Skutočnosť alebo sen, pravda alebo lož - 2.kapitola Zjavenie

Ďalšia noc

Cely deň som myslel na to dievča. Zabehnem na to miesto kde som ju stretol ako vlk by som ju mohol vystopovať. Postavil som sa pred zrkadlo zmenil sa do vlčej podoby a pozeral sa na svoj odraz v zrkadle a znova som videl tu samotu a prázdno ale niečo bolo iné bol tam nejaký iný pocit niečo sa tam objavovalo ale nevedel som čo. Otočil som sa a znova vyskočil cez okno a namieril som si to do lesa. Po nejakej tej chvíli som dobehol na to miesto kde som sa s ňou stretol. Ucítil som krv bola to moja krv z predošlej noci. Motal som sa okolo a snažil sa niečo zavetriť narazil som na kunai. Opustil som bezpečie vlčej podoby a zmenil sa do ľudskej. Vzal som kunai do ruky bol zaujímavý , rukoväť obmotaná červenou latkou , a na latke výšite asi iniciálom M.. Kunai som si dal do vrecka bundy a znova sa premenil do vlčej podoby. Zrazu som ucítil nejaký pach. Snažil som sa tým nerozptyľovať a ostať sústredený. Citlivé vlčie uši začuli nejaký šuchot za mnou. Otočil som sa a uvidel siluetu dievčaťa.

„Som prekvapená že sme sa tu znova stretli.“ ...vyšli slova s tmy.
„Ja som ta chcel znova stretnúť. Musím zistiť prečo na teba myslím.“ ...odpovedal
„aj ja na teba stále myslím biely vlk.“
„neviem prečo na teba musím myslieť , ty si v niečom iná.“
„V čom iná?“ ...opýtala sa zvedavo.
„cítim v tebe niečo.“ ...povedal neisto.
„čo cítiš?“
„smútok , bolesť , prázdnotu a tiež vidím v tebe vlka.“
„ako že vidíš vo mne vlka?“
„asi tiež ovládaš vlčiu premenu ako ja.“

Pred ňou som sa zmenil na človeka.

„neviem odkiaľ mam tuto schopnosť ale asi ju máš aj ty“
„to... to... ako je to možné ako.“ ...povedala vystrašene.
„neviem naučil som sa to ovládať a teraz sa hocikedy môžem zmeniť na vlka a späť.“ ... povedal s kľudom ako keby sa nič nezvyčajného nestalo.
„neuveriteľné“ ...povedala stále ešte trosku vystrašená.
„V ľudskej podobe sa volám Wlko Wolf.“
„ja som Mija.“ ...okamžite zareagovala.
„Hmm , zaujímavé meno.“
„ďakujem. Aj ty máš zaujímavé meno ale k tebe sa to hodí.“
„prednes tej ľudskej spoločnosti stačilo.“ ...vyletelo z neho zrazu.
„počkaj Wlko!!“
„na budúcu noc ak chceš sa môžeme stretnúť na tomto mieste.“

Nestihla som ani nič povedať a Wlko zmizol v tme. Bola som trosku vystrašená s toho co som videla a s toho čo mi povedal. Zmeniť sa do vlčej podoby. Stale som o tom rozmýšľala prišla som k jazierku od ktorého sa pekne odrážali mesačné lúče. Naklonila som sa aby som sa napila a zrazu som uvidela na miesto seba vlka. Od strachu som uskočila. V šoku som sa pomaličky znova priblížila , ale vlčiu tvar som tam už nezbadala. Odfúkla som si ale čo ak je to naozaj pravda? Čo ked sa aj ja sa viem zmeniť alebo sa mi to len zdalo uvidím na ďalšiu noc dúfam že Wlko príde.
Sedel som na kraji postele hlavu som mal sklopenú v dlaniach.

„Prečo na ňu musím myslieť?" ...opýtal sa sám seba.
Aj keby bola vlk tak ako ja čo sa na tom zmení. Nechcem nikoho pri sebe nechcem sa znova o niekoho báť a nie ešte o tu osobu aj prísť.

Postavil som sa pred zrkadlo na tvari sa mi leskli slzy. Zmenil som sa na vlka a pozeral do zrkadla. Zrazu pri mojom odraze sa objavilo dievča. To dievča som veľmi dobre poznal. Bola to Thera. keď som si uvedomil koho to vidím trhlo ma.

„To... to... nie je možné... Thera veď ty si mrtva!! ako to že ťa vidím asi som sa zbláznil.“
„Nie Wlko som to ja. Tvoja vlčia podoba ti nedáva len schopnosť vidieť do duše ľudí môže sa ti stať že uvidíš dokonca aj niekoho koho si mal veľmi rad ale prišiel si o neho. Vidím že ťa niečo trápi.“ ...povedalo zjavenie.
„áno trápi chýbaš mi Thera strašne mi chýbaš.“ ...zavrčal vlk.
„aj ty mi chýbaš Wlko , no trápi ta niečo iné nie to že ti chýbam.“ ...odpovedal duch.
„Od dobi kedy si umrela žijem sám. Z ľuďmi v Konohe nekomunikujem. No niečo sa udialo stretol som osobu ktorá vo mne začala vyvolávať niečo. Pocit ale neviem aký. Vidím že pri smútku a prázdnote sa niečo objavuje ale neviem čo to je.“
„Wlko to čo tam vidíš ten ďalší pocit to je láska.“
„Thera to je nemožné!!“ ...povedal hlasnejšie až skoro krical.
„nie Wlko nie je to nemožné je to pravda. Koľko je to už od tej vzbury?“
„je to už cez 3 roky. Thera vieš že som miloval len teba.“ ...povedal smutne.
„aj ja som milovala teba ale teraz ja už s tebou byt nemôžem. Tam kde som teraz sa moje city k tebe zmenili.“
„Thera čo to hovoríš?“ ...opýtal sa nechápavo.
„Wlko nechcem ti ublížiť ale sme rozdelený už veľmi dlho a navždy budeme rozdelený. Ja...ja... ť.. ťa u... už ne...nemilujem.“ ...povedal duch roztraseným hlasom.
„Thera?“
„Wlko všetko sa zmenilo. Objavuje sa v tebe znova ten cit. Znova sa v tebe objavuje láska Wlko.“
„Thera ja...“
„Wlko musíš ísť ďalej nesmieš potlačiť to čo sa v tebe objavuje.“
„ale kto to vo mne vyvolal Thera kto?“
„nemôžem ti to povedať. sám na to prídeš časom.“
„ja neviem či dokážem znova...“ ...povedal smutne.
„neboj sa dokážeš ja v to verím hlavne ten cit v sebe nepotláčaj on ti ukáže tu osobu.“ ...povedal duch.
„Thera ja neviem.“
„Wlko musíš mi veriť. Ver mi.“ ... povedala z nežným úsmevom na tvary a zmizla.
„THERA!! THERA!!“

V zrkadle bol znova len môj odraz. Od vyčerpania som omdlel.