Nitashi Uchiha : *kapitola 09 - Nálada na bode mrazu...*

Nitashi Uchiha

Nálada na bode mrazu...
Už dávno sa zotmelo a všetci sa zatiaľ utáborili. Väzňov pevne spútali a pre istotu uspali na poriadne dlho. S najväčšou pravdepodobnosťou sa zobudia až ráno. Dovtedy sa nemusia o nich strachovať. Zajtra by sa mali konečne dostať na územie Ohňovej. Ninjov z Dymovej odovzdajú piatej hokage, ktorá s nimi naloží ako uzná za vhodné. Pravdepodobne pošle list do oblačnej. So správou, že ninjov ktorí sa pokúsili spáchať atentát na Raikageho chytili. Zatiaľ kým o ich osude nerozhodne Raikage s Tsunade tak si posedia v hlavnom vezení blízko Listovej.

Čoskoro budú doma. Mali by biť šťastný no dnes okolo ohňa bolo akési dusno. Nikto nič nevravel iba vrhal kradmé pohľady na ostatných. Hlavne Kimo a Sasuke. Bolo vidno, že medzi nimi niečo nie je v poriadku. Nitashi a Zang sa ešte stále nevrátili.
Kakashi si čítal svoju novú knihu od Yraiyaiho.
Kurenai išla pohľadať Nitashi so Zangom.
Kimo sedel obďaleč.
Kiba sa hral s Akamarum.
Naruto sa prehrabával v pahrebe s akýmsi konárom a Shino pozoroval nočné motýle.
Sasuke posedával pri ohni a uprene hľadel do plameňov ohňa. Neschádzalo mu z mysle to jutsu. Bolo to zakázané jutsu jeho klanu. Iba páru ľudí ho ovládalo. Dokonca ani on ho ešte nevedel. Myslel si, že iba Itachi je jediný z klanu ktorí prežili a ktorí ho ovláda. Nitashi nebola z jeho klanu. Vedel by o tom keby prežil ešte niekto. Tak odkiaľ ho vedela??? Musí to zistiť. Sasuke sa zachmúril. Možno ju to jutsu naučil sám Itachi... Potom to ale nedávalo zmyslel. Ak má niečo dočinenia z Itachim tak potom aj vie ako veľmi sa z patom nenávidia. V takom prípade by mu nepomohla, ale skôr zabila. Nespravila to! Tak odkiaľ???
Sakura to nevydržala ako prvá. Prudko sa postavila.
„Idem nazbierať drevo... Hinata ideš so mnou?“
Hinata ticho zapišťala niečo čo znelo ako áno a už ich nebolo. Kakashi zdvihol pohľad od knižky. Preletel pohľadom všetkých až sa zastavil na veľkej kope drevá ktoré pred hodinou nazbieral Naruto a Kiba. Popod nos sa pousmial. Ani sa jej nedivil, ani jemu neunikla akási zvláštna nálada všetkých. Okamžite mu došlo kto je za tým.

Sakura sa tvárila, že zbiera drevo a pritom premýšľala. Hinata ju uprene pozorovala.
„Prečo sú všetci akýsi zamĺkli?“
Hinata totiž tak ako Kiba a Shino nevedeli čo sa vlastne odohralo. Nikto sa im to totiž neunúval povedať im to. Sakura sa posadila na spadnutý kmeň stromu. Hinata si prisadla k nej.
„Vieš keď sme s Kakashim-senseim dorazili na to miesto...“
Sakura Hinate vyrozprávala všetko od začiatku. Ako Videli bojovať Sasukeho a Nitashi s tými ninjami z Dymovej. Aj to ako Nitashi jedného z nich spálila úplne na popol.
„Naozaj ho spálila na popol?“
Divila sa Hinata.
„Áno.“
Prikývla Sakura.
„Nikdy by som to na ňu nepovedala.“
„Tak to ani ja, ale urobila to aj Naruto ti to dosvedčí. Mám ale také tušenie, že to ani nebola ona...“
Hinata sa nechápavo pozrela na Sakuru.
„Teraz už nechápem vôbec. Ako si to myslela, že to ani nebola ona?“
„Je to zložité. Okrem toho je to iba také moje tušenie. Zatiaľ si tým nie som istá.“

O pól hodinu neskôr:
Kurenai konečne našla Nitashi a Zanga. Sedeli na kraji útesu, Pozerali na more ožiarené slabým svetlom z tenkého kosáku Mesiaca. Priblížila sa k nim. Všimla si ako sa k sebe majú. Šibalskí úsmev jej zaihral na tvári. Boli taký zlatí. Trochu ju ta aj zaskočilo. Nikdy by ju nenapadlo, žeby medzi nimi niečo bolo... Niečo viac ako priateľstvo. Bola pravda, že s nimi už dlho nebola. Ak by bola stále ich sensiom určite by si to všimla. Niečo také sa ťažko prehliadne. Chvíľu tam len tak stála. Pozerala na dvojicu pred sebou. Akoby to bolo len včera keď ich dostala všetkých troch do tímu. Nitashi bola tichá akosi sa držala ďalej od chlapcov. Zato Zang a Kimo boli ako z divých vajec. Toľko huncútstiev a problémov, koľko stihli oni za ten krátky čas sa ešte nepodarilo nikomu. Ako tak počúvala Kakashiho možno ešte Naruto, ale to bolo niečo iné...
„Nitashi? Zang?“
Zavolala na nich. Bolo už neskoro. Radšej by sa mali všetci vrátiť. Obaja sa strhli. Keď zbadali kto na nich volá obaja si naraz vydýchli úľavou. Nitashi si zrazu uvedomila, ako ich asi musela vidieť.
Brebelho jej hlavou. Určite si už domyslela ktorá bije.
Červeň sa jej rozšírila po celej tvári. Našťastie bolo už poriadne šero a tak nikto nevidel ako sa červená. Zang sa iba vyškieral. Kurenai naňho žmurkla.
„Už je ti lepšie?“
Spýtala sa Kurenai Nitashi.
„Uhmm...Áno už je to oveľa lepšie.“
„Nevedela som, že sa ti to vrátilo.“
„Ani ja. Dnes sa to stalo po prvýkrát, odvtedy čo to tak zrazu prestalo. Pravdaže už dlhšiu dobu som mala také slabé tušenie, že sa to vracia. Ignorovala som to. Dúfala som, že to ustane. Mýlila som sa.“

Kurenai, Zang a Nitashi sa o hodinu neskôr vrátili do táboriska. Nálada tam už bola ako tak znesiteľná. Kimo pozrel na Nitashi. Tá sa naňho ospravedlňujúco usmiala. Ako čarovný prútik mu to zlepšilo náladu. Prisadol si K členom svojho tímu.
„Kde sa tak dlho boli?“
Povedal s výčitkou v hlase. Hneval sa trochu na nich.
„Prepáč Kimo. Akosi sme sa zarozprávali a pozabudli sme na čas.“
Zaklamal Zang. Nitashi naňho po očku zaškúlila. S tajomným úsmevom na tvári. Nebadane na ňu žmurkol. Nitashi pochopila. Zatiaľ si to nechajú pre seba. Aj Kurenai donútili prisahať, že to nikomu neprezradí.
Kimo pozrel na Sasukeho.
„S tým frajerom budú problémy, už sa vyzvedal na teba Nitashi. Určite niečo tuší.“
Kývol smerom na Sasukého. Zang aj Nitashi vrhli pohľad naňho. Sasuke práve v tej chvíli zdvihol pohľad Sasuke od ohňa. Ani jeden z nich neuhol. V oboch čiernych párov očí sa zračilo odhodlanie. No i čosi iné... Čosi čo ich oboch spájalo a predsa rozdeľovalo. Bola to chuť zabiť Itachiho. Obaja to robili, ale z rozdielnych dôvodov. Sasuke aby sa pomstil za smrť ich rodičov. Nitashi hlavne preto aby ochránila svoju sestru a seba... Pravdaže taktiež túžila pomstiť svoj klan a smrť starého otca. No nebola tým tak posadnutá, tak ako on. Chápala prečo je taký. Zatrpknutý, nepríjemný,... Bol to iba pokus odohnať všetkých od seba. Bál sa niekoho si pripustiť viac k telu. Bál sa, že by ho to veľmi zranilo keby sa stalo niekomu niečo, na kom by mi záležalo. Strata tých najbližších človeka poznačí na celí život. Už nikdy nebude taký ako predtým. Už nikdy...! Človek sa s tým dokáže vyrovnať. Rana sa zahojí, ale jazva ostane na celí život.

Dlží mu vysvetlenie. Má právo vedieť, že aj ona je z jeho klanu. Hoci tým riskuje prezradenie Mino i jej, no i tak... Musí mu to povedať...

Poznámka autora: ... Podarilo sa mi trošku si švihnúť s pokračkom Pôvodne táto časť ani nemala byť, ale akosi mi niečo chýbalo medzi predchádzajúcou časťou a tou pôvodnou ktorá mala ísť. Našťastie ma kopla múza... Auuu... A napísala som ešte ďalšie dve časti. Sú také trochu o ničom. Moc ta múza nestala za veľa... Ale aspoň niečo Dúfam, že sa vám budu páčiť aspoň trošku a teším sa na vaše komentáre nech už budú akékoľvek