Život v Konohe (diel.1)

Sedela som na strome a pozerala na mesiac. Teraz som prišla a nevedela som sa zorientovať, kde je čo.
"No super! Teraz tu budem musieť prebdieť celú noc...!" povedala som nahlas sama pre seba.
"A čo keď nie?" začula som za sebou chlapčenský hlas.
Prudko som sa otočila: "Kto si?"
"Sasuke Uchiha" odvrkol.
"Sasuke,? Ja..." zoskočila som zo stromu rovno pred neho a zapozerala som sa mu do očí.
"Poznáme sa?" odvrátil odo mňa zrak.
"Predsa... ja som tvoja sesternica, Yumi. Nepamätáš sa?"
"Yumi? Ježiš... teba Itachi nezabil?" objal ma.
"Nie... odišla som do Suny." opätovala som mu objatie.
"Aha... odvtedy si žila tam? A teraz sa vraciaš?" pustil ma a hľadel mi do tváre.
"Áno... vraciam."
"A koľko máš vlastne rokov? Štrnásť?" opýtal sa ma.
"Áno, a ty pätnásť, že?" odpovedala som. Sasuke prikývol.
"Prosím ťa, zaviedol by si ma za nejakou Tsunade? Chce mi predstaviť nejaký Team sedem, v ktorom budem..." zahundrala som.
"Čože?! To je náhoda, aj ja som v Teame sedem! Tsunade zavolala mňa, môjho teamového partnera a môjho senseia do kancelárie, aby nám niekoho predstavila. A ten niekto si ty, to je sila! Dobre, že som sa vyšiel von poprechádzať, inak by si k nám nedošla. Tak rýchlo poďme!" chytil ma za ruku a potiahol.

Došli sme pred nejaké dvere. Sasuke ich pomaly otvoril.
"No konečne si tu! Vitaj! Hneď začnem predstavovaním. Takže... toto je Yumi Uchiha, vaša nová teamová partnerka. Yumi, toto je Naruto Uzumaki, tvoj teamový partner."
Tsunade ukázala na chlapca so žltými vlasmi a potom dodala: "a toto je Kakashi Hatake, tvoj sensei." a potom ukázala na chlapa, ktorý sa mi v momente zapáčil.
"Ahojte" pozdravila som sa im.
"Čau" odzdravil sa mi Naruto.
"Takže nová kunoichi. Zajtra na tréning jej prinesiem pásku Konohy. A už musím ísť, takže zajtra o 6:00 na tréningu" povedal Kakashi a zmizol.
"Aj ja už idem, čaká ma Hinata." povedal Naruto a tiež zmizol.
"Tak teda ideme aj my, Tsunade-sama. Dovidenia."
"Dovidenia," pozdravila som sa Tsunade.
"Majte sa." odpovedala mne a Sasukemu.

So Sasukem sme vyšli von.
"Kde teraz budeš?" opýtal sa ma.
"Neviem," mykla som plecom.
"Tak môžeš bývať u mňa." navrhol.
"Super, rada." usmiala som sa naňho.

Prišli dme ku jeho domu a on otvoril dvere.
"Poď ďalej," pozval ma.
Trošku som váhala, ale vošla som. Mal tam fakt riadny binec.
"Tu žiješ?"
"Áno..." odvrkol.
Išla som ďalej dopredu. Stúpila som na niečo, čo v momente prasklo.
"Čo to je?" opýtala som sa nahlas do prázdna. Dala som z toho nohu preč a čupla som si. Bola to nejaká fotografia, na ktorej bolo ružovovlasé dievča a Sasuke.
"Sasuke!" zakričala som.
Ten ku mne pribehol rýchlosťou blesku, ja som dodala: "Kto to je?"
"To je moja bývalá teamová partnerka. Odišla na Orochimarovu stranu. Orochimaru je... však ho predsa poznáš." odpovedal.
Ja som prikývla. Chvíľu sme tam stáli a nehybne pozerali na ružovo vlásku.
"Poď... ukážem ti tvoju izbu."
Cez neporiadok sme sa predierali až ku schodom. Potom sme po nich vyšli a vošli do izby, kde bolo všetko ružové.
"Tu bývala ona?" opýtala som sa.
"Áno." smutne odvrkol.
"Aha..."
Batoh som položila na posteľ a Sasuke odišiel. Sadla som si do kresla a stále myslela na to dievča. Zdalo sa mi, že ju od niekiaľ poznám...
Kto to len môže byť? Po chvíľke premýšľania som zišla dole a zakričala: "Sasuke! Ona sa volá Sakura? Sakura Haruno?"
"Áno... odkiaľ to vieš?" spätne mi zakričal.
"Nie, z nikadiaľ. Ja som videla len jej kartu kunoichi." zaklamala som. Vrátila som sa do izby a rozmýšľala.
Sakura... od mala som ju neznášala...
Ako blbá som znova zišla po schodoch.
"Sasuke... ja som ťa oklamala. So Sakurou sme ako malé boli veľmi dobré kamarátky, ale potom ma zradila a ja som ju znenávidela..."
"Takže... vy sa poznáte?"
Ja som prikývla a on vypúlil oči. Hneď potom som išla do kuchyne a hľadala niečo pod zub, ale nič som nenašla. S obrovským hladom som si ľahla do postele a zaspala.

"Hej! Vstávaj! Za hodinu aj pól sa máme stretnúť a ešte sa musíme ísť najesť!" zobudil ma Sasuke.
"Čože?! Choď sa najesť sám! Ja sa hodinu aj pól pripravujem!" Rýchlo som vzala veci z batohu do rúk a rozbehla sa do kúpeľne.
"Ona je strašná." zahundral si Sasuke.

Keď som vyšla z kúpeľne, bolo za päť minút šesť hodín.
"Rýchlo!" zakričal na mňa Sasuke. V okamihu som prešla von cez vchodové dvere, a on ich zatvoril.
"Máš šťastie, inak by som ťa zamkol" zasmial sa. Rýchlym krokom sme prišli na miesto tréningu. Keď sme tam došli, bolo presne šesť hodín.
"Tak sme došli" zahundrala som.
Z diaľky som videla, ako k nám niekto ide.
"Ahoj," pozdravil sa nám.
"Čau," odzdravila som sa so Sasukem naraz. Pozdrav patril Narutovi. Podišiel k Sasukemu a niečo mu zašepkal. Sasuke sa zasmial a povedal: "Yumi... ehm..."
Nechápala som, čo tým chce naznačiť, ale aj napriek tomu som vzala moje malé vreckové zrkadlo do rúk a pozrela sa doň.
"Preboha... ja nie som namaľovaná!" vykríkla som. Vybrala som z batohu šminky a začala sa krášliť.
"Uff... nemyslel som to, ale nechaj to už tak." zahundral Sasuke, ale neprestal sa smiať.
Po hodine prišiel Kakashi.
"Prečo ste prišli tak neskoro?" začala som zjapať.
"Ach... prepáčte, ale cez cestu mi prebehla čierna mačka a musel som ju premaľovať na modro, aby už neprinášala smolu." povedal a privrel oči, akoby čakal, že ho zmlátim.
"Tak potom to je v poriadku," odvrkla som.
Kakashi si vydýchol, a hneď potom ako to urobil, som mu jednu vrazila do nosa.
"Zo mňa si nikto žarty robiť nebude!" kričala som.
Sasuke a Naruto urobili dva kroky dozadu akoby sa ma báli.
"Takže?!" pokračovala som.
"Dobre, dobre... zaspal som." priznal sa a dodal: "a Yumi... veľmi dobre sa biješ."
Tí dvaja vzadu sa začali až triasť, keď som sa na nich otočila.
"Čo Vám je?" opýtala som sa.
"Ale nič..." povedal Sasuke so strachom v hlase a Naruto za ním bojazlivo prikyvoval hlavou.
"Tak dobre... kto si dá so mnou súboj? Dobrovoľníci?"

Pokračovanie na budúce...