Výlet 03: Rozvička

Takže v prvom rade sa chcem ospravedlniť, že ste museli na tento diel, tak dlho čakať To viete škola... No ale ďalší diel je na svete, takže šup šup si ho prečítať a napísať nejaký komentárik

UPOZORNENIE: Všetky “deti“ sú v približne v rovnakom veku! (To len aby sa nezabudlo)

Nastal čas obeda a všetci sa nahrnuli do jedálne.
Pri stole červených mráčikov...

„Toto, že máme jesť?!“ zhrozil sa Itachi nad neidifikovateľným jedlom.
„Ale čo sa sťažuješ, mohlo to byť horšie...“ poznamenal Pein a všetci pomysleli na Konanino varenie.
„Tak najprv sa pomodlíme...“ zahlásil Hidan.
„Načo!?“ spýtal sa podráždene Kakuzu.
„Máš nejaký problém?“ spýtal sa Hidan milo a v ruke držal vidličku (fakt neviem načo )
„Ó Jashin, požehnaj toto...“
„...nepoživateľné,“ prerušil nachvíľku Hidana Deidara.
„.... ach... toto jedlo, ktoré si nám.....“ ale už opäť niekto Hidana prerušil.
„ zo záludnosti....“ tento krát Kisame.
„... do pr*ele, ešte raz ma prerušte a nebudete jesť vôbec!“ rozčúlil sa Hidan, „... ktoré si nám pripravil. Amen.“

2. deň výletu: Ráno 07:00

„Vstávajte! Už je ráno!“ ozýval sa po chodbe hlas Iruki.
Iruka otvoril dvere izby červených mráčikov, samozrejme, že tam ešte každý spal.
„Vstávajte,“ povedal Iruka
„Jashin, prečo mi to robíš?“ zahundral Hidan.
„Vstávajte, ide sa na rozcvičku!“ zakričal Iruka.

Pre ubytovňou

„Takže pri rozcvičke sa naučíme aj jednu peknú pesničku.. no skôr básničku.. Takže bežíme a opakujeme,“ zahlásil Iruka polo zaspatej bande deciek.
„Večer sa nám nechce spať...“ zaintonoval Iruka.
„... večer sa nám nechce spať....“ zahundrali detičky.
„ ...ráno zase hore vstať...“ Iruka.
„... ráno zase hore vstať...“ detičky.
„.. kto nebude nám behať,
ten nebude obed mať!“ opäť vymyslel niečo Iruka.
„ Nebude... obed MAŤ?!“ zakričali všetky decká, ktoré táto veta okamžite zobudila, samozrejme až na Deidaru.
„Aj tak sa to nedalo jesť,“ poznamenal Deidara, začo dostal od Peina jednu po hlave.

Nakoniec vzniklo niečo takéto:

Večer sa nám nechce spať,
ráno zase hore vstať,
kto nebude nám behať,
nebude ani obed mať.
Kushina nám zaspáva,
Minato pri nej postáva.
Dobrý chlapec Tobi je,
Deidara všetok riad umyje.
Jiraiya na Tsunade čumí,
Orochimaru len funí
My máme rozcvičku,
aby sme mali kondičku.
(Sťažnosti, že toto veľmi nedáva zmysel, hovorte Irukovi, nie mne )

Neskôr....

„Do čerta aj s tým debilným senseiom,“ poznamenal Hidan a zvalil sa na posteľ.
„Mohli sme ale dopadnúť horšie,“ povedal Itachi, ktorý si od toho behu necítil nohy.
„ za 10 minút kontrolujeme izby!“ ozvalo sa z chodby.
„Ešte aj toto!“ zamrmlal Kisame a poobzeral sa po rozbombardovanej izbe.
„Ako je možné, že keď sme v škole, tak je v triede tak čisto?“ spýtal sa Pein a začal rozmýšľať, koho za ten bordel zabiť prvého.
„Na to máme Konan,“ poznamenal Tobi.
„Dobrý chlapec,“ povedal natešene Pein a odbehol.

Neskôr....

„Krásny bordel,“ poznamenala Konan, keď videla izbu červených mráčikov a dala sa do roboty.

Zachvíľu...

„Hotovo!“ zakričala Konan.
„Ešte, že máme Konan,“ pomyslel si Pein.
Do izby vstúpil Deidara, ktorý sa niekde pozabudol: „Prečo tu vyzerá ako v ordinácií?! Katsu!“ zakričal a a izba bola opäť rozbombardovaná.
„DEIDARA! Ja ťa asi zabijem!!!“ zakričala Konan...