Tajné priania V.

Existuje nádej?

Začalo svitať. Nespala ešte ani 2 hodiny a už sa začala chystať na pokračovanie cesty. Sasuke nespal vôbec. Mal pocit, že na neho môže niekto zaútočiť, keď je takto vystavený na voľnom priestranstve. V skutočnosti si len nechcel pripustiť, že mu na Hinate záleží a nechce aby sa jej niečo stalo... Hinata pomaly otvorila stan, v ktorom spala. Hneď ako vyšla tak sa natiahla, tak ako bolo jej zvykom. Otvorila oči a keď uvidela Sasukeho udivený výraz tak sa jej nálada zmenila znovu na uštipačnú.
,,Čo sa ti zase nepáči?“ Sasuke odvrátil pohľad. Ani si neuvedomil, že na ňu uprene pozerá už hodnú chvíľu. Chvíľu sa obaja odmlčali. Ticho prerušila Hinatina otázka.
,,Máš nápad, akým spôsobom ho budeme hľadať?“ Sasuke sa na chvíľu zarazil. Nepoznal na ňu odpoveď. Po hodnej chvíli sa spýtal niečo zase on.
,,Cítiš k nemu niečo?“ Hinata však odpovedať nevedela. Ešte pred nedávnom si bola istá, že ho miluje z celého srdca, ale teraz... Miesto odpovede pozrela do zeme. Ich rozhovor však prerušil menší výbuch. Hinata reflexne bežala do úkrytu a tasila kunai. Sasuke nestihol zareagovať včas a výbuch ho trochu zranil. Chcel vstať, ale pred ním stála postava v čiernom plášti s červenými mráčikmi.
,,A..katsuki...“ na nič iné sa nezmohol.
,,Ale, ale hľadali sme Itachiho a koho že nenájdeme. Sasori-senpai, čo s ním mám spraviť?“ povedala postava, ktorá zranila Sasukeho výbuchom. Pristúpila k nemu ďalšia postava – tento krát v svojej bábke (eh? Znie to divne ale prekladá sa to takto) v tvare škorpióna.
,,Mám s ním vlastné plány...“ prehlásil tajomne a blonďavá postava sa iba ušklebla a pokračovala v ceste. Hinata tieto udalosti pozorovala z „bezpečia“ svojho úkrytu. Vedela, že proti Akatsuki sama nič nezmôže. Člen Akatsuki začal postupovať bližšie a bližšie k Sasukemu. Svojim škorpióním (eh?) chvostom ho zabichol do brucha. Spravil mu iba drobnú ranku, ale tá stačila na to aby zomrel.
,,Je v tom smrtiaci jed... Zabije ťa pomaly a zomrieš v bolestiach.“ Zasmial sa Sasori a odišiel. Sasuke iba hľadel bezducho pred seba.
,Zomriem...? Ešte nie som pripravený zomrieť...!‘ kričal v duchu. Hinata medzičasom pribehla k Sasukemu. Snažila sa rozpomenúť, čo sa v Akadémií učili o jedoch. Na nič si nespomínala. Do očí sa jej začali tisnúť slzy. Pripadala si taká bezmocná... Rýchlo pribehla k lekárničke zo základnými lekárskymi pomôckami. Tie mu nijak nemohli pomôcť.
,,Musíme nájsť nejaké mesto...tam ti určite pomôžu!“ povedala s potlačovaným vzlykom. Sasuke jej venoval dlhý pohľad.
,,Nie, mne už nič nepomôže...“ Hinata začala plakať.
,,Keby tu bola miesto mňa Sakura, určite by ťa zachránila... Som naozaj k ničomu.“ Sasuke sa sklonil k jej tvári. Hľadel jej priamo do očí a po chvíli rozmýšľania sa priblížil svojimi ústami k jej. Hinata ostala ako obarená, ale odtiahla sa od neho. V tvári mala ospravedlňujúci výraz. Sasuke to chápal. Stále niečo cítila k Narutovi.
,,Chápem...“ povedal a posmutnel.
,,Nič nechápeš,“ kričala Hinata. ,,Len... Musíš si spomenúť na Sakuru, ona ťa miluje! Nesmieš ju sklamať.“ Koktala. Sasuke sa na zamyslel.
,,Myslíš? To by ale teraz nebola niekde s Itachim...“ Hinata na neho vyvalila oči.
,,Ako to vieš?“

Sasuke hľadel na svojho staršieho brata. Itachi k nemu kráčal, no Sasuke sa ani nepohol. Otvoril ústa aby niečo povedal. Ale to už ho chladná katana prepichla... Itachi sa iba pousmial.
,,Môj malý hlúpy braček... Je moja, iba moja...“ povedal a vydal sa smerom do Konohy. Sasuke chcel vstať a niečo povedať, ale prudká bolesť mu prebehla celým telom. Už sa nehýbal iba ležal a pozeral sa na nebo...
,Iba jeho...‘ opakoval si v duchu.

Sasuke iba zavrtel hlavou. Hinata stíchla a po chvíli podišla k Sasukemu a vzala ho za ruku. Najprv sa čudoval. Hinata po tom ako videla výraz jeho tváre začala vysvetľovať.
,,Musíme prísť do najbližšej dediny, tam už ti určite niekto pomôže.“ Dodávala odvahu nie len Sasukemu, ale aj sebe. Sasuke prikývol a vstal. Pomaly začali kráčať smerom na východ, odkiaľ prišli Akatsuki...

Pred 3 mesiacmi

Naruto blúdil po lese. Už nebol zmyslov zbavený, ako keď odchádzal z Konohy, ale bol celkom pokojný. Spomenul si na Sakuru a nemal vôľu sa vrátiť späť do Konohy. Už mu na tom nezáležalo. Nezáležalo mu na jeho sne, iba na Sakure. Obetoval by pre ňu všetko. Vtom započul zvuky. Niekto sa k nemu blížil. Schoval sa za strom s kunaiom v ruke a čakal kým cudzí útočník urobí prvý krok. Nemusel čakať dlho. Kunai mu prebzikol len asi 10 centimetrov od jeho tváre.
,,Kage bunshin no jutsu.“ Zakričal a vytvoril asi štyri klony. Vyštartoval po útočníkovi. Útok však netrval dlho, pretože Naruto zistil, že sú to iba ANBU s Konohy, ktorí kontrolujú les, aby mohli upozorniť, že je na dedinu vedený útok. Naruto si ich pozorne prezeral. Veľa toho vidieť nebolo. Rozoznal, že sú to dvaja muži a jedna žena. Zrazu jeden z nich k nemu pristúpil.
,,Prečo nie si v Konohe? Máš nejaké povolenie? Si na misií?“ spustil na neho. Naruto sa ani nestačil diviť. Iba sa zadíval do zeme. ANBU to však stačilo ako odpoveď. Chytil ho za ruku a ťahal ho do Konohy. Naruto začal oponovať. Vykrútil sa zo stisku a začal bežať preč. Druhý ANBU neotáľal. Hodil po ňom ihlicu na uspávanie. Keď ho zasiahla, zatočila sa mu hlava a spadol na zem. Stále však opakoval tie isté slová
,,Ja sa nechcem vrátiť...!“ Okolo seba počul iba tlmené zvuky. Boli to prerušované vety. Niečo ako. ,Tá šípka bola otrávená, ja som nechcel, ty si ale hlúpy, čo teraz?, mám nápad‘

Naruto otvoril oči. Ležal v nejakej miestnosti, vyzerala ako izba. Chcel sa pohnúť, no strašne ho to bolelo. Bolesť mu znemožnila pohyb. Ticho zanadával. Vtom do miestnosti vstúpilo dievča – asi v jeho veku, mala ryšavé vlasy, sivé oči a na podnose niesla lieky a navlhčený uterák. Keď uvidela, že Naruto je hore položila tácku na vedľajší stôl a hneď k nemu pribehla.
,,Si v poriadku? Bolí ťa niečo? Eh..samozrejme, že ťa to bolí...“ koktala. Naruto na ňu iba udivene pozeral. Keď si všimla jeho pohľadu, hneď prestala a začervenala sa. Do izby vstúpil mladík – tiež asi v ich veku a za ním hneď ďalší. Jeden z nich niečo začal rozprávať.
,,Prepáč nechcel som ťa zasiahnuť s otrávenou šípkou...,“ poškrabal sa na zátylku. Potom ako si všimol, že neho Naruto udivene pozerá doplnil. ,,Ešte som sa nepredstavil. Som Akio a toto je Kyosuke“ ukázal na chlapca čo vstúpil s ním. Dievča si významne odkašlalo. ,,Áno a toto je Ayu.“ Narutovi ešte stále nedochádzalo, ako sa vzal na tomto mieste. Ayu akoby mu čítala myšlienky povedala.
,,Asi chceš vedieť prečo si zrovna tu a nie v nemocnici, že?“ No, hovoril si, že sa nechceš vrátiť do Konohy, tak som navrhla, že by bol možno dobrý nápad aby sme ťa zobrali ku nám...,“ Naruto to už celkom chápal ,,ANBU musia bývať mimo Konohy.“ Doplnila ešte pre vysvetlenie. Naruto sa konečne po dlhej dobre zatváril spokojne... Keď to videli ostatní, tiež sa usmiali. Akio po dlhšej chvíli opatrne navrhol
,,Chcel by si sa k nám pridať? Myslím k ANBU.“ Naruto na znak súhlasu prikývol.
,Že by bol práve toto nový začiatok?‘ spýtal sa sám seba.