Máme ešte nádej? 01

Prepáčte mi pauzu. Bola som v kine a videla som film Narnia: princ Kaspian a ato zabralo moje myšlienky. Ale opäť som sa dokopala napísať aj niečo o Narutovi a tak vám tu dávam prvú časť.

Máme ešte nádej? 01

„Už príliš dlho chytáme toho Kyuubiho.“ rozčuľoval sa Pein.
„A čo keby sme mu nadstavili pascu.“ navrhol Hidan.
„Toto sme už skúšali asi 20 krát.“
„Tak sa postavíme všetci okolo neho a nepustíme ho.“ povedal Zetsu.
„To by bola samovražda.“
„Musíme ho sledovať a nájsť jeho slabinu.“ ozval sa Itachi.
„Konečne niekto pohol rozumom. Takže ako prvý ide Itachi a Kisame. Zajtra o 8:00 sa tu hláste. Odchod!“

Naruto stepoval pred bránou do klanu Hyuuga a nevedel sa dočkať, lebo dnes idú s Hinatou na piknik a jediné, čo budú jesť je ako inak ramen.
„Ahoj, Naruto!“ pozdravila Hinata.
„Ahoj, dnes si krásna.“
„Ďakujem.“ Dali si pusu a vydali sa na cestu.
Prišli na svoje miesto a prestreli si deku. V pokoji si vychutnávali jedlo a netušili, že ich niekto sleduje. Užili si celé poobedie a vrátili sa domov.

Itachi a Kisame neváhali ani chvíľku a tiež sa vrátili naspäť. Prišli okolo desiatej a vtrhli do jeho izby.
„Šéfe, už to máme.“ To čo uvideli ich zarazilo a nikdy sa s tým nezmieria. Pein totiž objímal svojho plyšového medvedíka.
„Nehovoril som vám, že vždy, keď pôjdete do mojej izby máte zaklopať! No čo ste zistili.“ povedal a hodil medvedíka do kúta.
„Ten Jinchuuriki má dievča.“ Povedal Itachi.
„A...“
„Takže ju unesieme a vymeníme ho za neho.“
„A potom im ju dáme?“
„Nie, to dievča má Byakugan, jedno z najsilnejších Kekkei Genkai.“
„Výborne, uneste ju hneď teraz a na odkaz napíšte, že chceme Naruta Uzumakiho na pravé poludnie (pre tých čo to nepochopili je to o 12) v doline smútku. Choďte!“
„Tobi, Hidan!“
„Áno, šéfé.“
„Upracte jednu z ciel, budeme mať hosťa.“ prikázal im a začal si mädliť ruky.

„Naruto, vstávaj!“ budil Naruta Neji na ďalší deň nad ránom.
„Čo sa deje?“
„Máš ísť k Tsunade.“
„A prečo?“
„To ti nemôžem povedať ja.“ Naruto spozornel.
„Dobre, poďme!“ povedal a vybehli oknom do prebúdzajúcej sa krajiny.

„Čo sa stalo, Tsunade?“ povedal Naruto, keď vbehol dnu. Okrem Tsunade tu boli aj Hinatin otec, jej sestra a ďalší z klanu Hyuuga.
„Naruto, sadni si!“ Naruto sa zľakol. V tom mu to došlo, niečo sa muselo stať Hinate.
„Čo je s Hinatou?“
Tsunade si vzdychla a povedala: „Uniesli ju Akatsuki a žiadajú za ňu teba. O 12 máš byť v doline smútku.“
„Dobre, budem tam.“
„Čo? Ty to len tak prijmeš? Naruto to znamená tvoju smrť.“
„Viem, čo to znamená, ale nechcem a nemôžem dopustiť, aby sa Hinate niečo stalo.“
„A čo keď ju aj tak nepustia a zabijú aj ju?“
„Keď tam prídem máme reálnejšiu šancu, že bude živá a zdravá alebo pri najhoršom bude slepá.“
„Dobre, budeme tam s tebou. Aspoň pre istotu. O jedenástej pred bránou.“
„Naruto, veľmi ti ďakujem, že sa chceš obetovať pre Hinatu.“ pristúpil k nemu Hinatin otec.
„Nemáte za čo, je to moja povinnosť.“

Naruto sa pobral domov. Toto boli možno jeho posledné hodiny života. Obzeral sa všade na vôkol a rozmýšľal nad tým, čo by ešte s Hinatou mohli robiť, keby ju neuniesli. Aký by boli šťastní a spokojní. Ako by sa im narodil potomok a ako by si spolu postavili dom. Aké by bolo úžasné zahrať si so synom obyčajný futbal. Nikdy ho nehral. Nikdy si neužíval života. Vždy len tvrdo makal, aby sa stal Hokagom. A čo z toho? Nič. Jeho sen sa rozplynul ako bublina. Aspoň raz si mohol užívať života naplno. Aspoň raz nemusel myslieť na svoj sen. Aspoň raz mohol robiť, čo sa mu zachcelo. A potom ho to napadlo.

Ďalší diel: Máme ešte nádej? 02