Deň, ktorý som ťa spoznala...II.

Berte to skôr ako bonus, nie ako pokračovanie...

Bola tma. Žiaril iba plápolajúci oheň. V tichej tme sem-tam zaznel spev nočného tvora, alebo šušťanie stromov a trávy. Sakura sa oddávala tichému spánku. Pein ju hladil po vlasoch. Bola prvým človekom ku ktorému niečo cítil od doby čo bol malý. Vtom počul v ich blízkosti zvuky a hlasy ľudí. Neváhal a potichu zobudil Sakuru z tichého snenia.
,,Musíme utiecť, niekto tu je.“ Hovoril polohlasom. Sakurina pokojná tvár sa rázom zmenila na vystrašenú. Nemohla opustiť toto miesto. Bola s ním spätá.
,,Ja-ja nemôžem!“ koktala.
,,Prečo?!“ nechápal. Sakura sklonila tvár. Vlastne ani ona sama nevedela prečo nemôže. Jej rozmýšľanie prerušili narušitelia. Spozorovali ich prítomnosť.
,,Hej! Niekto tam je.“ Kričal jeden z nich. Pein nerozmýšľal, chytil Sakuru za ruku a ťahal ju preč z miesta, ktorému hovorila ‘domov‘. Sakurine bosé nohy tvorili v zemi krvavé stopy. Už dlho nebežala ba ani nekráčala. Dlho to nevydržala a potkla sa o jednu s vetví spadnutú s okolitých stromov. Z hlukom dopadla do bahna, ktoré bolo všade naokolo. Neznámy narušitelia ich stále prenasledovali. Pein ich nemohol zastaviť, pretože všetky jeho sily vložil do zbrane, ktorou mal docieliť vojny vo všetkých zemiach. Ostával mu už iba jeho rinnegan Sakura začala vzlykať. Prišla až na hranicu jej zostávajúcich síl... Pein k nej opatrne pristúpil a chytil ju za ruku.
,,Musíme pokračovať, neboj sa zvládneme to.“ Tíšil ju. Sakura sa mu pozrela do očí. Boli stále ľadové, ale ich výraz sa zmenil.
,,Ja už nemôžem, musíš... musíš ísť sám. Zachráň si život.“ Vzlykala.
,,Sakura, nemôžeš tu zostať. Zabijú ťa.“ Povedal a snažil sa ju vytiahnuť s kaluže v ktorej ležala. Narušitelia sa ku nim neustále viac približovali.
,,Uteč! No tak bež!!!“ kričala a čo raz viac plakala. ,,No tak bež....“ povedala a jej tvár aj zo zvyškom tela boli zaborené v bahne. Pein nevedel čo má robiť. Cudzí shinobi ich už dobehli. Boli v značnej prevahe. Pein by ich nedokázal poraziť bez použitia rinneganu.
,Použijem ho. Musím ju zachrániť. Ale keď ho použijem, navždy ho stratím...‘ myslel si. Skôr ako sa nejako rozhodol hodil niekto po ňom kunai, ktorý sa mu zapichol do boku. Začal inštinktívne bežať preč a pridržiaval si bok. Pripomenulo mu to spomienky s detstva...Smutné spomienky...
,Nagato, hej Nagato...‘
,Yahiko? Si to ty?‘
,Áno, nehovoril si, že ochrániš tých na ktorých ti záleží?‘ hovoril jeho vnútorný hlas.
,Máš pravdu Yahiko...‘

,,Hej ty, kto si?“ povedal jeden s neznámych shinobi a kopol do ležiacej Sakury. Sakura od bolesti zaúpela.
,,Katon: Gōkakyū no Jutsu“ zaznelo a útočníkov zasiahol oheň.
,,Ty! Čo si zač?“ kričali na neho.
,,Suiton: Suiryuudan no Jutsu“ ozvalo sa a zasiahol ich mocný prúd vody. Tento krát sa Pein pred nich postavil tvárou v tvár.
,,Pein? Vy?“
,,Už nie som Pein...som Nagato.“ Povedal a otočil sa smerom k Sakure. Už nemal jeho sivé chladné oči. Jeho oči boli čierne, ale plné citu. Podišiel k nej a povedal.
,,Musíme ísť, môžu prísť ďalší...“
,,Ďakujem...za všetko.“ Povedala a natiahla k nemu ruku.
,,Toto je nový začiatok.“ Povedal a kráčali spolu smerom vpred k novej budúcnosti...