Máme ešte nádej? 02

Ďalší diel. Pekné čítanie

Máme ešte nádej? 02

Vybral sa do domu rodiny Nara. Prišiel k dverám a zaklopal. Bolo 5 hodín ráno, a tak nevedel, či mu priateľ splní jeho posledné želanie. Dvere sa otvorili a v nich stál Shikamaru.
„Naruto, čo tu robíš? Ja chcem spať.“
„Prepáč, nešiel by si si zahrať futbal?“
„Futbal? Teraz? Si sa zbláznil?“
„Ja zajtra odchádzam a už nikdy sa nevrátim.“ Shikamaru spozornel. Teraz si Naruta poriadne prezrel. Bol úplne vystrašený a len len, že sa nerozplakal.
„Čo?“
„Akatsuki uniesli Hinatu a chcú za ňu mňa.“
„Aha, počkaj idem sa prezliecť a zavolám aj ostatných. Poď dnu a sadni si. Nedáš si niečo?“
„Dal by som si vodu.“
„Nie, žiadnu vodu, nalejem ti saké.“
„Čo? Nie. Nechcem piť.“
„No tak, prvý a posledný krát v tvojom živote.“
„Ale len trochu.“ Za chvíľu sa Shikamaru vrátil aj z fľaškou saké a dvomi pohármi.
„Nalej si, idem sa prezliecť.“
Naruto ani nedúfal, že jeho priateľ bude taký ochotný. Bol to ozajstný priateľ. Nalial si trochu saké. Zdvihol pohár a zadíval sa na neho. Vždy ho túžil ochutnať a pocítiť ten pocit bez tiaže. Trochu si usrkol. Bolo to príjemné. Prehltol a naskočili mu zimomriavky. Zdalo sa mu to zaujímavé a tak si dal zas. Potom sa vrátil Shikamaru. Tváril sa veľmi smutne.
„Čo sa stalo?“
„Nikomu sa nechce hrať teraz futbal. Volal som skutočne všetkých. No čo, pôjdeme my dvaja. A daj mi trochu toho saké, keď už som ho ukradol našim.“ Zobrali saké a vybrali sa na ihrisko. Cestou popíjali saké a spievali si pesničky až jedna stará pani na nich vyliala kýbeľ plný vody a kričala:
„Vy opilci, ak vás tu ešte raz uvidím, zabijem vás. To vám sľubujem.“
Obaja sa zasmiali a začali bežať, aby si to s nimi nerozdala. Prišli na ihrisko a boli tam: Choji, Kiba, Konohamaru, Shino, Lee, Gaara, Neji a Sai.
„Ahoj, Naruto!“ pozdravili ho všetci.
„Čo tu robíte?“
„Shikamaru nám zavolal, že zajtra odchádzaš navždy.“ povedal Kiba.
„Ďakujem, vám že ste prišli zahrať si so mnou môj prvý a posledný futbal.“
„Ako by som si mohli dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý ma naučil mať rád ľudí?“ povedal Gaara.
„Ako by som si mohol ja dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorému si ukázal ako ísť za svojim snom? povedal Konohamaru.
„A ako by som si mohol ja dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý ma naučil cítiť?“ povedal Sai.
„A ja? Nemohol by som si dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý mi ukázal, že osud sa dá zmeniť.“ povedal Neji.
„Aj ja by som si nemohol dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý mi ukázal, že sa môžem stať silnejším aj inak.“ povedal Lee.
„Ani ja som si nemohol dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý mi ukázal, že láska nie je vždy tá pravá a len vďaka nemu som šťastný s inou.“ povedal Kiba.
„Ja som si tiež nemohol dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý ma naučil zabávať sa.“ povedal Shino.
„Tiež som si nemohol dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý mi ukázal, že jedlo nie je všetko, čo v živote potrebuješ.“ povedal Choji.
„A na koniec ani ja som si nemohol dovoliť nerozlúčiť sa s človekom, ktorý ma vždy podporil a ukázal mi, že sa môžem mýliť.“ povedal Shikamaru.
„Ja neviem, čo povedať.“ povedal rozrušene so slzami v očiach Naruto (Saké).
„Každému z nás si pomohol a sme ti za to veľmi vďačný a strašne nás mrzí, že ty si si svoj sen nesplnil.“ povedal Lee.
„Možno sa osud dá zmeniť a opäť sa tu ešte zídeme.“ povedal Neji.
„Áno, musíme veriť.“ súhlasil Konohamaru.
„Dobre, ale teraz poďme hrať ten futbal. Strašne sa teším.“ povedal Naruto.
Začali hrať. Zdalo sa im to také zábavné a úplne iné ako súboje. Sledovali ho v televízii, ale nevedeli, že je to až také úžasné. Keď skončili, bolo osem hodín. Išli spolu do Ichiraku ramen a tam im dali všetok ramen zadarmo, lebo im oznámili, že už tu Naruto chodiť nebude a to bola pozornosť podniku na rozlúčku s trvalým zákazníkom.

Tam sa zdržali až do za desať jedenásť. Potom išli k bráne. Tam už čakala Tsunade a asi 5 ANBU.
„No tak, tu je môj koniec,“ zadíval sa na Konohu: „Tu som sa narodil a prežil strašidelné detstvo, tu som chodil do akadémie, kde sa o mňa začal zaujímať prvý človek, Iruka-sensei. Tu som dostal tým 7, ja, Sasuke Uchiha, Sakura Haruno a Kakashi-sensei. Tu som zažil Chunninské skúšky a útok Orochimara a zvučných a pieskových ninjov. Tu som prežil naháňačku za mojim kamarátom a tímovým partnerom. Tu som prežil prvú lásku a zároveň tú najväčšiu. Tu som si našiel veľa priateľov, ktorý mi pomohli rovnako, ako ja im. A nakoniec som tu prežil posledné hodiny svojho života.“
Teraz prišlo na rad lúčenie.
„Naruto, mám ťa veľmi rád a budem ti navždy vďačný.“ povedal Gaara a objali sa.
„Aj ja a budeš mi chýbať.“ povedal Konohamaru a tiež sa objali.
„Zbohom priateľu.“ povedal Shino a samozrejme objatie.
„Budeme ti držať palce.“ povedal Kiba a ako inak objatie.
„Nikdy sa nevzdávaj.“ povedal Lee a objali sa.
„Vždy tu budem pre teba.“ povedal Neji a to známe objatie.
„Mám ťa rád a nikdy na teba nezabudnem.“ povedal Sai a objal ho.
„Budeš mi chýbať, tak ako tebe tvoj ramen.“ povedal Choji a nastalo objatie.
„Drž sa.“ povedal Shikamaru a objali sa.
„Ešte raz vám všetkým ďakujem.“
„Môžeme už ísť?“ opýtala sa Tsunade, ktorá mala slzy na krajíčku.
„Áno. Zbohom Konoha a je mi ľúto, že som nemohol urobiť pre teba tak veľa ako môj otec.“

Predošlí diel: Máme ešte nádej? 01
Ďalší diel: Máme ešte nádej? 03