil ho opäť do pleca. Tentoraz však do druhého.
Kisame zavrčal od bolesti a pustil Samehadu. Teraz už nemohol skladať pečate. Obe ruky mu bezvládne viseli pozdĺž tela.
Naruto odložil katanu. Už ju snáď ani nebude potrebovať.
Vyvolal klon a s jeho pomocou sa mu po chvíli v ruke modrel Rasengan.
„Zbohom.“ povedal a rozbehol sa na Kisameho.
Ten chcel uhnúť, ale Naruto mu aj s Rasenganom pokojne skočil do cesty.
Nemal šancu vyhnúť sa zrážke.
Napriahol ruku a ........
..........zastavil sa.
Päť centimetrov od jeho hrude sa zastavil.
„Sasuke ...“ povzdychol.
Kisameho jeho nepozornosti využil a odkopol ho od seba čo najďalej. Začal sa obzerať po Deidarovi, ale v tých oblakoch dymu svojho parťáka nevidel.
Naruto pri dopade zrušil Rasengan. Pomaly vstal, ale stále mal ten neprítomný pohľad.
Kisame sa začal rehliť.
„Áno, Itachi si šiel po svojho bračeka. Preto neprišiel. Som si istý, že sa ten malý zasran váľa niekde vo vlastnej krvi.“
Naruto zosmutnel. Do očí sa mu tisli slzy. Jeho priateľ ....

Hinata sledovala oba boje čo mohla svojim Byakuganom. Oba vyzerali doteraz celkom nádejne. Kakashi bol síce už dva krát nútený použiť mangekyeu, ale obaja boli ináč vcelku, čo bol značný úspech po tých všetkých výbuchoch. Nepoznala žiaľ techniku, ktorá by im mohla pomôcť.
Zato Narutovo chovanie si nevedela vysvetliť.
Prečo sa zastavil? Čo sa v jeho mysli práve odohráva?

Naruto zložil pečate a vyvolal štyri klony. Tie ho obklopili a to čo sa dialo v strede nebolo vôbec vidno.
Keď všetky naraz zmizli, v strede stal pravý Naruto a v ruke mu neuveriteľnou rýchlosťou vírila chakra. Ale tentoraz nebola len modra. Miešali sa s ňou ďalšie dve. Žlto-biela a červená. Keď sa domiešali, Naruto držal v ruke tmavo oranžový Rasengan.
Hinata sa zľakla, že sa prebúdza Kyubi, ale Narutove oči boli naďalej nebesky modré.
„Uchiha Itachi je mŕtvy.“
Aj napriek tomu, že to povedal takmer nečujne, Kisame ho počul.
Pomyslel si, že mu preskočilo.
„Itachiho by ten zasran nikdy......“ vetu však už nestihol dokončiť.
Naruto mu vrazil do hrude Rasengan.
Premiestnil sa za neho zatiaľ čo hovoril a on už nestihol nijako zareagovať. Keďže nemohol ani hýbať rukami, dostal plný zásah. Odhodilo ho to ďaleko do lesa.
Urobil tú chybu, že sa otočil za zvukom. Naruto by ho od chrbta nikdy nenapadol.
„Takú silnú dávku chakry nemohol prežiť.“ skonštatovala Hinata, ktorá k nemu ihneď pribehla.
„Čo to bolo za Rasengan? Taká ničivá sila.“ pomyslela si.
Naruto vyvolal klon a poslal ho skontrolovať či Kisame naozaj scípol. Pre istotu. Obzrel sa za seba, ale cez oblak dymu nebolo nič vidieť.
„Hinata? Ďakujem za záchranu.“ usmial sa slabo.
Na viac sa v tej chvíli nezmohol. Stiahol si silnejšie čelenku a zapozeral sa do prázdna.

Už vedel čo sa stalo. Akonáhle jeho klon zmizol, všetko sa mu vyjasnilo. Smola bola, že práve, keď mal vraziť prvý rasengan do Kisameho.
Ten klon, ktorého poslal za Itachim. Sledoval ho. Nemusel ho ani dlho hľadať. Ale neskôr zistil, že to bol len Itachiho klon. Určite zistil, že ho niekto sleduje. On sa však nevzdal a znovu sa snažil nájsť jeho stopu.
Keď Itachiho konečne našiel, bolo už neskoro.
Ležal v kaluži krvi a nad ním sa skláňal Sasuke. Videl len ako z neho vytiahol svoju katanu a odkrivkal preč.
Hneď ako zašiel do lesa, vybehol za Itachim.
Snažil sa ako vedel. Zacelil všetko čo mohol a skúšal to aj pomocou ninjutsu, ktoré ho naučila Sakura. Nič z toho však nepomohlo.
Itachi umieral.
Zachvel sa a pomaly otvoril oči.
Prebral sa. Ale len na chvíľku.
„Ďakujem Naruto.“ vykašľal krv.
Zavrel oči a po chvíľke ich znova otvoril.
„Som rád že..... že zomriem pri niekom .... kto sa snaží chrániť to .... to čo ja.“
Opäť zavrel oči. Bolo vidno, že ma problémy s dýchaním. Mal skoro úplne roztrhané pľúca. Ani Narutov Shinhan nestačil. Možno keby bol rýchlejší ....
„Tvoj sen...“ vykašľal ešte viac krvi.
Naruto nechápal o čo mu ide. On umiera, tak potom čo s tým ma spoločný jeho sen?
„Staň sa skvelým ..... skvelým Hokage.“ vydýchol a definitívne zavrel oči.
Naruto vedel, že zomrel výborný shinobi.
Do oči sa mu nahrnuli slzy.
Itachi by si zaslúžil aspoň pohreb. On by to pre neho aj rád urobil, ale Akatsuki by mohli zistiť, že tu niekto bol. Vlastne bolo isté, že to zistia.
Naruto Itachimu vyliečil väčšinu zranení. Bolo to už aj tak jedno. Nemôžu zistiť, že to bol on. Zo zeme zdvihol maličký lístok a dal ho Itachimu na čelenku, kde bol znak Listovej.
Urobil to len ako symbolicky pohreb. Akatsuki by ho aj tak vykopali, keby ho zahrabal.
Bol to znak toho, že zomrel shinobi Konohy a nie zloduch. Oni to určite aj tak nepochopia. Zdvihol sa, posledný raz pozrel na Itachiho a rozbehol sa smerom za Sasukem.
Stopoval ho až po ...