Deidího deň - Večer

Zabite ma! Zabite ma! Zabite ma... Áno, zabite Deidího-kuna!

Po Peinovom umelom dýchaní som zistil, že mi oškrel nos tým svojim pearcingom [dúfam že sa to tak píše] a dostal som nádchu! Ale aspoň teraz môžem ležať v mojej ružovej postielke a túliť sa s plyšáčikmi. A ten *censored* Tobi mi musí kúpiť nový ružový koberček - tak rozhodol Kisame, lebo sa viac hneval na Tobiho ako na mňa, pre to Sushi. Myslím že tú rybku milujem... Ach nie! Ja som zoofil? ! OMG... Konan sa to nebude páčiť... Dnes som jej sľúbil, že pôjdem spať do jej izbičky... Ale asi z toho nebude nič... *Fňuk* Ach, kto to sem zase ide? K-konan? Rýchlo vstať! - povedal som si pre seba, povistieral som si nové ružové pyžamko so srdiečkami a medvedíkmi, UN!
,,Dei-Dei-kun!'' ozvalo sa spoza dverí ,,Môžem ísť dnu?''
,,Tobi! Vypadnii!'' zaziapal som, až mi skoro odpadla omietka.
,,Prinesol som vám koberček!'' povedal spoza dverí.
Neprítomným výrazom [taký aký má niekedy Naruto] som otvoril dvere. Tobi ešte liezol po schodoch do mojej izby s ružovým kobercom na rukách.
Keď sa konečne dotrepal hore, strčil som ho a on spravil zopár kotrmelcov až úplne dole.
,,To neni moja farba ty *censored*!!!'' zaziapal som naňho a pekne-krásne som si znovu šiel ľahnúť...

Brú nocku...