Prianie 03

Kyoko

Zdvihla oči k svojmu záchrancovi. Cez hmlu však videla len rozmazaný obrys. Mrazivým tichom sa ozval povedomý hlas.
Nestalo sa ti nič?“

Jej záchrancom bol... Naširoko roztvorila oči. To nie je možné! On! „I-i-itachi?“
Vtedy sa tam znovu zjavila tá beštia a napadla ich. Itachi po nej sekol zbraňou a na ľavej ruke ju vážne poranil. Sakura na to hľadela s otvorenými ústami.
Potom beštia zavyla od zlosti a ušla. Teraz už naozaj.
Sakura sa pozrela na neho. Vtom však ucítila veľkú bolesť v hlave, pomaly sa jej začalo zatmievať pred očami a padala na zem. Omdlela.
Zachytil ju. Opatrne ju zovrel v náručí a išiel ju položiť na zem, keď začul spred seba šuchot. Zdvihol pohľad k tomu miestu...
****

Kde len môžu byť? Konečne máme ich stopu. Musia byť tu! Prechádzala cez les, hľadela na všetky strany, ale nič nevidela. Až...
„Tam!“ Ticho vykríkla. V diaľke zbadala postavy. Rozbehla sa.

Vyšla z húštiny a prvé, čo zbadala, bol Itachi, ktorý mal v náručí Sakuru. „Zmizni od nej!“ Vytiahla kunai a hodila ho po ňom.
V tej istej sekunde položil Sakuru na zem a zmizol.
„Dopekla!“ Ušlo jej.
Stál za ňou. „Nie je slušné útočiť na niekoho, kto sa nemôže brániť.“ Pritisol jej ku krku kunai. Ten, ktorý po ňom hodila.
„Čo si im urobil?“ Precedila pomedzi zuby. Už si všimla Naruta a Kakashiho. Ani jeden z nich sa nehýbal.
„Ja nič. Stihla to za mňa urobiť tá beštia.“ Potom sa zamračil.
„A Sakuru si držal len tak, že?“ Opýtala sa sarkasticky.
„Ak ťa to poteší, zachránil som ju. Pred tou obludou. Bola by ju zabila.“ Ani nevedel, prečo sa vlastne obhajuje.
„A to ti mám uveriť?“ Nenápadne posúvala ruku ku kapsičke so zbraňami.
„Mne je to jedno.“ Zmĺkol. „Si mi nejaká povedomá. Kto si?“
„Ja? To nie je podstatné.“ Už ju otvorila a nahmatala kunai.
Otočil si ju tvárou k sebe. „Tie oči! Ty si z Hyuuga klanu!“ To je dnes ale deň.
Už ho zvierala v ruke. „Som. No a čo? Viac sa nedozvieš!“ Ani nevedel ako, tak rýchlo mu zabodla zbraň do brucha.
Usmiala sa. „Zbohom.“
On sa uškrnul. „Nie zbohom. Otoč sa.“ A spravil: „Puf!“ A zmizol.
Klon! Zmeravela. Pomaly sa otočila. A tam stále ten pravý.
„Tak rád ťa zase vidím. Naša rozlúčka netrvala dlho. Tak sekundu?“ Zasmial sa.
Rozbehla sa proti nemu so zbraňami v rukách.
Chytil jej ich. „Bohužiaľ si ma tu videla. Budeš musieť ísť so mnou. Nechcem, aby vedeli o mojej chvíľkovej slabosti.“ Udrel ju po zátylku a pozeral, ako sa jej pomaly zatvárajú oči. Videl v nich zlosť a výčitky. A potom sa zavreli.
Zdvihol ju na ruky, hodil pohľad na nich troch, uškrnul sa a zmizol.
****

„Aaaaa,“ zazíval Naruto, povystieral sa a pomaly rozliepal oči. „Čo sa stalo?“ Spýtal sa, keď zbadal raneného Kakashiho a mĺkvu Sakuru.
Kakashi pokrčil plecami a pozrel na Sakuru.
„Napadla nás tá beštia,“ ozvala sa ona. „Najprv vás dvoch a potom mňa. Ale mne nič nie je. Viem, že sa niečo stalo. Niekto sa tam objavil a pomohol mi, ale neviem kto. Nevidím jeho tvár.“ Čelo sa jej zmraštilo od sústredenia, ale ani to nepomohlo. Nevedela.
„No nič. Mali by sme pokračovať v ceste.“ Zdvihol sa Kakashi a pomaly sa vydal smerom do najbližšej dediny.
Naruto prikývol a spoločne so Sakurou ho nasledovali.

Onedlho prišli do veľkej dediny. Chceli ísť rovno do nemocnice, lebo premýšľali nad tým, dať prezrieť Sakuru.
Ako tak kráčali po uliciach, Naruta zaujala jedna žena.
„Páni! Tá je úžasná!“ Hľadel na ňu zasnene.
„Kto?“ Strhol sa Kakashi. Keď mu Naruto ukázal smer, pozrel sa tam. A kniha, ktorú držal v ruke mu z nej vypadla.
„To, to...“ Išiel k nej. „Risa? Risa!“ Zakričal. Žena nereagovala. To už bol pri nej. „Risa, to som ja, Kakashi.“
Pozrela na neho. „Risa? Prepáčte, ale ja som Kyoko, usmiala sa na neho.
„Kyoko,...“ Už mám vidiny. Ale tá tvár. Ten hlas... Ako ona...
„Nehnevajte sa. No a keď som vás už vyrušil, povedali by ste mi, kde je tu nemocnica?“
„Ale áno, rada. Dovediem vás tam.“ Pozrela na neho. Čudne jej zovrelo srdce, keď ho zbadala. A počula. „Poďte,“ vykročila smerom k nemocnici.

Ako išli, Sakura si všimla rany na jej ruke. „Ste ranená. Čo sa vám stalo? Môžem vám s tým pomôcť.“
„To nič nie je.“ Trochu nervózne si po nej prešla druhou rukou. „Bola som len nešikovná. To sa stáva. A sme tu.“ Ukázala na budovu.
Sakura len prikývla. Ranená ruka. Zrazu sa jej v hlave mihli obrazy. Beštia, muž, zbraň, zranená obluda, ktorá uteká. To strašné zavytie. A potom tá bolesť. Chytila sa za hlavu. „Sakra!“ Zatmelo sa jej pred očami a trochu stratila koncentráciu.
Naruto to zbadal a rýchlo k nej priskočil a podoprel ju. „Rýchlo k doktorovi,“ povedal Kyoko. Tá len prikývla a zrýchlila krok.
Tá beštia je ranená. Ozývalo sa jej v hlave. Na ľavej ruke. Na ľavej... to nie! Veď to je...