Svet v tvojich očiach 3. časť

Zotmelo sa. Kiba s Akamarom sa uložili na spánok pod strom. Narutovy ale myšlienky zaspať nedovolili. Neustále myslel len na Hinatu. Dúfal, že sa mu podarí nájsť ju a zachrániť. Veď je to on, ktorý vždy všetkých za každú cenu chránil. Čo sa s ním stalo? Prečo sa jeho život odrazu zmenil? Prečo sa on zmenil? Do dnes spomína na ten strašný deň, kedy Sasuke zomrel. Bol mu ako brat a bolelo ho že ho definitívne stratil. A potom to zmiznutie Hinaty. Tí, ktorých v živote najviac miloval od neho odišli. A už nieje tým, kým býval. Ale teraz má nádej. Hinata je určite nažive a on ju musí zachrániť.
Zaspal až nad ránom, no o pár hodín ho Kiba zobudil.
„Musíme ísť.“
Vybrali sa znova na cestu. Dostali sa až k malej dedine. Naruto sa šiel najesť, pretože odvčera nič nejedol. Kiba zatiaľ šiel zohnať nejaké informácie.
„Zistil si niečo?“
„Všetci tu tú záhadnú organizáciu poznajú a všetci sa jej boja. Dokonca sa boja o nej čo i len hovoriť. Ale zopár vecí som predsalen zistil. Predpokladá sa, že ich základňa bude niekde v tamtej hore.“ Kiba ukázal prstom na vzdialenú horu.
„Tak tam poďme!“
„Fajn.“
Keď už boli blízko hory, cesta nebola taká bezpečná. Naruto si nevšimol nástražné drôty a odrazu na neho vystrelili desiatky kunaiov. Bol ale tak opatrný, že dopredu poslal len klony. Čím boli hlbšie v lesoch hory, tým častejšie narážali na pasce. Všetkým sa im podarilo vyhnúť. Už boli takmer na mieste. Schovali sa za strom a začali sa dohadovať.
„To bude ono. Tamto v tej jaskyni.“
„Tak poďme!“
„Počkaj Naruto. Pozri.“ Kiba ukázal nad skalu, v ktorej bol otvor do jaskyne.
„To sa dalo čakať že tu budú hliadky. Tak zabijeme najskôr ich.“
„Nie počkaj! Ak na nich teraz zaútočíme vyvoláme rozruch a privoláme aj ostatných.“
„Tak čo navrhuješ.“
„Mali by sme tých dvoch nejako odlákať a zabiť. Potom sa vkradneme dovnútra.“
Plán sa aj uskutočnil. Podarilo sa im hliadku odlákať ďalej od jaskyne. Jedného zabili a od druhého chcel Naruto vymámiť informácie.
„Kde je Hinata? Vezníte ju tu? Povedz mi kde je!“
„O kom to hovoríš? Žiadnu Hinatu nepoznám.“
„Nepokúšaj sa ma naštvať!“
„Ak si poznal niektorého z našich členov, už má iné meno. Tu majú všetci iné mená.“
„Ak mi nepovieš čo chcem vedieť, umrieš strašne bolestivou smrťou.“
„Dobre, dobre. Tak mi povedz ako vyzerá tá tvoja Hinata.“
„Je z klanu Hyuuga takže má byakugan a...“ povedal Kiba.
„Aha. S byakuganom tu máme len jednu. Tsukune. Ale ak ste ju poznali, rozhodne už taká nie je.“
„Ako to myslíš?“
„Je jednou z najlepších a tiež najbrutálnejších členov. Nikto by si neželal zomrieť jej rukami.“
„Čože, Hinata? To je nemožné. Čo ste s ňou spravili!“
„Upokoj sa! Ja s tým nič nemám. To sa spýtaj šéfa.“
„Aj sa spýtam.“ povedal Naruto, šklbol mužovou hlavou a zlomil mu väzy. Potom sa nenápadne plížili do vnútra jaskyne. Vo vnútri to bolo veľmi priestranné. Dokonale vybudovaná základňa. Naruto a Kiba bojovali s mnohými členami organizácie. A že to nebola len taká obyčajná organizácia dokazovala ich sila. Bývalej Akatsuki sa síce nevyrovnali, ale bolo s nimi tiež náročné bojovať. Naruto a Kiba to vždy odniesli s menšími ranami. Pomaly sa dostávali hlbšie a hlbšie do útrob jaskyne. Všimli si ale že niečo nieje v poriadku. Čakali, že tak hlboko na nich zaútočí ešte viac bojovníkov, ale odrazu tu nikoho nebolo.
„Asi sa zdekovali keď sme narobili taký rozruch. Museli vyvolať poplach.“
„Dočerta! Dočerta! Dočerta!!!“
Kiba a Naruto sa obzerali naokolo. Už nebolo kam ísť a tajný východ tiež nenašli. Odrazu sa za nimi ozval známy hlas.
„Chudáci! Nemali ste sem liezť! Zomriete strašnou smrťou.“ Obaja sa otočili. Stála za nimi Hinata. No to čo videli im vyrazilo dych. Nevideli tú milú hanblivú Hinatu, ale osobu z tak krvilačným pohľadom, že to naháňalo hrôzu. Naruto nemohol uveriť čo vidí. A rovnako na tom bol aj Kiba.
„Hinata...“
„Aká Hinata? Som Tsukune.“
„Nie! Ty si Hinata. A ja som Naruto, napamätáš sa?“
„Nikdy som vás nevidela. A nesnažte sa ma obmäkčiť. Už vás nič nezachráni! Zomriet!“
„Hinata..“
„Niesom Hinata sakra!! Žiadnu Hinatu nepoznám! Volám sa Tsukune!“
„Voláš sa Hinata...“ povedal Kiba. Tsukune už mala toho dosť. V okamihu sa objavila za Kibom a vzazila mu do chrbta katanu. Katana prešla cez jeho brucho a Tsukune ňou ešte šklbla do strany. Naruto sa rýchlo spamätal a odhodil Tsukune. Vzal Kibu, položil do o niečo ďalej a oprel o skalu.
„Vydrž Kiba. Dočerta! „
„Naruto, na mňa sa vykašli. Zachráň Hinatu. Ty si jediný, kto to dokáže.“
„Nevykašlem sa na teba. Po Hinatu sa vrátim, teba musím odniesť preč.“
„Nie! Nenechaj ju ujsť keď sme ju konečne našli. Ona... teba vždy milovala. Som si istý, že si spomenie. Hinata je stále v nej, len ju musíš dostať na povrch.“ Kiba vykašliaval krv. „Urob to.“
„Kiba... Toto nemôžem...“
„Musíš!“ povedal a vykašľal krv. „A Naruto, povedz Hinate, že som ju vždy miloval. Celý ..ten ...čas..“ Kibove oči sa zatvorili a telo stuhlo..
„Poviem jej to..Kiba.“
Naruto sa postavil a otočil na Tsukune.
„Nezazeraj tak. teraz si na rade ty!“ rozbehla sa s katanou namierenou na Narutovu hruď. On sa jej vyhol a zaútočil kunaiom. Tsukune sa obránila katanou a podkopla Narutovi nohy. Keď Naruto spadol, zapichla katanu, ale Naruto sa opäť úspešne vyhol. Rýchlo sa postavil a hodil po Tsukune shurikeny. Tá im ale uskočila. Aktivovala byakugan a až teraz začal skutočný boj. Naruto si spomenul na boj s Nejim. Ale táto osoba bojovala celkom inak. Po chvíli si dala dolu svoj čierny plášť a odhalila tak čiernu bojovú róbu s výstrihom na chrbáte. Teraz si Naruto všimol to znamenie. Pomyslel si, že možno to je jej slabé miesto. A možno je to celkom inak. Ale skúsiť to musí. Ďalšie útoky sa pokúšal smerovať práve na znamenie, ale Tsukune sa skvele bránila. Keď sa raz Narutovi takmer podarilo zasiahnuť ju shurikenom, otočila sa a shuriken ju trafil do ruky. Naruto bol teraz ešte viac presvedčený, že to je jej slabé miesto. Žiadne z Narutových útokov ju ale neporazili. Možno preto, lebo jej nechcel ublížiť neboli jeho útoky také efektívne. Nechce jej síce ublížiť, ale nejako Hinatu musí dostať von. Rozhodol sa...
„Rasengan!“ Tsukune sa nestačila vyhnúť a Rasengan ju zasiahol do brucha. Odhodilo ju chrbtom do steny a stratila vedomie. Naruto k nej pribehol. Vzal ju do náručia. Všimol si, že nárazom do tvrdej skaly si poranila chrbát a znamenie sa začalo strácať.
Hinata sa pomaly prebudila. Poobzerala sa okolo seba. Netušila kde je, čo tam robí, čo sa stalo. Zbadala, že ju ktosi drží.
„Naruto??!“ líca jej sčerveneli.
„Hinata, tak si to konečne ty!“
„Naruto, čo sa stalo? Ty si... vyzeráš staršie... kde som to? A prečo mám toto oblečené? Áááh..“ Hinata zbadala veľký výstrich na šatách, ktorý jej odhaľoval veľkú časť hrude. Sčervenela a rukami sa zakryla.
„Nič si nepamätáš?“
„Čo si mám pamätať?“
„Pred rokmi si odišla z dediny a pridala si sa k nejakej organizácii.“ Hinata rozšírila oči.
„Ja.. pamätám sa... nie...“ Hinata si začala spomínať na celé tie roky, kedy chladne vraždila. „Nie...niééé!!“
„Hinata upokoj sa. Už je to preč. Som tu.“ Naruto ju silno objal. „Už ťa nenechám nikdy odísť.“