Srdce plné piesku XIII. (odveká sila vôle bojovníka!)

...keď sa človek rozhodne premôcť všetkých svojich démonov...

Otázka ležala vedľa otázky. Nikoho nenapadla tá najabsúrdnejšia vec v prebúdzaní. Sakura skúsila už všetko možné. Bola tak neuveriteľne zúfalá, že až Naruto a jeho podivný pohľad s otázkou:
"Čo s tými lupeňmi? Čo s ním?"
Ju nakopol.
Narutov zamyslený pohľad prerušil až Sakurin rýchli pohyb, ktorý ho ovial.
Nasledoval už len výpadok mysle a totálna nechápavosť zo strany Naruta.
Sakura sa bez váhania vrhla na Sora. Bez akejkoľvek pomoci ho odtiahla z blízkosti lupeňov a postarala sa aj o to aby na ňom nejaký nespočal.
ZABERIE TO!
Znamenie ruky bolo pre oboch jej spoločníkov jasné, len nechápali, prečo sa k nemu nahla, priložila dva prsty na jeho pery a pobozkala ho.
Naruto dostal šok, z ktorého sa prebudil až pri šťastnom výkriku Sakury.
"Čo? Čo je?"
"Už dýcha z hlboka! Bude ale chvíľu trvať kým sa prebudí. Je to, silné genjutsu i na mňa. Teraz je to len na ňom!"
Prostredie ovládlo ticho a dozvuky z lesa. Naozaj nemali na výber, len čakať kým sa Sorovi uráči zobudiť. A ako Gaara tušil, tak skoro to nebude, po tom čo Soru nespal desať rokov. A ako sa zdalo, žiadne nočné mory jeho snenie netrápia.
Gaara im to nepovedal z jedného dôvodu, nechcel ich otráviť čakaním ešte viac. Len Naruto si mohol odpustiť tie narážky na Soruho neopatrnosť, a ako to, že tak vraj skvelý bojovník, sa nechal tak nachytať.
A to bolo dobre, že netušil o jeho nezvyčajních schopnostiach genjutsu. Bola by to hanba pokiaľ by neprišli na to, kto bol tým zaklínačom.
Gaara sa vzdal svojho zvyku napadnúť každého kto mal blbé keci. Radšej si vytiahol kunai a vyrezával si do kmeňa.
TAK, TOTO NÁS PREZRADÍ!
Otočil sa chrbtom ku kmeňu stromu, otočil kunai v ruke a hodil ho tesne vedľa Soruho hlavy.
TY PREKLIATA KRYSA! ZOBUĎ SA!
No ani jeho silné argumenty v hlave ničomu nepomohli.
TO BUDE ZASE...
Dalo sa povedať, že spozorneli všetci naraz. Už len náznak nebezpečia im nalial do žíl oheň.
ONI NEPRESTANÚ!
Sakura sa postavila pred nemohúceho Sora.
A invázia začala.
Len nikto z nich nechápal, prečo posielajú na nich takú zberbu.
Až Naruto stratil nervy. Opustil svoju pozíciu a strmhlav, priam šialene vbehol do boja. Zdalo sa, že ho to priam teší, mohol si vybiť zlosť.
Bez únavy zrážal jedného za druhým, až sa ukázala jedna z vedľajších tvárí zla.
Zabil ho priamo pred nim. Ninja bez označenia padol Narutovi k nohám.
"Žiadne umenie s takými padavkami..."
Usmial sa na neho tak trocha krivý a zároveň výsmešný úsmev.
Naruto inštinktívne cúvol, a nebyť Gaara, rozbehla by sa za tým blonďatým ninjom Sakura.
"Prečo Gaara?!"
Osopila sa na neho vediac, že to, čo Gaara cíti k tomu ninjovi je len jeden nevymierajúci pocit, ktorý nech sa snažíme akokoľvek, ostáva hlboko v nás, nenávisť.
"Prišiel som sám. Čisto neutrálny."
"Akatsuki nemôžu byť neutrálny."
Blonďatý ninja sa pousmial.
"Čo chceš Deidara?"
V Sakure vskypela zlosť. Vytrhla sa Gaarovy, a ani Naruto ju nebol schopný zastaviť.
Ísť na Deidara v jej prípade bolo ako ísť preraziť hlavou múr.
Doslova na ten múr narazila, keď padla na zem. S chladným úsmevom ju obišiel. Mieril rovno za Gaarom. Naruto na neho nezaútočil len vďaka Gaarovmu pohľadu, ktorý ho jasne zastavil.
"Ale no tak, toľko nenávisti, nie si rád, že sme ťa zbavili démona?"
Zachovať sa chladne, to chcelo nervy, ktoré si kľudnil Gaara za pomoci Sasukeho kocúra.
ÁNO! O TO IDE!
Sú tu pre Sasukeho, z žiadneho iného dôvodu, len pre toho ninju, pre neho, toho, kto sa vybral nájsť konečne poriadny zmysel života. Kašľať na to čo bolo, treba ísť dopredu! Nech je Deidara akýkoľvek hajzel.
"Ak ma mala smrť spraviť šťastným..."
Znova ten úsmev. Tak ho štval, že by ho bol najradšej na mieste zabil, i keby to bolo to posledné čo urobí.
"Prišiel som si po Sakyuu rose. On jediný vie, kde sa nachádza Sasuke!"
Prišiel prvotný šok a Narutova melanchólia.
ZASE SASUKE!
"Na to zabudni!"
Deidara si povzdychol.
"Tak vám to porozprávam, keď inak nedáte!"
"Nikto nie je na tvoje keci zvedaví! Proste ťa zabijem!"
Naruto sa vrhol smerom k nemu, avšak znova bol zastavený Gaarom, ktorý sa postavil k nemu.
"Niekto musí byť múdry."
"Hovor, lebo ho na teba pustím!"
Naruto hodil na Deidara jeden zo svojich naštvaných pohľadov.
"Itachi sa pomiatol, dal uniesť Sasukeho, a jediný, kto to vie, je Sakyuu rose, takže odstúpte!"
"A ako to ty vieš?"
Nevedel, či je dobré im niečo také vykladať. Trvalo mu to, než to zistil, a všetky tieto veci mu kazia plán.
"Vy ste naozaj tak hlúpi? Na ako si myslíte, že sa Sasuke dostal k Itachimu?"
Pár verzií by bolo, ale ticho mlčali v mysliach.
"Vy ste hlupáčikovia! Je priamo za vami!"
Mávol rukou za Gaara s Narutom.
Akoby to, čo hovoril nedávalo zmysel! Jednoduché slová od nepriateľa, lenže, ono to zvláštne zapadalo do seba.
Toľko podozrievania z Gaarovej strany bolo predsa k niečomu. Mal ten zvláštny pocit, ktorý, akoby...
"Uniesol Sasukeho, doviedol ho k Itachimu, a teraz tam dovedie mňa! Ide sa podľa mňa!"
...tak zvláštny pocit, ten pocit.
Vzduchom sa preniesol chladný závan vzduchu, zvláštny zvuk zasvišťania. Medzi Gaarom a Narutom sa ocitlo známe ostrie, ktoré pristalo pri Deidarovom krku.
"Ani náhodou, aby som ja, pomáhal takému kreténovi akým si ty!"

...musí sa najprv prebudiť do reality, ktorá je zároveň snom...