Srdce plné piesku XII. (siréni a šípove Rúženky)

...kde bolo, tam bolo, a predsa to nezačalo presne ako je zvykom...

Zelené doliny, kopce, to už dávno bolo za nimi. Teraz blúdili tým čiernym tmavým lesom v ktorom boli bez Sora stratený. Kdeže sa asi tak Soru mohol podiať?
No Soru ostal ako stelesnenie cudnosti s katanou na chrbte ležať medzi červenými lupeňami. A tiež to trvalo, kým ho našli, pretože sa Sakura v tom zmätku späť stratila, a stratila sa i cestou k Sorovi, keď na miesto kde ležal viedla Gaara s Narutom.

...pred štyrmi hodinami...

Sakura sa neukazovala, a dokonca zmizol i Soru. Naruto začal vymýšľať dostatočne kruté verše ktoré prerobil na zaklínadlá.
"Ak sa jej čo len dotkol, tak ho fyzicky zlikvidujem!"
Narutova salva nadávok a výhražok pokračovala i potom ako Gaarove "tretie oko" našlo cestu.
"Nevieš si predstaviť čo s ním urobím! Nameliem ho do fašírok do..."
Gaara sa zamračil. Obyčajne mu Narutove keci nevadili, boli vyhradené na jeho ventiláciu. Ale tu sa bál, že by sa do Sora naozaj pustil, a keďže si už pred tým všimol, ako sa Soru správal, keď ho napadla Sakura, znepokojilo ho to, že by mu mohol Naruto naozaj vážne ublížiť, a to nikdy nedovolí. Naruto mal v očiach nebezpečný modrý plameň čo prepaľoval ľudí na polovice.
Gaara zastavil s jeho vlastným vygenerovaným vražedným pohľadom, po ktorom sa Naruto ukľudnil.
"Nikto! Sa Sora ani nedotkne, kým to ja, neuvážim za vhodné!"
Naruto pozrel do tváre, ktorá sa snažila skryť strach.
"Ty mu veríš, ja tiež."

...o dve hodiny...

Našli Sakuru, ktorá splietala jedno cez druhé, nemalo to zmysel a dokonca aj Ichigovi sa z toho krížili oči.
Nakoniec z nej vyšlo niečo také, že Soru bol uspaný akýmsi genjutsu. Všemožními prostriedkami sa ho snažila zobudiť, dokonca ho aj prefackala, ale on nič. Zaviedla ich teda na to miesto, pričom sa stratili, na čo Gaara celú výpravu skoro utopil pieskom ako mu praskli nervy.
Naruto a jeho "si v poriadku Sakura?" a Sakurine bebtanie ho skrátka vytočilo. A to sa o Gaarovi vedelo, že je netrpezlivý a nervózny. Ani mazlíčková terapia nepomáhala. Naproti tomu i keď narozdiel od ľudskej rasy ktorá ho sprevádzala, kocúr bol tichší, stále sa dal utíšiť menej drastickými prostriedkami.

...prítomnosť...

Krátka, ale výstižná poznámka Gaara,
"Všetci sme to už zažili. Niekto s uzdravujúcimi schopnosťami."
Gaara pritom zrentgonoval Sakuru očami, čo nahnevalo Naruta.
"Prestaňte! Musíme mu pomôcť!"
Obaja ako malé deti sklonili hlavy.
"Ja! Sa odtiaľto nehnem, kým neprídem na spôsob akým ho prebudím! Bez neho by sme tu nikdy nedošli!"
Soru spal pokojným spánkom nemluvňaťa. Tichučko s pokojnou tvárou.
Dalo by sa povedať, že ani nevedel, že to miesto, kde sa momentálne nachádza, je sen spôsobený silným a pre ostatních neznámim genjutsu.

Sasuke sa prebudil na podivný škripot, tak sa proste rozhodol, že to obhliadne. No áno, obhliadol by to, keby sa mohol hýbať.
SASUKE! MÁŠ DIERU V SRDCI!
Bolelo a pálilo to akoby mu niekto lial horúce železo do srdca. Už si nepamätal ako sa znova dostal do tej izby, len...
Do uší mu doslova vletela melódia, spev, hypnóza!
Bezmyšlienkovite, bez vnímania bolesti sa postavil.
Nevnímal nič, nedokázal to, len ten krásny spev, ten citový výlev, ten hlas čo ho volal hlbšie a hlbšie k oceánu.
Podoprel sa rukami o okno a nahol sa do vonkajšieho sveta. Volala ho. Jej spev, jej prosba...
Nahíňal a nahíňal sa...
"To je nebezpečné!"
Prebral ho čistý a tajomný hlas. Tú vôňu poznal, už ju cítil, vnímal. Tak sladko ho uspávala, híčkala, láskala po ranách. Tá vôňa, ktorá ho znova oberá o vladu nad svojim telom.
"Musíš si oddýchnuť. Anjelik príde..."

...a príbehy nemusia nutne dobre končiť...