Konan má narodeniny

Začalo sa to počas jedného zimného dňa v sídle Akatsuki. Bolo to bežné ráno ale Konan kupodivu vstala skôr ako ostatný. Keď sa zobudili aj Kisame- musel nakŕmiť rybičku vždy o 7:33. Že vraj je náchylná na presne stravovacie návyky a j kôli Itachimu (dnes sa chystal robiť rybie krekry, tak keby náhodou). Ten vstal ako obvykle o 7:35 (budík ma nastavený na 7:40) a začal(ako obvykle) hľadať sharingan čočky, čo mával na stolíku(zatiaľ ešte nezistil že ich Kakuzu používa ako platidlo, keďže sa podobajú na peniaze. Postupne povstávali z postelí všetci okrem Hidana a Kakuzu. Ktorý prišli neskôr. Hidan sa ešte modlil aby mu pán Jashin poslal slečnu na dlhé večeri a Kakuzu počítal zlaťáčky (pravdepdobna celu noc).
Pri ranajkách:
PEIN: Bré ráno, najprv sa pomodlíme. Pane bože pože .............
HIDAN: Jashiiiiiiiiiiiiin
PEIN: No tak dobre. Pán Jashin požehnaj tieto dary ktoré sme z tvojej štedrosti nakradnúť mohli. amen
PEIN: Čo bude na raňajky?
ITACHI: Vývar z kapra.
KISAME: ten tvoj humor je úbohí
ITACHI : Aký humor? Nebolo ti divné že kŕmiš gumovú rybičku?
KISAME: Čooooooooo, ja ťa zabijem. To by si neurobil. Je živá, ráno na mňa žmurkla!
ITACHI: no jak myslíš ale..........
Už nestihol dopovedať lebo Konan ukončila tento nezmyselný rozhovor tým, že zapchala Itachimu ústa gumenou rybou.
KONAN: ty de*il slepý, uvaril si tú gumenú rybu.
A viac už bolo ticho, čo je nezvyčajné, lebo Konan zvykla pri raňajkách, vytýkať špinavé prádlo, to že si Deidara berie jej veci, jak Sasori robí hluk keď vŕzga po chodbách a podobne. Len zostala ticho, a divno sa usmievala, až na konci raňajok sa spýtala:
KONAN: Nechcete my niečo povedať?
HIDAN: my? Nieeeeeeeeeeeee?
TOBI: ja viéééééém!!!!
DEIDARA: Drž hubu
PEIN: hmmmmmmmmmmm, máš nové šaty?
Konan na seba pozrela. Mala oblečený akatsuki plášť ako ostatný. Urazila sa a odbehla do svojej izby. Deň prebiehal viac menej normále, až na Deidarove výbuchy zo Sasoriho pracovne. A keď sa zišli pri obede, Konan znova začala:
KONAN: Nechcete my niečo povedať?
KAZUKU: Prečo?
KONAN: Len tak.
TOBI: Ja viéém! Ja viééém!
DEIDARA: Tobi, už ťa mám plné zuby. Daj už konečne pokoj!
ITACHI: Spravila si si plastiku?
KONAN: Bl*ec!
PEIN: Prefarbila si si vlasy?
To už bolo na ňu moc. Vybehla z jedálne a ani neochutnala tú Sasoriho ruku z loutky. Ktorú Itachi pokladal za roládu keď ju dával piecť. Všetci sa ohromený vrátili do svojich izieb e pokračovali v každodenných činnostiach. Ale Tobi sa nedal. On vedel čo s deje. A rozhodol sa to povedať aj ostatným. Všetko išlo dobre a takmer všetci, už o tom vedeli. A teraz stál pred pacovňou šéfe Akatsuki- Peina. Zaklopal na dvere.
PEIN: Kto je?
TOBI: Tobi.
PEIN: Nemám na teba čas! Zmizni!
TOBI: Ale......
PEIN: Vypadni.
Ale on sa nevzdal, dal si dole masku, z celej sily zabúchal na dvere a hromovým hlasom spustil:
TOBI: Otvor. Ja som Uchiha Madara pravý šéf Akatsuk.........
Rozleteli sa dvere a Tobiho odhodilo do steny.
PEIN: Drž hubu ty somár a vypadni!!!!!!!!!!!
Tobi to vzdal odišiel preč. Ako sa schyľovalo k večeru všetci zrazu usilovne niečo hľadali. Až sa nakoniec veštci postavili do radu pred Konan. Pein prišiel posledný a keďže nevedel čo sa deje, len sa zaradil za ostatných a čakal. Všetci podávali Konan darčeky a priali jej všetko najlepšie.
KAZUKU: Všetko najlepšie k narodeninám!
Podal jej darček a ona ho rozbalila.
KONAN: Načo sú my Itachiho čočky?
KAZUKU: No, dajú sa použiť ako platidlo. Sú na nerozoznanie od normálnych mincí.
Konan bola vykoľajená, ale z vďakou ich prijala darček a takto to išlo aj ďalej. Od Itachiho dostala teplomer. Lebo si myslel že je to sponka do vlasov. Od Deidaru šaty čo si od nej pred rokom požičal. Od Sasoriho sadu šrobovákov aby ju mala stále pri sebe a mohla mu ju požičať. Hidan jej dal svoju polonahú fotku, vraj keby si to s Peinom rozmyslela. Kisame jej dal rybičku, aby tá jeho nebola sama. Od Zetsua dostala priesady, a možnosť pomáhať mu na záhradke. A ko vrchol toho všetkého k nej prišiel Pien nevediac o čo ide.
KONAN: Nechceš my niečo povedať?
PEIN: Hmmmmmmmm. Ty máš modré oči?.....
Dosal takú facku ako ešte nikdy. Urazený odišiel do svojej izby, a stále nevedel čo sa deje.Zrazu dobehol zadychčaný Tobi a podal jej banán.
KONAN: A to my je akože načo?
TOBI: No keď teraz nebude Pein často doma myslel som že sa ti to hodí.

NEZABÍJAJTE TOBIHO. TOBI JE DOBRÝ CHLAPEC