„Budeš skvelý Hokage!“ 04 – Krabica

4.kapitola : Krabica

Naruto si to mieril na jeho obľúbené miesto. Nevedel koľko spal, ale odvtedy mu pekne vyhládlo. Konečne uvidel veľký nadpis „ICHIRAKU“.
„Dobrý deň, prosím si jeden extra - veľký - miso - rámen .“ vyhŕkol blondiak a sadol si k pultu.
„ Ahoj Naruto, hneď to bude.“ kričala niekde zozadu Ayame.
Chvíľu tam len tak sedel a rozmýšľal. Potom zacítil tu vôňu. Jeho obľúbenú. Za minútu mal rámen pred sebou.
„Idatakimasu!“ zvolal a za chvíľu už mal celý rámen v sebe.
„To bolo skvelé, ďakujem. Ešte by som si dal, ale veľmi sa ponáhľam.“ a už sa rútil smerom k budove Hokage. Nechcelo sa mu vychádzať schody, tak len vyskočil na strechu a potom dnu.
„Dobrý deň Hokage –sama!“ zakričal Naruto.
Tsunade sa v tom strhla. Nebolo to tak, že spala. Len si chcela trochu oddýchnuť a už ju dakto otravuje. Už ho chcela poslať na výlet, ale keď uvidela, že je to Naruto, evidentne jej odľahlo. Za tých pár hodín, čo od nej odišiel si začínala robiť starosti.
„Ahoj Naruto. Čo by si rád?“
„Noó, mal by som na Vás prosbu.“ začal Naruto.
„No tak von s tým, nemám na teba celý deň!“
„Chcel by som Vás poprosiť, aby ste mi odovzdala dedičstvo po mojom otcovi.“ zaškeril sa modrooký blondiak.
Vtedy si ho Tsunade konečne poriadne pozrela. Už nevyzeral ako kedysi. Niežeby mal niečo nové na seba, okrem Yondaimovho plášťa. Ale ten jeho výraz. Už nebol iba odhodlaný, ale bolo v ňom niečo viac, niečo viac dospelé. Cítila, že Naruto sa zmenil. Vstala a podišla k dverám.
„ Počkaj, hneď prídem.“ s tými slovami vyšla z dverí.
Ani nie o minútku bola späť. V rukách niesla akúsi krabicu. Pozrela do tých modrých očí a podala mu ju. Naruto trochu zneistel, pretože krabica bola až príliš ľahká.
„Prepáč, ale tvoj otec toho veľa nemal a väčšina jeho veci bola zničená pri požiare pred deviatimi rokmi. Zachránilo sa len pár jeho veci. Sú tam jeho zvitky a tiež nejaké osobne veci. A dovolila som si pridať tam spoločnú fotku tvojich rodičov, lebo pokiaľ viem, tak žiadnu nemáš.“
Naruta to ohromne potešilo. Zmohol sa len na vďačný úsmev. Letmo prebehol obsah krabice, Chvíľu tam hrabal, ale konečne našiel čo hľadal. Vytiahol fotku.
Otcovu tvár poznal okamžite. Veď je vytesaná do skaly nad Konohou. Ale maminu nie.
„Vážne bola prekrásna“ ohromene povzdychol.
Tsunade len prikývla. Kushina svojho času patrila medzi najkrajšie ženy v Konohe. Narutovi po tvári stiekla slza. Ale nie od žiaľu, nič také. Bol naozaj šťastný, že si konečne vie pod pojmom otec a mama predstaviť ľudské bytosti z mäsa a kosti.
Nie len obrysy dvoch postáv.
Tsunade vedela, že ma veľkú radosť a ona sa tešila s nim.
„Hmm, Hokage? Ešte niečo. Chcel by som požiadať o dva týždne voľna.“
Tsunade sa zarazila. Ten čo si vždy pýta misie aj keď žiadne nie sú chce voľno.....to je divné. Ale bola mu to dlžná, tak sťažka prikývla.
„Tiež prosím, aby Ste nikoho neposielali ma hľadať. Za týždeň sa prídem ukázať. Ak by sa niečo dialo budem to vedieť a hneď prídem.“ povedal rozhodne Naruto.
Tsunade sa nezmohla na nič, tak len privolila. Naruto nasadil svoj typicky úsmev. V tom sa rozleteli dvere a v nich stala Sakura.
„Hokage –sama, prišla súrna správa z hraníc, ale .....