Keď cigaretka zhasne (1.časť)

Táto poviedka bude o Asumovi, jeho milej Kurenai a o jeho zlozvyku. Napadlo ma to keď... to vám poviem niekedy inokedy Teraz si prečítajte poviedku :-)

Pár shinobi sedelo spoločne v bare...

„Nedáš si?“ spýtal sa Asuma Kakashiho.
„Diky, ale nie,“ odpovedal Kakashi.
Asuma si vytiahol cigaretu a zapálil si.
„To približne koľko toho za deň spotrebuješ?“ spýtal sa Hayate.
„Ja?“ spýtal sa Asuma.
„No nie, moja babka,“ povedal ironicky Hayate.
„No, tak jednu krabičku za deň.(?)“ odpovedal Asuma.
„Mal by si si odvyknúť od toho,“ poznamenal Gai.
„To je pravda,“ pridal sa Genma.
„A koniec koncov, keď s tým prestaneš budeš tak silný a krásny ako ja,“ dodal Gai, zdvihol palec a vyceril zuby.
„Dosť pochybujem... Je to môj zvyk,“ povedal Asuma.
„Dosť blbý zvyk,“ poznamenal Gai.
„Každý z nás má nejaký zvyk. Kakashi prečítal Icha Icha Paradisu už x-krát, dokonca aj hore nohami. Genma má vždy v puse špáradlo. Nešťastná náhoda a budeme stáť na jeho hrobe, pretože mu špáradlo zabehlo do krku. Hayate vždy chodí na nejaké flámy a potom je jasné, že ani korektor mu proti tým kruhom nepomôže. No a ja fajčím jednu cigaretu za druhou,“ povedal Asuma.
„Vidíš, som jediný...“ povedal Gai, no nestihol dopovedať, keďže mu Asuma skočil do reči: „Gomen, zabudol som na teba. Ty máš totiž zvyk robiť zo seba idiota!“
„Prestaňte! Každý robí niečo rád a Asuma fajčí. Ale Asuma, to s Gaiom bolo dobré,“ povedal Kakashi.
„Ešte aj ty začínaj“ poznamenal urazene Gai.
„Ale čo, je to pravda. Niekedy akoby si spadol s čerešne,“ povedal Kakashi.
„To je výzva na zápas?“ opýtal sa Gai.
„Hmmm.... nie,“ povedal Kakashi.
„No tak, nebudeme sa predsa hádať. Pripime si na....“ Asuma sa zamyslel. „Pripíjam na naše zvyky!“
„Na naše zvyky!“ zakričali všetci a napili sa saké.

O niekoľko kilometrov ďalej....

Anko, Kureni a Tsunade si zašli do cukrárne.
„Kurenai a to ti nevadí ten Asumov zvyk?“ spýtala sa Anko.
„Ani nie,“ povedala Kurenai a sadla si.
„Si až príliš zaľúbená. Prehliadaš všetky Asumove chyby. A to by správna kunoichi nemala robiť,“ povedala Tsunade.
„Len závidíte, lebo vy chlapa nemáte... aj keď mohli by ste mať,“ poznamenala Kurenai a pozrela sa na Tsunade.
„S tým zvrhlým prasaťom? Nikdy!“ povedala Tsunade.
„No ako chceš, len sa potom nesťažuj,“ povedala Kurenai.
„Ahojte, buchtičky,“ pozdravil Jiraiya. Tsunade mu okamžite jednu vrazila.
„Tiež ma nemusíš hneď zmlátiť, keď ti poviem buchtička. A nerozčuľuj sa, robí ti to zbytočné vrásky,“ povedal Jiraiya.
Samozrejme, že mu Tsunade za to uvalila ešte raz. „Vidíš! Preto s ním nechcem mať nič spoločné!“ povedala Tsunade.
„Ale “jemu“ by sa malo niečo odpustiť,“ poznamenala Kurenai.
„Si jednoducho nepoučiteľná,“ povzdychla Anko.
Kurenai sa pozrela na hodinky. „To je už toľko? Ja už musím ísť, Asuma na mňa čaká,“ zakričala a už jej nebolo.
„Ja už tiež pôjdem,“ povedala Anko a tiež zmizla.
„A ostala som sama,“ povzdychla Tsunade.
„So mnou nikdy nie si sama,“ pošepol Jiriya Tsunade do ucha.
„Jiraiya!!!!“

U Kurenai doma

Niekto stlačil zvonček u dverí Kurenai.
„Nechaj tak, dokončíme to neskôr,“ povzdychol Asuma.
Kurenai vstala a dudrajúc sa išla pozrieť, ktorý debil jej prekazil krásny večer. Asuma vstal z postele a zapálil si cigaretu. Cez záclonu sa chcel pozrieť, čo urobila s tým chudákom, čo zazvonil. Keďže nebolo poriadne vidieť postavil sa bližšie.
„Niečo sa tu páli,“ pomyslel si Asuma a išiel sa pozrieť do kuchyne. Všetko bolo v poriadku. Vrátil sa späť do spálne a až tam videl čo horí. Musel podpáliť okraj záclony a teraz horela celá. Asuma rýchlo zobral pohár s vodou a vylial ju na záclonu. Tá však začala horieť ešte viac a rozliezalo sa to už aj na koberec. Až potom si uvedomil, že to nebola voda, ale Kurenaina whisky!
„Asuma!“ zakričala Kurenai, keď uvidela tu spúšť. Asuma mal šťastie, že sa mu to podarilo uhasiť, ale na tom, že by ho Kurenai teraz najradšej zabila, nezmenilo nič...