OČI - 04.Sharingan

Kapitola štvrtá: Sharingan

Jedinou miestnosťou v ošumelom drevenom domčeku, sa niesla vôňa práve uvareného jedla. Nebolo to nič známe, ani zvláštne, ale obom jedlo chutilo a Itachimu zvlášť, veď nejedol už niekoľko dní. Znovu mu vyvstalo v mysli niekoľko otázok, ale zahnal ich späť, najprv sa musí najesť.
Vlastne keď nad tým tak začal uvažovať, zaujalo ho, že po jednej miske bol nielen najedený, ale cítil sa omnoho lepšie, ako keby to nebolo iba jedlo.
Kradmo sa chakrovými vláknami zameral na starčeka a okamžite zavrhol predstavu, že by tento starý muž mohol mať nejaké zvláštne schopnosti.
Miska klepla o zem.
„Ták, myslím že mám dosť.“, povedal starý muž Rousuke a blažene sa usmial.
„Nie je to síce ako od Ichiraku, ale ujde to.“, Zasnene sa zahľadel starček von oknom do temnoty.
„Ichiraku?“, okamžite zareagoval Itachi s ešte napoly plnými ústami.
„Ano, je to taký malý podnik v Listovej, kuchár je môj starý dobrý priateľ, aj keď, ... už dlho som ho nevidel, snáď sa má dobre.“, spomínal Rousuke.
Itachi sa viac nepýtal, ale radšej ostal v strehu, ak je tento muž v spojení s Listovou, mohli by nastať problémy, teda ak už náhodou tie problémy nenastali.
Starý muž sa ale tváril spokojne a nebolo na ňom badať, že by mal niečo v úmysle, aj tak však je lepšie byť pripravený.
Ďalšie klepnutie prezradilo, že aj Itachi už dojedol.
„Chutilo?“, zvedavo sa spýtal starček.
„Áno, ďakujem, už som to potreboval,“, priznal Itachi.
„Chcel by som sa niečo spýtať.“, pokračoval.
„Áno?“, podvihol obočie Rousuke.
„Kde ste ma našli a ako ste ma našli?“
„Vieš to bolo vlastne zaujímavé, našiel som ťa uprostred lesa. To by samozrejme ešte nič nemuselo znamenať, ale okolo teba bola ohorená tráva a ty si ležal v dlhom páse popola.“
Itachi nijako nereagoval ale táto informácia ho zaskočila.
„Vlastne to vyzeralo tak, že si bol vnútri niečoho čo zhorelo, ale tebe sa nič nestalo, rád by som tomu prišiel na kobylku.“, s ohníkmi v očiach pokračoval Rousuke.
„A čo oheň?“, naliehavo sa spýtal Itachi.
„Eh, áno oheň. Bol to čierny oheň a ty si ležal uprostred neho, nevyzeral to tak, že by sa chcel veľmi šíriť, ale ak som ťa chcel odtiaľ dostať, musel som ho uhasiť.“
„Uhasiť?“, nevedomky uniklo Itachimu z úst, keď sa začudoval nad tou absurdnosťou.
Ako môže obyčajný človek uhasiť Amaterasu? Niežeby to bolo nemožné, ale pre jediného človeka, prinajmenšom zložité.
Rousuke na otázku nereagoval, zamyslene hľadel do ohňa v ohnisku.
Po chvíľke sa otočil a pozrel sa na Itachiho. Zaujímavé pre Rousukeho bolo, že aj napriek tomu, že oči tohto mladého muža boli biele od slepoty, reagoval aj na najmenší jeho pohyb.
„Tak mali by sme prestať chodiť okolo horúcej kaše.“, povedal napokon starček.
Itachi nereagoval.
„Viem kto si, myslel som si to už keď som ťa našiel tam v lese a teraz som si už takmer istý.“, Rousukeho ostrý pohľad sa zavŕtal do Itachiho tváre.
„Ty si Uchiha, však?“
Itachi stále mlčal, jeho tvár bola ako vyrezaná z kameňa, ani najmenší pohyb neprezrádzal že táto tvár je ešte živá. Ale bola tu jedna vec, niečo čo nebolo na prvý pohľad viditeľné, ale bolo to tam. Tie oči, vyzerali ako slepé, ako mŕtve, ale niečo s nimi nebolo v poriadku, rohovka teraz bledá ako bielko na okrajoch sčernela. Nie tie oči niesú mŕtve.
Rousuke pokračoval.
„Vlastne, viem iba o troch Uchihoch, ktorí môžu byť nažive. Dvoch z tých čo možno žijú som už v minulosti videl, určite nie si ani jeden z nich.“
Rousukeho tvár teraz nevyjadrovala žiadne pocity, ako keby na seba hľadeli dve sochy.
„Podobáš sa na svojich rodičov viac ako si myslíš, Itachi Uchiha.“
„Dosť!“
Na itachim bolo vidieť napätie, ale nehýbal sa, zvažoval čo urobí s touto stuáciou. Tento starý muž vie zjavne viac ako by mu bolo príjemné. A čo je horšie, vie kto je a je v spojení s listovou. To by v každom prípade znamenalo problémy.
Ticho prerušil starček.
„Ak myslíš na to, čo so mnou urobíš, nemusíš. Nechystám sa ťa vyzradiť a to ani listovej.“
„Prečo?“, spýtal sa Itachi.
„Nepatrím do žiadnej z dedín a ani do žiadnej organizácie, žijem jednoducho sám pre seba a sám pre seba sa tento krát aj zaujímam práve o teba.“, Rousuke sa mierne pousmial a dodal.
„Som už starý, starší než možno vyzerám, a skôr než moje slnko úplne zapadne, chcem splniť jeden sľub.“
Itachi nerozumel a nevedel či môže tomuto mužovi veriť, ale ako to ak vyzerá práve nemá inú možnosť, nie je pripravený na svet tam mimo drevenej chatrče, na svet kde každý jeho nepriateľ by ho najradšej videl mŕtveho a že tých nepriateľov je naozaj dosť.
Nie, najprv musí zdokonaliť svoju techniku, obmedzená vzdialenosť do ktorej zatiaľ dokáže vnímať ho robí zraniteľným.
„Sľub?“, spýtal sa Itachi hneď ako sa spamätal zo svojich úvah.
„To zatiaľ nechajme tak, až príde čas poviem ti o tom, ale teraz sa ťa chcem spýtať jednu otázku. Aké stupne Sharinganu poznáš?“
Itachi zaváhal, ak je to nejaký trik mohol by vyzradiť schopnosti Uchihov a to sa mu naozaj nechce.
Keď Rousuke videl Itachiho váhanie dodal.
„Neboj, nechcem aby si si myslel, že chcem získať informácie o schopnostiach Uchiha klanu, vlastne je dosť možné že viem viac ako ty.“
„Dobre teda,“, začal Itachi.
„Sharingan má tri základné stupne, tie sa líšia iba veľkosťou schopností samotného Sharinganu.“
Keď Rousuke nereagoval, pokračoval ďalej.
„Ďalším stupňom je Mangekyou Sharingan, ktorý k základným schopnostiam pridáva tri ďalšie vlastnosti, Tsukuyomi je schopnosť nadradeného Genjutsu, ktoré sa tamer nedá prekonať.“ Pri slove takmer sa nachvíľku zarazil a spomenul si na súboj so Sasukem.
„Amaterasu je výkonnejšie ninjutsu na základe elementu ohňa, ktoré je podstatným elementom v klane Uchiha. A treťou schopnosťou je vytváranie časporiestorového zlomu.“ Dokončil Itachi.
Po chvíľke ticha starý muž vstal a priložil pár polienok do ohniska.
„Dobre, ešte niečo?“
„Mangekyou má jeden nedostatok, jeho užívaním sa natrvalo poškodzuje oko, takže nakoniec je to iba dočasné riešenie. Existuje však spôsob ako urobiť Mangekyou trvalým. To je asi tak všetko.“, pomaly odpovedal Itachi.
Starček sa napriamil, ale ostal sedieť.
„A čo keby som ti povedal že to nieje všetko?“
„Čo tým myslíte?“
„Myslím tým iba toľko, že existuje ešte ďalší stupeň.“
„Nikdy som o niečom takom nepočul.“, pochyboval Itachi.
„To sa ani nečudujem, nik o tom nevedel iba ja a Uchiha ktorého Madara práve kvôli tomu nakoniec zabil.“
„A čo to je za stupeň Sharinganu?“, nevedel potlačiť Itachi zvedavosť.
„Nikdy sme nespoznali celkový rozsah toho stupňa, ale nazvali sme ho Čistý Sharingan.“