Keď cigaretka zhasne (2. časť)

Po počiatočnej neistote či to vôbec písať ďalej som sa rozhodla, že tu dám ďalšie pokračovanie. Tak šup šup si to prečítať a potom mi napísať opäť nejaký komentár

„Do čerta Asuma, čo si tu robil?!“ spýtala sa naštvane Kurenai.
„Ja ti to vysvetlím...“ povedal Asuma, no Kurenai mu skočila do reči:
„Nevysvetľuj nič. Tá záclona sa mi aj tak nikdy príliš nepáčila ale ten koberec! Bol to perský, ktorý som si kúpila za posledné prachy!“ kričala Kurenai. Sadla si do kresla a pohľad mala vždy na ohňom ožratý koberec.
„Prosím ťa, nehnevaj sa, kúpim ti nový koberec. Alebo dajaké šaty!“ povedal Asuma.
„Všetko si za peniaze nekúpiš,“ poznamenala Kurenai.
„Tak si povedz, čo by si chcela. Pre teba aj modré z neba,“ prosíkal Asuma.
„Čokoľvek?“ spýtala sa Kurenai.
„Čokoľvek!“ pritákal Asuma.
„Dobre, zajtra ťa počkám pred tvojím domom. Teraz si zbaľ švestky a vypadni,“ povedala Kurenai. Asuma sa obliekol a odišiel. Kurenai zobrala fľašku whisky a od nervov ju vypila. Už presne vedela, čo chce od Asumu...

Ďalší deň

„Kam to ideme? Butiky sú predsa tadiaľto,“ opýtal sa Asuma.
„Poď a uvidíš," povedala Kureani. Odrazu však zastala a ukázala na budovu pred sebou.
„Tu? To nikdy. Tu ma nedostaneš,“ zakričal Asuma.
„Len poď. Sľúbil si mi to predsa!“ povedala Kurenai naštvane a otvorila dvere. V miestnosti boli stoličky naukladané do kruhu a zopár sestričiek. Jedna zo sestier podala Kurenai formulár a druhá posadila ju spolu s Asumom do kruhu. Prišli ešte nejaký ľudia a do dverí vstúpil vedúci. Zhoda náhod, že to bol Ibiki.
„Tu vás odnaučíme od závislostí,“ zakričal a sadol si na voľnú stoličku.
„Som Sára a som závislá.“
„Som Lenz a som závislý.“
„Som Asuma, ale nie som závislý!“ Kurenai mu však jednu vrazila. Ešte vždy bola nasratá za ten koberec.
„Teda som Asuma a som závislý,“ povedal skleslo Asuma.
Až teraz si spomenul na Shikamarove hodiny “Sto rád, ako nenasrať ženskú“. Teraz mu bolo všetko jasné. Ocitol sa v „Kurze pre závislákov“. Tak to aspoň on nazýval. Oficiálne sa to volalo Preč so závislosťou s.r.o.
„Teraz, keď ste sa predstavili a priznali ste si, že ste závislí, dajte svojmu partnerovi to, od čoho ste závislí,“ povedal Ibiki.
Sára dala Michaelovi kľúče (závisláčka od nechávania otvorených dverí, aby zločinci mohli utiecť), Lenz dal prezidentke pištoľ (závislák zastreliť sa pri každej svojej chybe) a Asuma dal Kurenai cigarety (toto nebudem písať, to vie každý).
„Budúci týždeň sa tu stretneme a skúsime na vás experiment... teda... budeme sa pokúšať dostať zo závislostí....“ povedal Ibiki a odišiel.

O pár dní neskôr

„Asuma! Nepreháňaš to už trochu?“ spýtal sa naštvane Kakashi. To už bola tretia cigareta za celý čas, čo sedeli v bare. Opäť sa zišla naša stará dobrá partia (Asuma, KakashiI, Gai, Hayate a Genma).
„Neboj, nepreháňam,“ odpovedal naštvane Asuma.
„To si pohádal so svojou frajerkou, či čo?“ spýtal sa Hayate.
„No... dlhá historka povedzme, že neviem kedy najbližšie budem držať cigaretu v ruke,“ povedal Asuma.
„Ty a bez cigarety? To si to musel riadne pos*ať,“ smial sa Gai.
„Nesmej sa, ty debil. Radšej prehovorme Asumu, aby nám povedal, čo sa stalo,“ povedal Kakashi.
Všetci štyria si kľakli na kolená a vyvalili na Asumu prosebné oči. Samozrejme, že okrem Hayateho, ktorý sa zmohol len na kľaknutie. Tie flámy mu nerobia dobre...
„Podpálil som Kurenai koberec, teda aj záclonu, ale nechtiac. Na ospravedlnenie som jej povedal, že jej splním hocičo. A ona ma zapísala do kurzu pre závislákov,“ povedal Asuma skleslo.
Všetci traja sa začali rehotať jak blázni, takže zobudili a aj spiaceho Hayateho.
„Kakashi, nehovoril si, že sa nebudeme Asumovi smiať?“ spýtal sa Hayate.
„Ty si zaspal dobu, môj milý. To bolo pred piatimi minútami!“ kričal Asuma.
„Gomen, zaspal som. Gai, požičaj zrkadlo,“ povedal Hayate. Keď od Gaia konečne po desiatich minútach dostal zrkadlo, vytiahol u kapsičky korektor zn. Krásni shinobi.
„To si už zasa bol na fláme?“ spýtal sa Genma Hayateho.
„No... hej, ale pozri. Konečne som sa strafil do správneho odtieňa korektoru,“ prehlásil šťastne Hayate. Genma však mal trošku iný názor, ale čo už....