OČI - 05.Had v tieni

Kapitola piata: Had v tieni

Nastalé ticho bolo ohlušujúce, jediné narušenie poskytovalo jemné praskanie ohňa v ohnisku. Itachi unášaný svojimi myšlienkami rozmýšľal, čo vlastne znamenajú slová z úst tohto starého muža. A nie, a nie to pochopiť, ďalší stupeň Sharinganu? Nie, to nie je možné.
„Nerozumiem, prečo Čistý Sharingan?“, dostal nakoniec zo seba.
„Aby si to správne pochopil musím ti povedať celý príbeh, ...“, pustil sa starý muž do rozprávania.
„..., je to už dávno čo spolu bojovali klany Uchiha a Senju. Ešte pred založením Listovej to boli dva najsilnejšie klany v oblasti. To čo sa nakoniec stalo vieme obaja, ale podstatné bolo, že v záujme získania prevahy sa dvaja najnadanejší členovia z klanu Uchiha rozhodli vykonať hroznú vec. Všetko pre klan. Madara si vzal oči svojho brata, aby získal neobmedzenú schopnosť v stupni mangekyou.“
Itachi prikívol toto všetko už vedel, ale nechal starčeka hovoriť ďalej.
„Nie je ani tak podstatné ako sa to stalo, aj keď sám Madara tvrdí že mu tie oči brat daroval sám z vlastnej vôle, niektorí sme o tom pochybovali. Nakoniec bolo ale dôležité to, že som sa o Madarovho brata staral, keď ležal na lôžku bez očí, bez zmyslu a cieľa. Nikdy som sa nedozvedel jeho meno, ale stali sme sa priateľmi, aj keď naša komunikácia prebiehala skôr duševne ako slovne. Jedného dňa keď meditoval, priniesol som mu jedlo a on sa na mňa pozrel. Jeho oči boli také ako sú teraz tvoje, čisto biele, vídal som ich, aj keď zriedka, lebo zväčša ich mal zatvorené. Tento krát však bolo všetko inak, zreničku lemoval hrubý čierny okraj, nezmohol som sa na slovo. A ten pocit, on videl nielen mňa, on videl do mňa, keď som sa spýtal, že čo to je, tak povedal: Sharingan.“
„To nie je možné, robíš si zo mňa blázna starček?, tvrdo zareagoval Itachi.
Už mal toho dosť, nie, ten starý muž ho vodí za nos, vysmieva sa mu, ... ale čo ak nie, čo ak to všetko je predsa len pravda?
„Všetko je pravda, samozrejme chápem tvoje pochybnosti, ani ja som neveril. Nikdy nikto o niečom podobnom nepočul, vlastne už samotné odobratie schopností očí bolo dovtedy neslýchané a potom toto, musel som sľúbiť, že o tom nikomu nepoviem.“
Starý muž sa postavil, podišiel k oknu a pozrel sa von, slnko vychádzalo, oranžové zore robili les ešte temnejším a predsa prinášali úľavu.
„Aby si to pochopil, kekkei genkai znamená vrodená schopnosť, schopnosť krvi a on, tak ako aj ty, mal stále krv svojho rodu, preto sa jeho slepé oči prebudili k životu a možno to mal byť finálny stupeň tohto dedičstva. Stále tomu nerozumiem, viem iba toľko že Čistý Sharingan kombinuje schopnosti základného Sharinganu, teda vnímanie detailov pohybu chakry, vyššieho stupňa Byakuganu, teda vnímanie čakrových ciest a bodov a pridáva ešte dve špeciálne vlastnosti, vnímanie elementárnej podstaty chakry a vnímanie životnej energie, teda základnej energie na tvorbu samotnej chakry.“
Starček sa nadýchol a zavrel oči, ako keby si usporiadaval myšlienky. Potom pokračoval.
„Na rozdiel od Byakuganu však nemá tristošesťdesiat stupňové videnie a pokiaľ je oko neaktívne je slepé. Aspoň to je stupeň ktorý sme dosiahli. Viac sme už nezistili, po uzatvorení mieru medzi Uchiha a Senju sa Madara so svojim bratom pohádal, je pravdepodobné že sa dozvedel o tomto Sharingane, nakoniec svojho brata, z nejasného dôvodu, zabil.“
„A vy si myslíte, že by som mohol aj ja získať tento Sharingan?“, spýtal sa Itachi.
Nech už to bolo akokoľvek, nechcel sa nechať uniesť nádejou na to že by mohol znovu vidieť, aj keď stále nemohol uveriť že by to bolo možné.
„Myslím.“
„Ako?“, nervózne sa pohol Itachi a otočil sa k Rousukemu.
„Ako?“, muž sa pousmial,
„Nuž v tom ti môžem poradiť iba toľko že musíš nechať prúdiť chakru do svojich očí, môže to bolieť a asi to aj bude bolieť, zvyšok je už na tebe, naozaj netuším ako to presne funguje.“
Itachi sa odvrátil, asi by čosi také nikdy neskúsil, ale už len pre tú šancu, že je to pravda, to skúsiť musí. Pre ovládanie chakry je dôležité dobre sa sústrediť, aj keď uvoľniť sa v takejto situácii bolo takmer nemožné, na druhej strane on Itachi nikdy nebol z tých, ktorí by sa nevedeli sústrediť. Vytvoril pečať na ovládanie chakry a nechal ju voľne prúdiť, najprv to skúsi pomaly. Zatiaľ nič necítil, žiadnu zmenu, aj keď v očiach ho začala bodať bolesť, bolo to nepríjemné. Možno jej musí dať nejaký tvar a vzorec, možno iba samotné pôsobenie chakry v očiach nič neurobí, vtedy si spomenul na tvar Sharinganu, áno Sharingan je spojením trojitej rotácie a stredového bodu. Ale nič sa nezmenilo, bolesť sa síce stratila, takže rotácia sa zdala byť vhodnou cestou k riešeniu, ........., ale predsa čosi. Nie je tma. Jemné záblesky, takmer nebadateľné, ako v hmle. Možno je podstatou iba jednouchá rotácia, .... a naozaj svet sa začal vyfarbovať, ale nejako podivne, oheň má zelenú farbu. Nie to nie je oheň, je to teplo stúpajúce z pahreby. Potom sa otočil a pozrel sa na starého Rousukeho, rozoznával niektoré detaily, vnímal jeho chakru a dokonca aj jej podstatu.
„Zem,“, povedal si pre seba Itachi.
Starček cvhíľu nerozumel, nakoniec mu svitlo.
„Ano, zem je mojou podstatou.“, s úsmevom odpovedal.
Ako tak pozeral do Itachiho očí, uvedomil si že zmena je nejasná, slabá, ale predsa.
„Tak sa ti to podarilo, vlastne myslel som že ti to bude trvať dlhšie. Nikdy som nemal rád talentovaných, nebola s nimi zábava.“, so smiechom dokončil.
Dokonca aj sám Itachi sa usmial, čo bolo za daných okolností niečo neuveriteľné, už to bolo tak dávno čo sa usmial. Mal pocit, že jeho tvár to ani nedokáže.
Nakoniec sa pozrel na svoje dlane, videl ich, videl ako fungujú, ako žijú. A znovu sa usmial. V zápätí sa ale zamračil, jeho chakra sa miešala s inou, ako keby mala dve rôzne podstaty. Jeho pravá podstata bola samozrejme podstata ohňa, tak ako to, že sa mu do nej miešala iná?
Pozrel sa na Rouskeho, ale nestihol už nič povedať.
Starý muž sa iba s ohromeným výrazom pozeral ako Itachi padá k zemi, ako keby umrel, ako keby jeho duch zmizol a jeho telo sa jednoducho zložilo na zem.

Všade bola tma, temnota ako v sne. Ale z tej tmy na neho hľadeli oči, oči hada.
„Netušil som že tak rýchlo zistíš že sa tu skrývam.“, povedal chladný syčivý hlas z temnoty.
„Nevadí, využil som ťa, vlastne som ani nerátal s tým že to prežiješ, ale bolo to ako bonus, čerpal som z tvojej chakry a obnovoval svoje sily. Vlastne teraz keď už nemáš Sharingan nemáš pre mňa cenu.“, ďalšie syčanie narušilo ticho temnoty.
„Nikdy si nechápal pravý význam moci, Orochimaru.“, chladne odpovedal Itachi.
„Ha, ha, ha, bezmocný Uchiha mi chce dávať kázne? Ja teraz ovládam tvoje telo, spal som aby som načerpal silu ale teraz keď už si ma prebudil, využijem ťa aspoň ako bábku. Si v mojom svete Itachi, už nemáš svoju silu, nedokážeš ma poraziť.“
Pri tých slovách zo zeme vyliezli tri hady a obmotali Itachiho, že iba hlava mu bola vidieť.
„Je smiešne keď si myslíš že, iba preto že už nemám Sharingan, neovládam svoje genjutsu a chakru ktorá koluje všade okolo nás. To je moja chakra, a moja chakra je oheň čo ťa spáli!“
Zem začala ohorieť, najprv iba okolo Itachiho a potom sa oheň rozšíril až za obzor.
Hady syčali bolesťou, keď ich nepriateľský oheň oblizoval, až napokon plameň pohltil celého Itachiho aj s jeho väzniteľmi.
Orochimaru sa s výrazom hnevu v tvári zmenil na obrovského hada a zaútočil.

Rousuke nervózne pozeral na Itachiho telo, chcel sa priblížiť, ale vycítil narastajúce napätie, chakra sa búrila, ako keby bojovala sama so sebou.
„Sakra!“, vykríkol starčeka rozbehol sa k dverám.
Ďaleko však nedošiel, vzduch vo vnútri chatrče vzplanul a čistinou sa ozvala mohutná explózia.