Cesta bolesti 3

Tretia časť: Návrat

Kakashi uvidel starca tak starého, že jeho vráskavá tvár mu pripomínala kôru storočného stromu, na ktorý v detstve rád liezol. Starec bol oblečený rovnako ako hokage. Farba starcových šiat bola šedá, rovnako ako jeho brada a vlasy. Jeho koža mala tiež šedastý nádych. Vyvolával dojem ducha, ktorý si na chvíľu odskočil z jedného z príbehov, ktoré Kakashimu rozprávala matka v mladosti. Miloval jej príbehy. Dokázala ich rozprávať tak nádherne, až veril, že sa skutočne stali.
Jeho tvár mu bola povedomá, no nedokázal ju nikam zaradiť.
Ten starec.........kto je to? pomyslel si Kakakshi.
„Som niekto, kto ti chce pomôcť. A inak som strážca medzisveta. Starám sa o hladký priebeh cesty duší do sveta mŕtvych a pomáham pri návrate dušiam, ktorých čas ešte neprišiel.“ odpovedal starec na otázku, ktorá nebola vyslovená.
Veď som ju nevyslovil, tak ako to, že.......iba ak by vedel čítať myšlienky! pomyslel si Kakashi.
„Áno viem čítať myšlienky. Pre nás strážcov nieje rozdiel medzi tým, čo si myslíš, a tým čo hovoríš. Počujeme oboje. Dosť však konverzácie, musíme ťa dostať späť do tela a to čo najrýchlejšie.“ povedal starec.
„Prečo, čo sa deje?“ spýtal sa zaskočene Kakashi.
„Tvoja duša utrpela prudký nával bolesti a žiaľu, vďaka tomu, pri páde ktorý si utrpel vyletela z tela a skončila tu, v medzisvete. Tvoju prítomnosť sme zaregistrovali dosť neskoro a tak pre urýchlenie návratu sme povolili dočasný prístup tvojmu priateľovi Obitovi a tvojej láske Rin, ktorá to celé vlastne odštartovala. Tvoja duša sa musela vyrovnať s bolesťou a žiaľom, ktorý si utrpel. Už sa ti podarilo vyrovnať s tým všetkým, takže si pripravený na návrat, avšak začal ti ubiehať posledný ôsmy deň. Ôsmy deň je kritický, pretože v ten deň stráca duša prirodzenú ochranu a tak sa na ňu môžu prisať prízraky, ktoré tu žijú. Po návrate ovládnu telo a dušu majiteľa pohltia a tá tak zmizne do nenávratna. Najhoršie je, že niektoré prízraky sa dokážu skvele skrývať a ich prítomnosť možno zistiť až pri návrate do tela. Dúfam, že ti to stačí na rýchly návrat do tela!" podal mu starec vyčerpávajúcu odpoveď.
„Páni netušil som, že je medzisvet tak nebezpečné miesto.“ povedal rozrušene Kakashi.
„Skoro celý medzisvet pripomína svet živých. No taký je len pre mŕtve duše, ktoré smerujú do sveta mŕtvych. Pre živé duše, ktoré z tela odišli predčasne, alebo z neho vypadli je medzisvet zahalený tmou. Je to hlavne kvôli tomu, aby sa tieto duše vrátili späť a čisto náhodou sa im tu nezapáčilo. V medzisvete sú však aj miesta, na ktoré by žiadna duša vstúpiť nemala. Ovládajú ich duše tých, ktorí sa nedokázali vyrovnať zo smrťou. Postupne ich pohlcovala temnota, až sa z nich stali prízraky.“ zhlboka sa nadýchol a pokračoval.
„Existujú dva základné kategórie prízrakov. Do prvej kategórie sa zaraďujú slabé prízraky, ktoré možno po návrate do tela „ukecať“ na dohodu, pri ktorej výmenou za trochu chakri a miesta v tele, prepožičia svoje schopnosti. S takýmito prízrakmi sa dá dobre vychádzať, páči sa im totiž život a tak toho v koho tele prebývajú udržia čo možno najdlhšie nažive. Ľudia, ktorým sa pošťastí žiť s takýmito prízrakmi, sa dožívajú vysokého veku. Stovka patrí medzi bežný priemer. Majú však chybičku, radi si z majiteľa tela i z ostatných okolo neho strieľajú. Samozrejme, dajú sa aj vyhnať. A potom je tu druhá kategória. Sem sa zaraďujú prízraky, ktoré po návrate do tela začnú postupne ovládať telo a pohlcovať dušu majiteľa. Získajú všetky jeho spomienky, schopnosti, zručnosti i návyky. Potom dušu majiteľa tela pohltia úplne, až sa stane ich súčasťou. To, že človeku pohltil dušu nejaký prízrak druhej kategórie, možno zistiť len veľmi ťažko.“ opäť sa z hlboka nadýchol a pokračoval.
„Človek takto ovládnutý sa dá na zlé chodníčky, čo nie je pri ľuďoch nič výnimočné. Keď sa predsa len zistí, že ten, čo prebýva v tele, už nie je jeho skutočný majiteľ, ale nejaký prízrak bývalého majiteľa, telo už nemožno zachrániť a tak zostáva jediné, zlikvidovať telo aj s prízrakom. Žiaľ, zatiaľ som o inej účinnej metóde nepočul. No, dosť bolo o prízrakoch, vráťme sa späť k tebe a tvojmu návratu. Pripravený?“ zakončil starec vyčerpávajúcu odpoveď otázkou.
Vyzerá to, že v medzisvete je rovnako rušno ako v tom našom. Pomyslel si Kakashi a odpovedal na starcovu otázku: „OK, som pripravený, môžeme začať!“
„Najprv ti vysvetlím, čo sa ti stane po návrate do tela. Len tak pre istotu, aby si nebol prekvapený.“ povedal starec a posadil sa zem.
Kakashi si prisadol a pozorne počúval.
„Takže po návrate duše do tela pocítiš obrovskú bolesť, akoby na teba spadol obrovský balvan. Musíš to vydržať! Tú bolesť spôsobuje opätovné spájanie tela a duše. Následne sa obnoví tok chakry v tele. Telo sa začne regenerovať až sa obnoví do pôvodného stavu v akom bolo pred vyletením duše z tela. V medzisvete si strávil sedem a štvrť dňa a tak budeš po návrate spať presne taký istý čas. Až po uplynutí tejto doby sa úplne obnoví tok chakry. Môj osobný názor je, že ti bezsenný spánok iba prospeje.“ povedal a pozrel na Kakashiho.
Kikashimu sa pod maskou zjavil na malý okamih úsmev.
„Tvoja duša vyletela z tela pri dosť tvrdom páde takže môžeš očakávať veľa povrchových zranení, avšak má to i svoju výhodu. Telo utrpelo zranenia až po vypadnutí duše z tela, vďaka čomu sa z tela stala niečo ako bábika. Nebudeš mať žiadne ťažké zranenia, avšak, ako už som povedal utrpíš mnoho povrchových zranení. Tak a teraz už pristúpme k samotnému návratu.“ povedal starec a vyskočil na rovné nohy.
Kakashiho svojou vitalitou prekvapil. Vtedy si uvedomil, že strážcovia medzisveta sú silný nielen duševne, ale aj fyzicky, teda v tomto prípade tiež duševne. Starec mu veľmi pripomínal tretieho, nosil rovnaké šaty, mal rovnako upokojujúci hlas, ako aj vnútornú silu, ktorá z neho vyžarovala. Kakashi sa pri ňom cítil tak bezpečne ako už dávno nie.
Jeho tvár........ je mi strašne známa, no i tak ju neviem zaradiť. Kto to je v skutočnosti? pomyslel si Kakashi. V tom si uvedomil, že hladí starcovi do očí a tak uhol pohľadom a spýtal sa: „Čo mám robiť?
„Postav sa sem a zavri oči!“ prikázal mu starec.
Kakashi urobil ako mu povedal.
„A teraz si v mysli predstav svoje telo. Zo začiatku by si mal vidieť akoby tunel, na konci ktorého je svetlo. Neváhaj a vojdi do svetla, tam by malo ležať tvoje telo. Vidíš ho?“ spýtal sa starec.
Tunel........ tunel.......... musím vidieť tunel! hovoril si v mysli Kakashi a potom ho konečne uvidel.
Čierny tunel zo svetlom na konci. Vstúpil do svetla a ocitol sa v obrovskej žiarivej guli, uvidiac pri tom svoje nehybné ležiace telo v jej strede.
„Vidím ho, čo ďalej ?“ spýtal sa Kakashi starca.
„Predstav si, že sme v tej guli, pri tvojom tele a potom naposledy otvor oči, a na chvíľu sa pozri do tých mojich.“ odpovedal záhadne starec.
Kakashi tak urobil, keď otvoril oči, boli v tej žiarivej guli. Poobzeral sa a potom pozrel starcovi do očí.
Chvíľu si pozerali do očí, až dokiaľ starec neprehovoril.
„Som na teba hrdý. Zbohom synak.“ povedal starec a sotil Kakashiho do jeho tela.
Kakashimu v tedy konečne došlo, kto je ten záhadný starec. Bol to jeho otec, avšak omnoho starší než si pamätal.
Zmohol sa iba na zúfalý výkrik: „Oteeeeeeeeeec!“
Posledný pohľad tesne predtým, než sa vrátil do svojho tela, než pocítil obrovskú bolesť a než ho spánok privítal vo svojom náručí, patril jeho otcovi, ktorý sa naňho usmieval a mával mu na rozlúčku.
Posledná myšlienka mu patrila tiež: Zbohom otec, mám ťa rád!