Tajné priania VI.

Nové odpovede

Svitalo. Prvé slnečné lúče už hladili vrcholy najvyšších stromov. Kibovi spoločne s Akamarom začala dochádzať trpezlivosť. Nebol jeden s tých, čo neznášajú čakanie, ale čo je moc, to je moc. A Kiba rozhodne poznal medze. Naštvaným krokom nacválal smerom k veľkej budove, kde bolo stanovisko hlavy Konohy. Vyšiel po schodoch až na najvyššie poschodie. Jeho dupot sa ozýval cez celú chodbu. Dvere rozrazil bez zaklopania. Koniec koncov – po tom hluku žiadne klopanie nebolo nutné. Kiba sa nadýchol, že niečo povie, ale Hokage ho zastavila kývnutím ruky.
,,Naruto sa vrátil, dostali sme správu od ANBU...,“ povedala Tsunade s výrazom tváre, akoby išlo o tú najbežnejšiu vec na svete. Hneď na to ale zvážnela.
,,Ale Hinata a Sasuke zmizli.“ Kibu skoro vystrelo.
,,Ten Uchiha!“ sykol a zaťal pästi. ,Keď jej skriví jediný vlas na hlave...‘ pomyslel si. Tsunade ešte dodala.
,,Odišla s ním dobrovoľne...“ Kiba to nechápal. Prečo by s ním išla dobrovoľne? Prečo nečakala jeho? Že by... Nie, nechcel myslieť na to, že by existovala aj takáto možnosť... Zadíval sa do zeme, ale hneď pohľad zase uprel na Hokage.
,,Musíme zvolať nejaký tým, musíme ich nájsť!“ kričal s odhodlanosťou v hlase. Akamaru, ktorý bol schúlený v malom klbku sa nadšene postavil a začal krútiť chvostom. Vždy mával pocity ako jeho pán.
Tsunade pokývala hlavou.
,,Nie..., teraz máme málo Jouninov. Sú buď na misiách, alebo pracujú na iných dôležitých veciach,“ povedala a zadívala sa na Kibu. ,,Oni sa o seba budú vedieť postarať...“ Kiba neveril vlastným ušiam. Musel Hinatu zachrániť pred tým indivíduom! Kiba ešte hodnú chvíľu ostal stáť ako obarený, no neskôr sa otočil a skôr ako zavrel dvere, pozrel sa na Hokage vyčítavým pohľadom.
,,Kiba, dúfam, že neurobíš žiadnu hlúposť...“ vzdychla si Tsunade a položila si hlavu do dlaní.

Slnko jasne svietilo na oblohe. Vonku bolo príjemne. Sasuke s Hinatou ťažkými krokmi kráčali smerom k neďalekému mestu. Obidvaja dychčali a nevládali ísť ďalej. Hinata po chvíli prehovorila.
,,Už nevládzem,“ hlasno oddychovala. Navrhla Sasukemu, že mu pomôže, ale nečakala, že jej pomoc bude brať tak vážne. Nevážil predsa pár kíl! ,,Nemôžme si odpočinúť?“ Sasuke zastonal od bolesti. Hinata sa na neho starostlivo pozrela. Jed postupoval rýchlejšie než očakávala. Usadila ho na zem. Chcela mu skontrolovať ranu, ktorú ošetrila chabou lekárskou výzbrojou. Nadvihla mu tričko. Trochu sčervenela. Nikomu inému tričko ešte nenadvihovala. Náhle však zatriasla hlavou. Trochu mu nadvihla náplasť, ktorá mu ranu kryla. Bola zahnisaná. Hinata sa zamračila. Keby tu bola Sakura... Sasuke si všimol jej pohľadu.
,,Nič si nevyčítaj, všetko je iba moja vina.“ Hinata však zosmutnela ešte viac. Bola to jej vina. Ona ostala schovaná, zatiaľ čo na Sasukeho zaútočili. Vstala.
,,Pokračujeme.“ Vstala s rozhodným pohľadom. Ten pohľad u nej Sasuke videl na začiatku ich cesty. Sasuke bez mihnutia oka vstal tiež.

K večeru prišli pred brány nejakého mesta. Bolo menšie, ale nemocnica tam bola. Hinata sedela v čakárni. Hlavou jej vírili rôzne myšlienky. Boli to hlavne slová personálu. ,Máte šťastie, prišli ste na poslednú chvíľu.‘
,,Dúfam, že mu pomôžu...“ vydýchla a schovala hlavu do rúk. Čakala už dlhšiu dobu. Každá sekunda sa jej zdala hodinou. Vtom sa dvere ordinácie otvorili...

Naruto sa díval na strop. Nebavilo ho ležať v posteli. Pohol rukou. Ešte ho bolela, ale mohol sa pohnúť. Skúsil sa postaviť. Stratil rovnováhu. Keď stál pevne na nohách odvážil sa urobiť prvý krok. Začal sa poriadne obzerať po mieste na ktorom bol. Bola to izba, slušne uprataná. Na stole videl zložené svoje veci. Chytil do ruky tričko. Bolo vypraté.
,Pekná vôňa‘ pomyslel si. Na nič nečakal a začal sa prezliekať. Do izby vošla Ayu.
,,Priniesla som ti niečo na jedlo...“ povedala a zavrela dvere. Hneď ako videla Naruta, ako sa prezlieka zľakla sa, že jej vypadla tácka z jedlom z rúk.
,,Prepáč!“ pískla a vybehla z miestnosti. Naruto sa ešte chvíľu díval na dvere s údivom. Keď sa prezliekol, začal sa prechádzať po izbe. Nevedel, čo bude nasledovať teraz. Pohľad mu spočinul na malom stole – bola tam zložka s nejakým menom. Naruto prestal dýchať. To meno bolo Ayu Uzumaki... Naruto ten spis držal v ruke ešte hodnú chvíľu. Ozvalo sa zaklopanie. Naruto spis rýchlo položil späť na miesto a sadol si na posteľ.
,,Kto je tam?“ zakričal.
,,Ja, ehm teda Ayu..“ ozvalo sa ostýchavo.
,,Môžeš ísť ďalej.“ Zašeptal, ešte stále vyvedený z miery s toho čo prečítal na spise. Ayu otvorila dvere, no ešte stále sa trochu červenala.
,,Prepáč ehm...,“ ospravedlnila sa ešte raz ,,vlastne si sa ešte ani nepredstavil.“ Naruto sa na ňu chvíľu zadíval.
,,Som Naruto...“ zazubil sa na ňu. ,,Naruto...Uzu-“ nestihol dopovedať, lebo sa otvorili dvere a vleteli do izby Akio a Kyosuke. Akio vyzeral akože vedie ich tým. Naruto sa zatváril kyslo. Akio významne nadvihol obočie.
,,Nevyrušili sme vás náhodou pri niečom dôležitom?“ Zaironizoval. Ayu sčervenela. Akio chcel použiť ešte nejakú nevkusnú poznámku, ale Kyosuke sa usmial na Ayu.
,,Máme pre teba prekvapenie,“ Všimol si Narutov podozrievavý výraz ,,vlastne pre vás obidvoch.“ Dodal.
,,Pôjdeme na misiu do zeme víru.“ Predbehol Akio Kyosukeho, ktorý ne neho hodil vražedný pohľad. Tvár Ayu sa ihneď rozžiarila.
,,Zem víru!“ vykríkla a usmiala sa. Naruto nechápal. Čo je na Zemi vĺn také špeciálne? Nechápavo na nich hľadel. Kyosuke si to všimol a začal Narutovi vysvetľovať.
,,Ayu pochádza zo Zeme vírov. Je s klanu Uzumaki, čo je tam najsilnejší klan. Určite je omnoho silnejší než klan Uchiha a-“ Naruto sa na neho pozeral udiveným výrazom.
,,Prestaň,“ okríkla ho Ayu. ,,on to tak nemyslel.“ Pozrela sa Naruta. Kyosuke to videl ako sa čuduje a spustil ironickým tónom.
,,Určite si aj ty s nejakého úžasného klanu, alebo nie?“ Po vytiahol obočie. Za túto vetu si vyslúžil od Ayu sériu vražedných pohľadov. Naruto sa nadýchol.
,,Som s klanu...,“ začal. ,,Uzumaki.“ Všetkým v miestnosti sa zastavil dych.
Klan Uzumaki... Čo je zač?