Dôvod prečo nezomrieť I.

Bolo obyčajné letné poobedie. Vietor si pohrával s Kibovými hnedými vlasmi. Spokojne ležal na lúke, kde nechal Akamara neviazane pohybovať. V poslednej dobe na toto miesto chodieval často – upokojovalo ho. Z jeho myšlienok ho však vytrhol jeho zvierací priateľ, ktorý naznačoval oslintaným polenom, ktoré na Kibu zhodil, že sa chce hrať.
,,Teraz nie, Akamaru!“ zavrčal nevrlo Kiba. Akamaru –pretože Kibove občasné nálady dobre poznal- sa stiahol na obranu a smutne zakňučal.
,,Akamaru...“ povedal nešťastne Kiba a pohladil Akamara po hlave. Biely pes začal okamžite krútiť jeho huňatým chvostom.
,,KIBAAAAAA“ zakričal niekto Kibovi rovno do ucha. Kiba mal síce citlivý sluch, ale aj čuch.
,,Naruto, vedel som, že si tu...“ prehlásil a ukázal prstom na svoj nos. Naruto sa zatváril kyslo.
,,Škoda...“ otočil sa a mieril späť.
,,Hej, ty odchádzaš? Na čo si sem chodil?“ nechápal Kiba.
,,Aha naozaj!“ vystrúhal jeden zo svojich úšklebkov. ,,Tsunade-baachan ťa chce vidieť.“
,,Prečo?“
,,Kto vie...teraz sa tu toho deje veľa. Možno ti chce dať nejakú misiu, alebo...“ usmial sa Naruto. ,,nezabudol si na niečo, čo si mal urobiť?“
,,Hmm...,“ rozmýšľal neprítomne Kiba. ,,Sakra!!!“ vstal. ,,Mal som jej pomôcť s papierovaním! Zabudol som!!!!“ Naruto ani nestihol nič povedať, pretože Kiba bežal smerom do Konohy.

Rozrazil dokorán dvere Tsunadinej pracovne a udychčane sa chytil sa stehná, ktoré použil ako oporu. V miestnosti stála ešte Sakura, Hinata a verný spoločník Tsunade – Tonton.
,,Prepáčte, ja-ja...“ koktal. Tsunade si vzdychla.
,,Dôvod, pre ktorý som ťa sem zavolala nie sú tie papiere, ktoré sme museli triediť bez teba...“ Hovorila sarkastickým tónom ,,...ale nová misia...“ Kiba si vydýchol a pristúpil ku stolu za ktorým Hokage sedela hneď vedľa Hinaty. Tsunade chcela začať, ale dvere sa z rachotom otvorili a stál v nich Naruto, ktorý bol ešte viac udychčaný. Tsunade bola podráždená s toho, že ju stále niekto vyrušuje a nemôže začať svoj preslov.
,,Pre tých čo zrovná prišli...,“ začala a zadívala sa na Naruta vražedným pohľadom. Naruto nasucho prehltol a pristúpil ku stolu rovnako ako Kiba. ,,máte misiu typu B a možno aj vyššiu. Budete ochraňovať dcéru významného a vysoko postaveného poradcu miestneho Kageho.“ Tsunade sa odmlčala a pozrela sa na Hinatu, ktorá odvrátila svoj pohľad do zeme. ,,Bude to vo...Skrytej oblačnej...“ Hinatin pohľad sa zmenil s nekľudného na vystrašený. Mala v hlave ešte udalosti, ktoré predchádzali smrti Nejiho otca. Boli to práve ninjovia so Skrytej oblačnej. Kiba si to pamätal veľmi dobre, pretože táto smrť spôsobila Nejiho nenávisť k Hinate. Začala sa v ňom variť krv.
,,Prečo by sme ju mal ochraňovať, keď v minulosti bojovali s Listovou?“ vrčal.
,,Kiba...“ zapišťala Hinata ticho.
,,Nenúť ma, aby som musela opakovať ešte raz prečo musíte plniť misie.“ Buchla Tsunade päsťou do stola tak, že sa jej rozsypali papiere všade naokolo. Tonton aj Akamaru sledovali túto hádku v bezpečí pod stolom. ,,vieš v akom je Listová rozpoložení! Pôjdete tam a hotovo! A nechcem počuť žiadne ale!“ Pozrela sa na neho Tsunade prísne. Kiba iba naštvane zaprskal.
,,Vráťme sa späť k veci. Matka dievčaťa, ktoré budete ochraňovať je z Listovej, ale žijú tam. Preto tam zajtra ráno pôjdete. Nejaké otázky?“
,,Jednu by som mal...“ opatrne zdvihol ruku Naruto.
,,Žiadne? Dobre choďte!“ prikázala už späť vo svojom kresle s hlavou v dlaniach.
,,Ale...“ ohradil sa Naruto, no to ho už Sakura za ucho ťahala preč z miestnosti.

Kiba s Hinatou kráčali naprieč Konohe smerom ku veľkému komplexu, kde žila rodina Hyuuga.
,,Uhm Kiba, ďakujem, že si ma zastal, ale nemusíš si zbytočne kvôli mne vytvárať problémy.“ Mumlala ticho. Pretože ju Kiba veľmi dobre poznal, chápal /ten je ale chápavý/, že sa mu Hinata za niečo ospravedlňovala.
,,Nechaj to tak...“ odpovedal a jeho zrak skúmal Akamara, ktorý niečo hrabe v zemi.
,,Už sme tu...“ zamumlal, keď boli na dosah miesta, kde Hinata žila. Hinata zdvihla zo zeme svoj zrak a priskočil ku vchodovým dverám.
,,Ďakujem...“ šepla.
,,A Hinata, dávaj si na seba na misií pozor.“ Povedal a zadíval sa na Hyuugu. Hinata sčervenala ako paradajka. Prikývla, uklonila sa a otvorila dvere pri, ktorých čakala, že ju vcucnú sami a zachránia pred Kibovým pohľadom. Vyzula si topánky a chcela sa rozbehnúť do izby, no zakopla o prah. Rozplacla sa na zem ako žaba. Teraz si už naozaj priala aby ju nielenže vcucli ale aj zmenšili na prachovú časticu. Kiba ku nej ochotne čupol a pomohol je vstať. Hinata div že neodpadla poďakovala a bežala urýchlene do svojej izby. Obehla pri tom Nejiho, ktorý vykonával dôležité činnosti s TenTen. /xD/ Potom obehla Hanabi, ktorá ich špehovala a zavrela sa v izbe. Tam konečne nadobudla svoju normálnu farbu. Onedlho však Hanabi zavítala do jej izby.
,,Ha-ha ségra, videla som ťa s Kibom. Teraz ti to neprejde...“ vyškierala sa Hanabi. Hinata zabudla na všetky pravidlá slušnosti a vrhla sa na Hanabi ako rozzúrený tiger. Hanabi začala poletovať po izbe a to ešte netušila, že Hinata myslí jej zabitie vážne. Ich naháňanie však netrvalo dlho. Do izby v trhol do izby Hiashi a vyzeral naštvane. Hanabi sa naklonila k staršej sestre
,,Heh, tatíčkovi zase tiká oko, to nevyzerá dobre.“ Hinata to tiež dobre vedela.
,,Teraz si to zlizneme...“ Hanabi chcela tiež niečo odpovedať, no Hiashi zakričal
,,TICHO!“
,,Ups...“ stihla sa ešte raz Hanabi nakloniť k sestre.
,,Hinata...,“začal kludne. ,,Keby si zajtra nemala misiu, tak sa asi neudržím...“ Hinata si v duchu vydýchla, ale Hanabi to ešte ani zďaleka nemala v suchu.
,,A ty...“ pozrel sa významným pohľadom na Hanabi. Ona iba na sucho prehltla.
,,Máš zaracha a to nie je všetko. Vyupratuješ celý dom do najmenšieho puntíku do večere! A nechcem počuť žiadne ale!“ povedal a naštvane buchol dvermi. Hanabi si vydýchla...mohlo to byť aj horšie...
,,Hanabi...,“ povedala vystrašene Hinata. ,,Večera je za desať minút!!!“ Obidve spanikárili. Poznali otca. Pokiaľ to nebude upratané, tak Hanabi zabije. Dali sa do upratovania. Nemohli to stihnúť. Neji to všetko počul a začal spoločne s TenTen upratovať s nimi. Jedna minúta ubiehala za druhou. Neverili tomu, ale stihli to.
Hinata oddychovala po namáhavom dni a výdatnej večeri. Spokojne sa oddala spánku.

Hanabi ticho vkĺzla do izby staršej sestry. Podišla k jej posteli a zohla sa k jej uchu.
,,Hinaaaaaaaaaaaa-!“ zakričala. Hinata s infarktom vyskočila s postele.
,,Ty jedna malá!“ zakričala.
,,-ta“ a začala sa smiať.
,,Čomu sa smeješ?“
,,Ničomu...iba...Hmm o koľkej máš tu misiu?“ uškrnula sa. Hinata pozrela na hodiny, potom na sestru, potom zase na hodiny, na sestru, hodiny...
,,MEŠKÁAAAAAAAM,“ kričala. ,,Ešte som nikdy nič nezmeškala.“ Hovorila a hádzala kunaie do tašky cez celú miestnosť. Div, že sa im Hanabi dokázala uhnúť. Rýchlo sa zabalila, obliekla a ani sa nestihla učesať. Ignorovala neposlušný pramienok vlasov a utekala ku bráne Konohy.

,,Vieš čo sú to hodinky?“ oborila sa na ňu Sakura. Hinata pozerala do zeme.
,,Nechaj ju, to sa mohlo stať každému.“ Obraňoval ju Kiba. Hinata zase sčervenela. Sakura iba hodila bezvýznamne rukou a vyrazila. Všetci ju poslušne nasledovali. Misia sa začala...