Bratia Uchihovi riešia bordel v Konohe...a tiež niečo navyše... 002

Takže...sme tu s ďalším dielikom. Viete, ten môj mozog vždycky všetkych doháňa k šialensvtu. Ja akoby som Chisaii vydierala, aby to dokončila alebo čo... sa normálne cítim previnilo
Takže zase, prosíme tie nejaké komentáriky aby sme vedeli, či máme písať ďalej ;)

Vonku ešte len lenivo prichádzalo slniečko na nebo. Prebúravalo lenivo a rozospato mliečnu hmlu po nočných dažďoch. Vtáčiky len občas preleteli alebo zaštebotali od hladu a vydali sa hľadať nejakú potravu. Príroda dala o sebe vedieť, že sa jej dnes akosi nechce budiť, a bolo by lepšie, keby si dnes všetci spravili voľný deň a ostali spať. Zobúdzať sa každý deň len preto, že ľuďom by bolo divné, keby všetko zrazu spalo, nebol bohvie aký motív. A potom, ako by vlastne človek zistil, že príroda spí? Vie človek vôbec, že je hore? Že ona niekedy spí?
Šesť hodín ráno. Slniečko naozaj len veľmi lenivo a maznavo prerážalo hustú rannú hmlu a snažilo sa ako tak prebudiť obyvateľov Konohy. Skutočne na ulici ešte nebola poriadne ani noha. A tí, čo už vstali pochodovali po dedine ako pozabudnutí zombie, ktorí zabudli, že sa smú ukazovať vo svete len v noci.
Ten veľký dom, či priam vila, ktorá mala ošúpanú bielu fasádu, a hrdzavela jej veľká stará brána, by potreboval zreštaurovať. Ale predsa len zaplatiť si fešných robotníkov by siahalo hlboko do peňaženky. Síce to bol krásny dom, tak troška starý a strašidelný, ale cez deň, keby sa dostal do svojej zašlej slávy, bol pýchou Konohy. V tomto krásnom dome, tiež ešte všetko spalo. Teda, skoro všetko...
Dvere do izby sa potichučky otvorili. Po špičkách, ani taký vrabček si cupkal jeden človiečik do iziebky zariadenej v červených a hnedých farbách. Jeho silueta na stene tak trochu pripomínala prvého Drakulu za čias nemých filmov, keď ľudí vystrašil i pavúk na stene. Ešte že vtedy nepoznali žiadne opaľovacie krémy, to by sa zaviedla úplne nová móda. Vo veľkej postieľke dostatočne odkopaný od periny z horúcich letných dní pokojne odfukoval Sasuke. V tváričke pokoj, isto sa mu zdali pekné sny. Reinkarnácia Drakuly sa pomaly zohla nad to spiace sladké stvorenie a chvíľu ho pozorovala. Po skonštatovaní pravdy, že sa človiečik s tak chutnou krvičkou nemieni sám zobudiť, si pomädlil strašidelne ruky a nadýchol sa. Nahol sa tesne k nemu.
„...Sasuke...už je ráno...ránečko...“
No mladší Uchiha sa ani nepohol. Spal spánkom tisícročného upíra.
„No tak...“
Keď sa zdalo, že už neexistuje vari prostriedok ako Sasukeho nebrutálne zobudiť, rozsvietili sa staršiemu Uchihovi očká a úsmev mu zaplnil tvár. Odkašľal si a pripravil sa na svoje vystúpenie.
„Sasuke!“
Podrmal tým spiacim čudom, ktoré len zamravčalo ako zmoknuté mača a poslalo ho neslušne do hája.
„...Sasík...“ zatiahol s priškvareným úsmevom.
Zohol sa k svojmu mladšiemu bračekovi a do uška mu vydal melódiu svojho tajomného hlásku...
„..Ja som budík, budíček, budiť je môj koníček, stretol som sa náhodou ja s takouto príhodou...“
Sasuke otvoril svoje veľké tmavé očká dokorán do bieleho stropu. Má snáď nočnú moru alebo čo? Toto je horší sen ako keď sa mu snívalo, že ho zožral Orochimaru po dôkladnom podusení na cibuľke, a to že mu vtedy chodili zaujímavé veci po rozume
Opatrne otočil hlávku, aby sa presvedčil, že to bol fakt len sen, lenže to musela byť skutočne živá nočná mora.
„Itachi? Nejedol si náhodou cesnak?“ predniesol vyčítavo, ale stálo spal ako malé bábätko bez toho, že by sa niečo dialo.
Na ľavo od neho sedel na posteli vyškierajúci sa mužíček a tie slová ktoré mu predtým vyliezli z úst museli padnúť niekam na vankúš, pretože sa Sasuke prudko posadil a vystrašene od neho cúval ďalej.
„...čo je? Mal si zlý sen?“
Vystrašený mladší brat na neho ukázal roztrasenou rúčkou.
„...ty...ty si...ty si mi tamto? Spieval?“
Itachimu sa rozžiarili očká ako chlapčekovi, ktorý dostal elektrický vláčik pod stromček.
„...ešte ti mám zaspievať? Viem totiž veľa piesní...napríklad... Halo ha ha ha. Halo lo lo lo. Halo ha ha lo lo Halo Halo.
Čujte čo čo čo. Čujte sa sa sa. Čujte čo čujte sa v svete stalo...“
„Itachi! Si chorý! Začni baliť! Ideme k Tsunade! Musí ti pomôcť! Mal by si prestať užívať tie prášky, čo ti dali!“
Sasuke k nemu dokolenkoval po posteli a starostlivo ho vzal za ramená. Zatriasol s ním a pozrel mu priamo do vypulených očí.
„Počuješ! Musíme ti pomôcť! Bude to znova dobré! Sľubujem! Som s tebou nech sa deje čokoľvek! Je to len pre tvoje dobro Itachi!“
Sasuke si zotrel imaginárnu slzičku z očka a padli mu plecia i s hlavou. Povzdychol si a pokrútil tmavou hlávkou.
„...Itachi, Itachi...ja som vedel, že to raz príde...tie naše detské hry...“
Celkom vážne a smutne krútil hlavou. Na čo sa Itachi k nemu nahol a pozrel mu vševedúcim okom do tváre. Nakoniec mu odhrnul vlásky z tváre a inteligentne, premýšľajúc o niečom, čo sa mu značilo značne v tvári mu priložil ako taký pán MUDr. Rúčku na čelo.
„...Sasuke....Sasík...vzal si si v noci lieky?“
„...to je jasné...prehadzuješ vinu na mňa... ja ešte podporné prášky na výkonnosť neberiem...“
Sasuke sa k nemu nahol so slzičkami na krajíčku, a nebyť Itachi jeho brat, určite by mu uveril. Už dávnejšie svojho mladšieho bračeka posielal do divadla. Teraz priam hystericky s ustarosteným výrazom, akoby Itachi naozaj umieral spel ruky k sebe a zabožekoval.
„...ja ti chcem len pomôcť Itachi!“
Jeho starší braček však len hlúpo na neho pozrel a myslel si svoje. Znova ho ďobol prštekom do čela, na čo Sasuke už dotvoril svoje vrcholné predstavenie a padol na posteľ, pričom sa šialene rozosmial.
„Vidíš to? Ja chcem byť k tebe dobrý, a ty sa mi vysmievaš...“
„...tak...tak...“
Nemohol sa cez ten nával smiechu poriadne vyjadriť. Nakoniec ho Uchiha starší vzal za ruky a posadil ho, čo Sasuke na neho prekvapene zamrkal. Čo nasledovalo potom, bolo tak troška viac intímnejšie než by sa na bratov patrilo. Ehm...
Itachi si prevesil svojho nedospievajúceho bračeka cez plece a niesol ho do kúpelne. Samozrejme chabá obrana niekoho, kto práve prekonal hysterický záchvat smiechom, spočívala len v tom, že ho zatiahol prudko za vlasy. Avšak Itachiho cieľ bol tak úžasný, a stálo mu to za tú bolesť jeho vláskov.
Otvoril dvere, pričom nasledovala salva nadávok, za ktoré by sa nehanbil ani čierny raper. Sasuke ani tak moc netušil čo sa bude diať. Len proste protestoval proti všetkému, čo by sa mohlo diať. V domnení, že sa musí ísť kúpať by jeho ohnivá technika by utrpela zásadný šok.
„NIÉÉÉ!!!“
Itachi ho takmer hodil do vane, čo sa mu stále mykal a skoro mu padol. Bol ako také malé kocúrisko, ktoré sa nesmierne bojí vody a je tej ochoty, vydlabnúť oči komukoľvek, kto sa ho pokúsi utopiť. Na to, keď sa chcel pološialený Sasuke čo najrýchlejšie dostať preč azda príliš záhadným spôsobom, pustil na neho zo sprchy studenú vodu. Itachi len nad ním krútil hlavu, a Sasuke sa bránil srdcovému šoku z toľkej studenej vody. Totálne bezmocne ho odháňal od seba a snažil sa nejako rukami zabraňovať tej ľadovej vode aby do neho ďobala tie ľadové ihly. Itachi len krútil hlavou a na tvári sa mu pohrával letmý úškrn.
„...ako v cvokárni.“ Určite by si tam bol hviezda, povedal si v duchu veselo.
Zastavil prívod vody a nahol sa k svojmu absolútne šokovanému bratovi, ktorý tam len sedel s očami vytreštenými pred seba, div neplakal. Totálne krutý trest pre niekoho, kto si len nevinne uťahoval, navyše teraz musel čeliť, tomu, že sa jeho telíčko tak trocha scvrkávalo.
„...tak? čo teraz Sasík? Ešte ti je do smiechu?“
Sasuke by sa rozosmial, keby nemal plné ústa vody, ktorá našla cestu oblúčikom, ktorý smeroval do Itachiho tváre. Na to sa absolútne premočený a premrznutý Sasuke znova rozosmial ako o dušu. Itachi si rukou strel vodu a znechutene radšej sa nepozastavujúc nad svojim mladším pubertou mláteným bratom pobral preč.
Osem hodín ráno, druhý deň. Človek si kľudne v kuchyni popíja čajík a hryzie kamene ako v dobe ľadovej, no tento krát v podobe hrianky s čistým svedomím nemluvňaťa, pretože deti do štyroch rokov si nič poriadne nedokážu pamätať. V tom sa ozve so schodov hlasné kýchnutie a za ním druhé a tretie. Dole zíde Sasuke s červeným noštekom a opuchnutými očkami, to čo sa predtým zdalo ako zábava zanechalo trvalé následky na vzhľade tohto závisláka bez prísunu dostatočného množstva podporných prostriedkov. Stačila mu jedna noc, a prechladol ako pes. Sadol si unavene k svojmu bratovi, ktorý sa robil, že on nič, že len skočil do reštiky na čaj. Sasuke vyzeral presne ako ten typ choručkých detí, o ktoré keď ich vidíte aké sú zbedačené a nešťastné, musíte ich opatrovať či sa vám to páči alebo nie. Smrkol do seba a zhúžval vreckovku v rukách. Už nemal ani silu si vyfúkať nos. Celú noc to robil a preto sa ani nevyspal. Itachi určite spal kľudným nevinným spánkom anjelika.
Sasuke si utiahol šálik na kŕčku a rukáviky potiahol nižšie. Drnkala ho zima, z nosa mu tieklo a začínal aj kašľať. Tak takto nejak malo vyzeral Itachiho svedomie.
...páni, ten vyzerá...
I keď sa hovorí, a všade sa o tom píše, že Itachi je krutý diktátor, dokonca vyšla o ňom i kniha, ktorú vydala istá anonymná spisovateľka, tak vôbec taký nie je, a o svojho bračeka sa vždy vedel postarať. Dokonca aj keď sa raz Sasuke ocitol v obkľúčení neznámych ninjov ešte ako dieťa nebola to jeho chyba, iba išli na prechádzku, trocha si obzrieť okolie a on ho takým malým nedopatrením zabudol zobrať späť domov. Nó Bóže, to je toho! Chyby sa predsa stávajú, no nie?
Takže už o pár minútiek mal Sasíček v ústočkách teplomer a pred ním stála šálka s horúcim čajom a medík. Potom sa Itachi skúmavo pozrel do jeho očiek a takmer o dušu so strachom sa ho opýtal:
„...Sasuke? Môžeš...používať sharingan?“
Mladší braček len pokrútil hlavou.
...no do...
„Ehm, mali by sme zájsť za Tsunade...“
„Ani nápad!“
Ozval sa chrapľavý hlas detskej vyľakanej tváričky. Itachi ako veľký brat sa celkom vážne a prísne postavil nad Sasukeho. Ten sklopil hlávku a smutne zahlásil...
„...ty vieš, že nemám doktorov rád...“
Itachi sa usmial tak milo ako to len dokázal na to klbko chorôbky ktoré sedel za stolom a smrkalo do bieleho látkového kapesníčku srkajúc čajík.
„...a Sakuru by si zvládol?“
Urazene otočil hlavu k oknu. Určite sa nenechá obchytkávať od jeho fanynky číslo jedna. Navyše tu by vážne riskoval, že by sa nevrátil v pôvodnom stave, v akom by išiel. Určite by skončil niekde vypchatý ako jej najväčšia trofej. Ešte to! Tá by mu spravila zdravotnú prehliadku úplne zadarmo, a bola by to najdlhšia zdravotná prehliadka v histórii ľudstva. Možno by mu spravila aj prehliadku niečoho iného, v čom nemá ani odborné skúsenosti.
„Mal by si sa vidieť...“
„...to je tvoja chyba aby si vedel!“
„Nemal si provokovať!“
Na čo sa Itachi skrátka rozosmial. Nikto na svete by nevedel prečo sa smeje, ani ten najchytrejší človek, čo dostal cenu za najchytrejšieho človeka ktorý kedy existoval by nezistil prečo sa začal smiať. Sasuke ale zjavne nebol ten najchytrejší človek na svete, a preto to celkom ľahko uhádal. Prečo to len bola taká irónia? Nafučane pozrel zospodu na ten rehotajúci sa pampúch s červenými bodkami namiesto očí.
„...vidím tu tvoju predstavu...“otvor ústočka Sasuke...to je ono...zakašli Sasuke... nechceš chytiť za ručičku? Alebo pofúkať zadoček?“
V Itachim prepukol v ešte väčší smiech. Sasuke sa urazil až do morku kosti a dal mu to poctiť skutočne hrdinsky, keď zahlásil:
„...sa s tebou nehrám! Ty tyran detských pieskovísk!“
„Ja?! Čo potom ty... ty mamičkin maznáčik?“
“To odvoláš!“
Vyštekol urazene a venoval mu brutálne krvilačný pohľad.
„Ani keby ti Naruto začal skladať chválospevy! K tomu nemyslím si, že si jeho typ.“
Ohradil sa prudko.
Trvalo asi päť minút než sa Itachi ako tak ukľudnil. Skúšal sa zabaviť niečím iným, ale stále mu behal po mysli malinký Sasuke s ktorým bol kedysi u doktora, ako sa zubami nechtami bránil doktorovi a ako jeho vlastná injekcia nakoniec skončila v doktorovom pozadí. Bolo hneď jasné, že z neho bude ninja ako vystrihnutý z obrázku, keby ste ho nevideli na vlastné oči, mysleli by ste si, že je asi vážne animovaný. Cez tie záchvaty smiechu sa pustil do umývania riadu. Sasuke sa pomaly chcel vybrať nájsť zlaté stránky Konohy a nájsť v nich číslo na skúseného psychiatra, pretože pediatra by jeho staršej polovičke už nepomohla...
„No tak, Sasuke...sľubujem, že budem s tebou...nič sa ti nestane...žiadne injekcie ani podivné prístroje, áno?“
“To isté hovoril Orochimaru, keď sa ma snažil nahovoriť, že s menším nosom budem vyzerať omnoho lepšie a pozri sa na neho teraz! Michael Jackson je oproti nemu plážová bárbina v bikinách!“
Zatiahol namosúrene a strčil si kus hrianky do prázdnych úst.
„Nevedel som, že sa ešte hráš s bábikami...“
Odvetil strnulo a obrátil sa k malej makovičke, ktorá ho už toľko krát stihla vytočiť, ale vždy bola až príliš hrdá, aby si niečo pripustila.
„Nehrám, iba majú pekné oblečenie, to je všetko, nerob zo mňa nejakú citlivku!“
„A kto povedal, že robím?“
Spýtal sa nežným hláskom, pričom sa tváril neuveriteľne sladko.
„Nikto nemusel, to viem postrehnúť aj sám! Nemysli si, že s týmto sa nominuješ na ANBU roka, nezabúdaj, že máš silného konkurenta a to mňa, navyše s tvojím spevom, štýlom oblečenia a účesom ala konská hriva to ďaleko rozhodne nedotiahneš.“
„Aspoň nemám namiesto vlasov bodliny, typu... Ahá, ja som síce trochu prerastený, ale o to viac prítulný zatúlaný ježko, zoberte si ma domov a nakŕmte ma, a potom keď budem mať dosť pôjdem aj sám!“
Ozvalo sa posmešne z prúdu návalu horúcej vody.
„Mám ti opísať ako ťa vidím ja? Tak počúvaj...“
Sasuke okamžite natiahol uši, aby si vypočul názor tohto vzhľadovo nevkusného speváka rokového štýlu, ktorý si už na pódiu rozhodne nezaspieva.
„Ty si malé také malé strapaté dieťa, ktoré je arogantné, namyslené, sebecké...“ výraz radosti na Sasukeho tvári bledol a čoraz viac sa začal podobať na rozzúreného Jacka Rozparovača, keď má svoj dobrý deň na pár obľúbených záťahov.
„Navyše si mladý a hlúpy, nevieš ako byť v niekoho blízkosti dlhšie než pár sekúnd, bez toho, žeby si ho urazil alebo nevyzval do súboja a...“
„...sa pozri na seba! Aspoň nemám mozog v tvare a obraze sharinganu...“
Sasuke sa pozrel na svojho brata cez okienko prstov.
„...rozmýšľaš ako červené oko a nie ako človek...“
Itachi na neho prihlúplo pozrel. Zdalo sa mu, že jeho bratovi už dochádzajú narážky, tak sa ho rozhodol ignorovať a húdol si ďalej svoje.
„...keď ťa najbližšie vyrazia z ANBU, pretože mlátiš nevinných občanov namiesto tých „bad boys“ tak, si môžeš otvoriť čínsky obchod so skvelými akciovými cenami po celé leto...“
Namiesto Sasukeho došlo jeho zlé dvojča, alebo skôr to dobré? No táto polovička sa chcela rozhodne pomstiť za takéto nevhodné ohováranie majiteľovi toho otravného hlasu!
„Nechcem vidieť ako sa budeš správať ak ti dôjde šampón na vlasy, to by si bol aj schopný vraždiť, nie?“
„Mám ho rád!“
Vykríkol dotknuto a ofučal sa.
„Samozrejme, ale to neznamená, že by si prešiel všetkými butikmi o pol druhej ráno a pobudil aj Nejiho Hyuugu, len aby si ho našiel, že?“
„Mal som krízu!“
Odporoval mu s hrdosťou jemu vlastnou.
„Prázdnej fľaštičke??? Tomu hovoríš kríza?“
Buchol sa po hlave už v totálne beznádejnom stave.
„Ach, Sasuke ja sa z teba raz zbláznim...“
Dokončil unavene a radšej sa buchol hlavou o kuchynskú dosku len, aby už nemusel počúvať jeho nahlúple argumenty...
„...takže mám ísť fakt hľadať tie zlaté stránky?“
„..môžeš nájdeme ti doktora, ktorý ti pichne konskú injekciu aby ti zavrel aspoň na dvanásť hodín ústa a obmedzil tvoj pohyb...“
„NIE! DOKTORA NIE!!!“