Srdce plné piesku V. (piesočná ruža Soru)

Sloboda vyvážená pieskom...

Sokol stál kúsok nad Kakashi na suchom konáre. Po tom, čo tento dravec priniesol odkaz nastalo ticho, ktoré znamenalo len jedno, príde lúčenie.
Ichigo ponoril hlavičku do veľkého žltého kvetu. Ňufák ponoril do peľu. Kýchol, a tým prerušil ticho. Sakura ho i cez jeho časté ataky vzala do náruče.
"No..."
Povzdychol si Kakashi a postavil sa.
"My už pôjdeme."
Lee pozrel smutne do zatiahnutej oblohy. Každú chvíľu môže začať pršať. Tak moc sa tešil na túto misiu, chcel dokázať všetkým, najmä Sasukemu, že je deň za dňom silnejší. Lenže...teraz musí na príkaz Hokageho späť. Zovrel dlane v päsť, na čo si ho všimol Naruto.
"Lee..."
"To je v poriadku Naruto. Musím urobiť čo je treba. Čo ty vieš, možno to bude ťažká misia..."
"To dúfam."
"Odchádzame, Lee!"
Naruto sa otočil na svojho učiteľa. Odchádzal práve od Sakury, ktorá neprítomne s Ichigom v náručí hľadela do neba.
"Naruto, hlavne používaj hlavu."
Dostal frčku do nosa.
"Ale áno!"
Urazene založil ruky.
"Dávajte pozor. Všetko som už povedal Sakure..."
Otočil sa na Leeho.
"...my už musíme, nemám náladu čeliť naštvanej Tsunade."
Obloha sa zatiahla do sivého oka. Divoký porast v tmavom svetle búrky vyzeral nebezpečne a strašidelne zároveň. Sakura zdvihla hlavu proti nebu. Na tvár jej padla studená kvapka z búrkového oblaku.
"Mali by sme nájsť úkryt."
Všetci jej dali za pravdu. Akonáhle však chceli vyraziť do lesa, obloha sa rozžiarila svetlom blesku a ohromný hrom vystrašil Ichiga, ktorý zoskočil z Gaarovho ramena a vbehol do lesa.
"Ale nie!"
Žiadny plán v tom nebol. Proti Gaarovym námietkam, že kašľať na kocúra, sa ho predsa vybrali hľadať.
Búrka riadila už naplno, a ani husté porasty a koruny stromov nedokázali nejak obzvlášť zastaviť ten lejak. Kým sa stretli na čistine, všetci boli premočený do nitky.
"To nemá zmysel...v tomto počasí ho..."
Sakura zrazu stíchla. O malý okamih obaja zistili prečo. Naruto inštinktívne hodil kunai do krovia odkiaľ sa ozvalo zašuchotanie. Nastalo napäté ticho, kým sa pomaly z krovia nevynorila postava.
"Hej! Bacha kam hádžeš! Trafíš cicu!"
"Je to kocúr!"
Reagovala na to hneď Sakura.
"Kunoichi, čo vykonáva pohlavné rozdiely."
"Ty..."
Gaara ju zastavil. A vtedy si všimla toho podivného chlapíka. Podivného, hnedovlasého chalana, možno od nich o čosi staršieho. Vyrazilo jej dych, ako bol oblečený. Biela košeľa s vyhrnutými rukávmi, čierne podivné nohavice zastrčené v podľa nej príšerne krásnych čižmách. Na sebe samé prívesky a náramky, šatku modrej farby prevesenú okolo krku.
"Ty! Že si ninja?! Na slnku musíš svietiť!"
zdvihol k nej pravú ruku na ktorej mal uviazanú čelenku so zahnutým štítkom na ktorom bol symbol piesočnej dediny.
"Nešiel si náhndou na ryby?"
"Ale Gaara, to bolo pred pol rokom."
"Ja že si sa stratil!"
"Vzal som si voľno!"
"Dezertoval si!"
"Vzal som si neplatené voľno!"
"Tebe nikto neplatí!"
"Ticho!"
Osočil sa na Gaaru, ktorý naozaj stíchol len preto, že nevedel čo na to povedať.
"Hej...Gaara..."
Ozval sa Naruto a ukázal striedmo na ninju oproti.
"...ty poznáš toho chlapíka?"
"To je Soru. Piesočný ninja. Kedysi..."
"Bla bla..."
Podišiel k ružovovláske.
"Tak, hľadáte Sasukeho?"
Sakura okamžite ožila.
"Vieš kde je?!"
Usmial sa na ňu, čím ju odzbrojil od zlého pohľadu a nevrlosti.
"Máte šťastie, že som vás našiel."
"Ale..."
Soru sa k nej nahol. Chvíľu sa na seba len dívali. Nakoniec sa k nej prudko nahol a roztopašne ju pobozkal na nos.
"Tak, skôr, než ma ružička nakopne, zavediem vás ku Sasukemu..."