V znamení vetra a ohňa 7 - To čo leží skryté

Nebolo to tak dávno, aby na ten deň zabudla. Neprešla sekunda, jediná minúta, aby jej myšlienky nezalietavali do toho osudného dňa. Tri roky po trpkom odchode jedného z jej najlepších kamarátov, jej životnej lásky dopadlo jej márne snaženie takto? Bezmocne sa porozhliadla okolo seba. Nemocničná izba bola malá, nevýrazná a tlmené svetlo zaprášenej lampy dopadalo na Sakurinu bledú tvár.
„Naruto, prečo to len došlo takto ďaleko.“ Vydýchla v neutíchajúcej bolesti vychádzajúcej z jej rokmi mŕtveho srdca. Slnko náhle vykuklo spoza záclony poskladanej zo striebristých mrakov, schyľovalo sa k letnej búrke, no ona nemohla v noci poriadne spať, bála sa, že keby tak urobila niečo strašné by sa mohlo stať...

Zrazu začula nenápadné kroky smerujúce práv e do tej izby, v ktorej od včerajšieho večera nútene ležala. Žlté bodlinky ju uistili, že prichádzajúca návšteva nie je nik iný než známy najhlasnejší ninja skrytej dediny ukrytej v Listí. Naruto Uzumaki vstúpil ustarostene do nemocničnej izby a zarazene stuhol pri pohľade na jemne sa usmievajúcu sa kunoichi s rúžovými vlasmi a smaragdovými očami. Po chvíli sťažka prehovoril.
„Bál som sa, že dnešnú noc neprežiješ...“ priznal celkom zlomene.
„Nemusíš sa o mňa báť, Naruto. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš.“ Povedala potichu, ale nevyzeral, že by ho presvedčila. „Ver tomu.“ Dodala vzápätí, no on pokračoval rovnako smutne.
„Ako som vravel predtým bál som sa, rovnako ako všetci ostatní.“ Dokončil veľavýznamne a Sakura prekvapene zažmurkala.

Vtom sa do izby vrútil ako splašený býk Rock Lee s bohatou kyticou zrezaných narcisov, takmer pri jej posteli zrazil rozzúreného Naruta. Práve mu ukradol námet na to, ako si získať Sakurinu priazeň. Do čerta s ním, pomyslel si len sám pre seba.
Za ním už stáli Tenten, Neji, Ino, Shino, Kiba, Shikamaru, Hinata a ako posledný sa po dlhšej prestávke prepchával cez dvere Chouji. Všetci ho s úsmevom pozorovali, ako sa snaží prekonať nového nepriateľa, po chvíli sa mu to aj skutočne podarilo. Hlboko si vydýchol a zotrel si kvapky potu z čela.
„Meškáš.“ Upozornil ho Naruto.
„Je mi to ľúto.“ Ospravedlňoval sa narýchlo. „Ale v bufete na prízemí mali tento nový druh zemiakových chipsov s korenistou príchuťou... Nemohol som odolať.“ Pričom do seba hodil za hrsť pikantných chipsov a spokojne mľaskal, vychutnávajúc si ich úžasnú chuť.
„To je otrava.“ Predniesol otrávene Shikamaru, pri pohľade na svojho zavalitého kamaráta. „Jedného dňa sa uješ k smrti, Chouji.“
„Aspoň umriem spokojný.“ Odporoval mu a ďalšia spŕška chrumkavých chipsov spečatila svoj osud.

„Navyše koho by si okrem mňa mohol aj naďalej kritizovať, Shikamaru?! Podpichol ho, no jeho dobrý kamarát nebol práve nadšený jeho nevhodnou poznámkou.
„Kage mane no jutsu.“ Povedal až neuveriteľne pokojne s ležérnym prístupom, a jeho šikovný tieň zachytil Choujiho ruku v momente keď sa práve snažil znova si nabrať za hrsť obľúbenej pochúťky. Chouji sa rozčúlil, nedokázal totiž uchopiť medzi prsty ani jeden chips a to mu trhalo srdce na kúsky.
„Shikamaru!“ no jeho prosby nemali žiaden zmysel, Shikamaru nehodlal tak ľahko ustúpiť, nech vie aké to je, pomyslel si energicky. Hnev sa premenil na číre zúfalstvo.
„Sme tu všetci kamaráti, je tak Shikamaru?“ Spýtal sa sladko Naruto, pričom sa v duchu tiež zabával na Choujiho márnom boji, v ktorom nemohol zvíťaziť. Shikamaru sa zamračil, no zdržal sa reakcie, hádka by znamenala len ďalšie plýtvanie drahej energie, navyše Chouji vyzeral tak zúfalo a smutne, že to nakoniec vzdal. Teda ako vždy, znamenalo by to iba nadbytočnú prácu, a to nechcel riskovať. Tieň sa vrátil k pôvodnému majiteľovi a Chouji si konečne mohol nabrať pár slaných chipsov do hladného žalúdka, ktoré sa hlásilo o slovo.

Teraz už bude zodpovednejšie voliť svoje slová, pomyslel si Shikamaru a uškrnul sa. Naruto predstúpil k Sakure, nestihol však nič urobiť, pretože Rock Lee pribehol splašene k posteli a celý červený podával kyticu zlatistých narcisov pacientovi do rúk.
„Ja...“ začal neisto, pritom cítil svoje zovreté srdce v krku. „Myslel som si, že b sa ti mohli páčiť.“ Dokončil zakoktane na záver.
Usmiala sa nad jeho ako aj ostatnými prehnanými starosťami. „Ďakujem, Lee. Si skvelý, ale nemal si si robiť starosti.“
Zablyslo sa mu v tmavých očiach. "Gai sensei, povedala, že som skvelý," skríkol tlmene a radšej vybehol z izby než by všetci zistili, že je v rozpakoch.
„Prečo sa vždy tak chová, hlupák!“ zatiahol arogantne Neji a pokrútil odmietavo hlavou.
„Ty nevieš, Neji?“ spýtala sa nechápavo Tenten a vtisla mu bozk na líce.
„Tenten...“ Neji sa začervenal ako paradajka a vtiahol si ju do náručia, potom sa k nej sklonil a nežne jej pošepol do vlasov.
„Ak Lee cíti to isté magické čaro, čo ja k tebe, potom mu rozumiem.“ Detsky sa zachichotala a nenápadne ho od seba odstrčila.

Ino obdivne hvizdla, no nepovedala nič ako to bývalo u nej vo zvyku.
Shino si zložil čierne okuliare, pričom skúmavo hľadel na novo prijatého pacienta. „A si v poriadku?“
Bez rozmyslu prikývla, aby ich upokojila.
„Čo sa v tú noc stalo?“ spýtal sa Kiba, pozorne si vybavujúc možné detaily.
„Nepriateľský ninja z Mlžnej dediny, chcela som ho zastaviť, no zdá sa, že bol asi silnejší než ja?“ pokúsila sa o úškrn. Shino sa podozrievavo zahľadel na jej potom poliatu tvár.
„Naozaj mi nič nie je, je tak, Naruto?“ hľadala v ňom oporu, koniec koncov iba on poznal skutočnú pravdu. Rýchlo s nádejou k nemu vzhliadla, avšak jeho vyčítavý pohľad ju načisto schladil.
„Musím už ísť.“ Zahlásil trpko, a bez rozlúčky odišiel. Horko si vzdychla stále ho to trápi, uvedomila si. Mal pravdu, nemala klamať svojím kamarátom.
„Mali by ste už ísť, necítim sa práve najlepšie.“
„Dobre, pôjdeme.“ Predniesla razantne Hinata a zavelila k odchodu. Všetci sa rozlúčili a potom jeden po druhom mizli v blížiacom sa nečase.

Búrka nenechala na seba pridlho čakať. Neprešla minúta a zo sivej oblohy sa spustil studený lejak prenikavého dažďa. Toto nedopadlo práve najlepšie, priznala si smutne a znova sa ponorila do teplých perín. Naruto sa vracal do svojho domu v zamyslení a bez nálady, dokonca Iruka sensei zbadal jeho pochmúrne myšlienky, a to sa spolu ani nerozprávali. Štrngot kľúčov oznamoval, že s majiteľ domu vracia domov. Na stole ležali prázdne taniere od Ichiraku rámen, nestihol ich poupratovať, keď sa dozvedel, že Sakura sa prebudila, jediné čo ho zaujímalo bolo, ako sa dostať do nemocnice čo najrýchlejšie. V dopadajúcom tieni dlhých záclon sa črtala neznáma postava. Naruto okamžite spozornel, pripravený s naostreným kunaiom v pravej ruke.
„Kto ste a čo tu chcete?!“ vykríkol pripravený v okamihu zaútočiť.
„Musíme sa porozprávať, Naruto.“ Ozvalo sa z prítmia. Postava sa vynorila na svetlo, v úžase pozoroval ako si neznáma osoba skladá tmavú kapucňu a odhaľuje tak svoju pravú identitu.
„T...Tsu.. Tsunade?“