"Vrátim sa! Tak ako lístie znova vyrastá na konári! Ja sa vrátim!" I.

Na začiatok!
Toto nemá takmer nič spoločné so Sasukeho činnosťami po odchode z Konohy. Určite to bude mať spoločné znaky ale nič nekopírujem!

Potom, tento diel venujem všetkým, ktorí nezanevreli na Uchihu Jr.

Slnko... ja naozaj nechápem, prečo dočerta v lete vychádza slnko o štvrtej ráno, to je taká buzerácia prírody, až to...
Ááá! Čo tu krucínál robí táto tu vedľa mňa?!
Tak Uchiha sa zobudí po dni plnom bitiek, zlámaných kostí, vybitých hryzákov a chce zmlátiť prvú osobu ktorú stretne, a on sa zobudí vedľa...vedľa...
Štuchol som to podivné malé a krátke stvorenie do rebra. Keď nereagovala, zohol som sa k jej tvári v ktorej mala spadnuté zlatisté vlasy. Bledá tvár, pokojný výraz...
Pomykal som tým stvorením a ono po mne vyštartovalo rukou. Pacla mi svoju veľkú dlaň do ksichtu, div mi nevypichla oko. Nepodarilo sa mi ju striasť, bo to vypatlané stvorenie ma chytilo za nos a pritiahlo k sebe.
Toto fakt nemusím trpieť! Nie som žiadny Chin... niekto, že sa rozhadzujem rukami a kade chodí tade vykrikuje "láska a mier!"
Bo*ajte ma z mierom a láskou keď som už dva dni nič nezkonzumoval. A stav môjho tráviaceho orgánu zodpovedá zosušenej slivke nadopovanej hormónmi rastu!
To mám akože behať po ulici s hrkajúcimi kosťami a vykrikovať hipysácke slogany?!

Siahol som už po katane. Ehm! Správny ninja neopúšťa svoje zbrane a priateľov!
Ten človiečik čo tu zrejme vyrástol cez noc otvoril na mňa oči.
To ma pos*r!! Ja som práve objavil Naruta v ženskom výtlačku!
Pustila sa ma a začala sa tam naťahovať ani gumená Anča. To žieňa zrejme nemá vyvinuté kosti, alebo sa neoboznámila v mladosti s tekutinou menom mlieko.
Kde sa hrabe na ňu opica?
Vzhľadom na to, že na mojom nose vyrástla fialová bodka menom modrina, ma absolútne neohúril jej biely chrup čo na mňa vycerila. Vravím vám ľudia! To opice tak ceria tie svoje flourové zuby!
"Dobré ráno!"
No nečum na mňa ako na svojho milenca!
Ja jej dám! Aby na ňu nepôsobil môj zlý pohľad.
"Čo si?!"
Vyhŕklo zo mňa. Ja fakt neviem, či to nie je nejaký mutant človeka a opice. Páni to je evolúcia!
"Som človek."
Nahol som sa k nej a po dlho skonštatovaní jej rysov tváre a zápachu som mal ďalšie otázky.
"Z akej triedy?"
Zase ma odrazila tou svojou labou. Naštvane sa postavila a oprášila si ten pozostatok, ktorému sa hovorilo oblečenie. Neviem, či pri páde z oblakov spadla do kaktusovej záhrady alebo na kolóniu ježkov.
"Naozaj vtipné! Haha!"
No dobre, skúsim byť milší. Len či si ešte pamätám ako na to! To je ten nejaký úsmev, že?
Dostal som sa na nôžky a roztiahol som ústa do úsmevu. Podivne po mne zaškúlila.
"Čo sa tak culíš?"
Boz*j ma! Tak ja sa tu snažím predviesť ukážkový úsmev a ona zle čumí! Naozaj padla z neba. A nie do kaktusov a ježkov ale diery plnej dikobrazov, ktorá sa nacháza sto míľ od zaostalej civilizácie! Total dutá a vymletá!
"Volám sa Naremi! Volaj ma Nai! Som ninja z listovej! Ahoj! Teší ma!"
Nastavila mi ruku. Myslím, že tento krát môj pohľad účinkoval. Oznamoval jej veľkými červenými písmenami "MŇA TO NEZAUJÍMA!"
A nie je Naremi chlapčenské meno? No fakt, je divná!
Tak sa nám opička urazila.
Ah jo...ten urazený Narutovský výraz! To sa niekto myslí, že mi poslal užitočný dar? Toto tu? Ako, nehnevajte sa, ale to si radšej povediem za ruku šimpanza.
"Pozri opička, neviem ako si sa tu dostala, ale jedno viem, v noci som tu zaspával sám! Nech ťa poslal ktorýkoľvek schizofrenik, nech na teba zapíska! Bežkaj domov opička!"
Niektorí ľudia nemajú radi, keď im hovoríte opička. No čo je na tom? Je to inteligentné zviera! Síce má blchy a škriabe sa medzi nohami zavesená vo vzduch dole hlavou na konári, ale je to tak prívetivé zvieratko...

Hej! Ona na mňa zaútočila!
Ale, čo to?
"Tomu hovoríš úder?"
Vykryl som ladne jej veľkú zaťatú pästičku a za tým aj kop.
"Naozaj si kunoichi?"
To sa ukľudnila a s úškrnom ukázala na svoju čelenku s listom.
"Naremi k vašim službám!"
Tak mi tam zasalutovala.
No čo s ňou kruci? Je to ešte decko.
"Koľko máš rokov?"
"Dámam sa také otázky nedávajú!"
Kruci! Mňa z nej picne! Je tak otravná!
Že dáma! Však jej tečú ešte sliny po brade, čo jej vypadávajú mliečne zuby!
Má keci ako tá...
Tak počkať!
Div mi oči neušli z jamok pri tej predstave, ktorú nadhodila moja šedá kôra v hlave.
"Nie si ty niečo spojené s tou šialenou sanninkou Tsunade! Však nie?!"
Vyťukane na mňa kukla. Až potom jej došlo, čo ten človek pred ňou, čiže ja, chcel povedať.
"Aha! Ty myslíš báby Tsunade? No, niečo málo ma naučila!"
Fuj! To je otrava! Začala sa mi tam predvádzať.
"Skvelé opička, teraz choď domov. Ninja Sasuke má veľa práce!"
"Ale..."
"Ahoj! Maj sa! Pá pá!"
Zdvihol som si zo zeme plášť a kráčal si ďalej nechávajúc ju za sebou.
To je teda podivnosť! Človek sa objaví poblíž Konohy a vyliezajú odtiaľ napodobeniny Narutov v direkcii od Tstunade!
Nechcem vedieť, čo tam to decko robilo! Fakt nie! Musím sa dostať odtiaľto čo najďalej! Mali mi povedať, že prepúšťali cvokáreň Konoha.