Cesta za smrtí 06

„Dai! Dai!!“ Niekto kričal a mykal ňou.
Kto? Kto ma volá? Mne sa chce ešte spať... Dai sa ohnala rukou, akoby striasala otravnú muchu.
Znovu ňou niekto pomykal. „Dai! Preber sa!“
„Ale mami, veď sú prázdniny, škola nie je,“ zamrmlala. A vtedy začula smiech.
„Ehm, Dai? Ale ty nie si doma.“ Ozval sa niekto.
„He?“ Rýchlo sa posadila a dezorientovane sa obzerala okolo seba. „Shizune! Temari! Akemo! Yuuto! Čo sa deje?“
„No to by sme aj my radi vedeli,“ sarkasticky sa ozval Yuuto.
Shizune sa na neho zamračila a potom sa odtočila k Dai. „Čo sa tu stalo?“ Ukázala rukou na známky boja a na krv na zemi.
Dai vyskočila. „Hiroki!“ Bežala k priepasti. „Hirokiiiiii!!!“ Kričala a hľadela dole, do tej prázdnoty.
„K-kde je Hiroki?“ Potichu sa spýtal Akemo.
Dai klesla na kolená a päsťou búchala do zeme. „Prečo? Prečo si to musela byť ty? Ty!“ Po tvári jej stekali slzy.
„Je mŕtva?“ Podišla k nej Temari.
Mlčky prikývla. „Natrafili na nás Deidara so Sasorim. A ona bojovala s Deidarom. A on ju... On ju vážne zranil, tak mu to oplatila, čo sa mu nepáčilo. Za-zabil ju a zhodil dole.“ Sklonila hlavu. „Ani som jej nepomohla. Jednoducho som nič neurobila. Len som sa na to pozerala. Nechápem, prečo ma nezabili, keď mohli...“
Shizune jej položila ruku na plece. „Ty za nič nemôžeš. Naozaj nie. Neboj sa, nájdeme ich a pomstíme ju, to ti prisahám.“
Dai sa na ňu otočila a prikývla jej. „Súhlasím. Za toto zomrú pomalou a bolestnou smrťou.“
„Asi by sme mali ísť pohľadať Hanabi a Kibu, či sa im náhodou niečo nestalo
„Mhm...“ Prikývla Temari spoločne s Yuutom a Akemom. Len Dai sa stále nehýbala.
„Dai?“ Tíško sa ozvala Temari.
„Onedlho sa uvidíme, Hiroki,“ šepla Dai do priepasti. „Už idem,“ postavila sa a spoločne s nimi išla preč odtiaľ.
****

Hanabi sa od neho odtrhla a ustúpila o niekoľko krokov dozadu. „Kiba, to nie, ja...“
„Ty čo? Tebe sa to nepáči?“ Olizol si pery a blížil sa k nej.
Zacítila za chrbtom kmeň stromu. Dokelu! Nemohla mu uniknúť. A zároveň pocítila, že ani nechce. Jedna jej časť chce, aby pokračoval, aj keď to tá druhá nepovažuje za správne.
Stál už pri nej. Hľadel jej do očí a rukami sa chytil stromu pri jej hlave. Už nemala kadiaľ utiecť.
Znervóznela. „Ne-nechaj ma...“
Pokrútil hlavou, sklonil sa k nej a pobozkal ju. Dlho a vášnivo. Potom sa odtiahol. „Nemôžem, nedokážem to,“ uškrnul sa radostne. „A vidí sa mi, že ti to až tak nevadí,“ povedal hľadiac na červeň rozliatu po jej tvári.
Silne ho odstrčila. Až padol na zem. „Daj pokoj, ja...“ Zmĺkla. Začula vzdialené hlasy, ktoré vykrikovali ich mená. „To sú ostatní?“
„Asi sa niečo stalo,“ zdvihol sa Kiba a obaja im išli naproti.

„Shizune! Čo sa deje? Prečo ste všetci pokope?“ Volala Hanabi na nich už z diaľky.
Kiba sa zamračil, keď videl ich smutné tváre. „Našli ste ho? A kde je Hiroki?“
Shizune pokrútila hlavou a pozrela na Dai.
„Dai, čo sa jej stalo?“ Ozvala sa Hanabi.
„Našli nás Deidara so Sasorim.“ Apaticky začala ona. „Hiroki bojovala s Deidarom a ten ju zabil. Mňa, neviem prečo, ušetrili.“ Hľadela niekam do neba.
„Aha,“ Kiba premýšľal. Hiroki je mŕtva, Nobu sa stratil a Dai, tá vyzerá, že tiež nie je v poriadku. Akatsuki už idú po nás. Ale ako vedeli, kde nás majú hľadať? Ako? Musia mať odniekiaľ veľmi presné informácie. Ale ako ich získali? Iba ak... Rozšírili sa mu oči. Áno, jedine tak. Pozorne si začal prezerať ostatných. Ale kto je to? Prídem na to. Len dúfam, že už nebude neskoro. Povzdychol si.
„Mali by sme ísť ďalej hľadať Nobua, stále nevieme, čo je s ním. Ale asi by bolo najlepšie, aby sme boli spolu. Keby na nás zaútočili, lepšie sa ubránime.“ A aspoň budem mať všetkých na očiach.
Všetci prikývla, ba aj Dai, ktorá sa už ako tak spamätala.
„Takže ideme, našiel som jednu stopu, pôjdeme po nej,“ otočil sa a ostatní išli za ním.
Musíme to dokázať. Musíme prekonať nástrahy, ktoré nám sú kladené pod nohy. Musíme sa zachrániť a aj ostatných. A zabiť ich. Do jedného, aby už neškodili. Kiba pozrel na Hanabi a zrazu mu niečo zovrelo srdce. Čo je to za pocit? Zvláštne. Ako keby som sa niečoho bál. Ale čoho?

Každý z nich nad niečím podobným premýšľal. Teda skoro každý. Jeden premýšľal nad niečím iným. Keby o tom vedeli všetci, asi by tým neboli veľmi nadšení... Uškrnul sa.