manga_preview
Boruto TBV 07

699 + 4. Časť: Gratulujem budúcej mamičke!

Karin kráčala za Sakurou. Aj keď jej tá osoba nesedela, musela vedieť, čo sa stalo. Výhoda pátrajúceho ninju je tá, že sa mohla Sakura všemožne snažiť a ukrývať sa. Pred Karin, to sotva. Sakura zdvihla zrak sediac v klbku, opretá o strom.
„Vieš, kto som? Tak prečo sa predo mnou schovávaš? Vieš, že to nemá žiaden zmysel,“ karhala ju Karin.
„Tak čo chceš?“
„Nerada to hovorím, ale mám o teba strach. Chlapi sa obávajú, že máš chakrovú horúčku,“ Sakura sa pobavene zasmiala, „zdieľam názor, sú to hlupáci,“ zohla sa k nej a dotkla sa jej čela, „rozhodne sa nemusíme ničoho báť.“
„Prečo to robíš?“
„Pretože si mi už raz pomohla, pamätáš?“ a pred očami sa jej naskytol obraz, ako ju Sasuke po zabití Danzoa chcel zabiť, ale Sakura ju zachránila. Napravila si okuliare: „A rovnako chcem vedieť, čo to ma so Sasuke-kunom a tebou znamenať? Prečo si tu?“
„To ťa nemusí zaujímať!“
„Ja to chcem vedieť! Sasuke strávil štyri mesiace v Konohe! Nikdy by nevzal teba, ani nikoho iného z Konohy na misiu. Prečo za ním doliezaš?“
„Spýtaj sa jeho,“ chladne dokončila Sakura, „mimo to, vidím, že máš celkom prehľad, kde sa Sasuke nachádza,“ tá jej ale neodpovedala, vyzerala zahanbene, „mali by sme sa vrátiť.“
Keď ženy dokráčali ku chlapom, Sakura im spravila menšiu prednášku o chakrovej horúčke. Vyvrátila všetky predošlé diagnózy a potom sa vydali na cestu k východnému úkrytu Orochimara. Sasuke kráčal napred a Sakura poväčšine vedľa Karin. Sama nevedela prečo.
Sasuke kráčal sám so svojimi myšlienkami. Kým sa Sakura nezjavila, nemal ten stiesnený pocit. Keď je teraz tu, všetko je rázom iné, ako keď chodieval sám. Mala zostať v Konohe. Nechápal, načo za ním dolieza. Keď sa mu Naruto dostane pod ruky, tak ho zmláti. Mal ju udržať v Konohe, podľa dohody.
Keď už boli takmer pred úkrytom, Karin razom zastala.
„Deje sa niečo?“
„Necítim nič,“ Sasukeho Karinine obavy zaujali.
„Čo to znamená?“
„Že sa v úkryte nikto nenachádza,“ vystrašene sa rozbehla, ako zmyslov zbavená. Vošla do vnútra úkrytu. Všetci za ňou utekali. Nadávala, ako len vedela.
„Dopr**le!!!“ vrieskala na plné hrdlo, „Ktorý zm*d?!“ Sakura nazrela do vnútra. Všade ležali mŕtve telá väzňov v dosť ohavnom stave.
„Pane bože, Sakura, ty si celá zelená,“ vyvalil na ňu Lee svoje veľké oči. Musela sa opäť na chvíľu vytratiť, keďže sa jej prevrátil žalúdok.
„Koľko tu bolo väzňov?“ informoval sa Sasuke.
„Celkom 67!“ ruku držala na ústach, „Kto sa mohol dostať dnu, dokázal prelomiť pečate a zabiť všetkých dozorcov a väzňov?“
Sasuke sa porozhliadal po chodbe vo vnútri úkrytu.
„Boli zabití elektrinou.“
„To znamená, že sme tých parchantov z klanu Denki zneškodnili?“ obrátila sa nešťastne k Sasukemu Karin.
„Určite ich je tu viac. Yuuza spomínal, že dostal príkaz od veliteľa klanu. Karin, vrátite sa za Orochimarom, pre vás misia skončila.“
„No to ani náhodou, Sasuke-kun!“ vyštekla Karin, „Pokračujeme s vami. Mimo toho, sme všetci unavení, takže môžeme zostať na noc tu. Do mojej časti sa nedostali, pretože to by som cítila,“ ukázala na ruku, na ktorej mala stále pečať.
***

Nádych. Výdych. Sakura lapala po dychu. Pokúšala sa samú seba upokojiť. So slzami v očiach si pohladila bruško. Bola taká šťastná. Na tvári mala nadšený úsmev: „Ešte sme sa nezoznámili, maličké,“ srdce jej búšilo ako o život, „takže ja budem mama?“ oprela sa ostrom, musela sa upokojiť.
***

Konoha sa dočkala dlho očakávaného sviatku, dňa vďakyvzdania. Sakura od rána trčala v práci, kým ju Tsunade neuvoľnila, aby nezmeškala vystúpenie detí z akadémie. Nadšená utekala cez celé mesto do kancelárie veliteľa polície a ANBU. Sasuke sedel za stolom, keď sa rozleteli dvere.
„Sasuke-ku...“ venovala mu nadšený úsmev. Pribehla k nemu, chytila ho za ruku a ťahala so sebou.
„Čo to robíš?“ nerozumel, o čo jej ide.
„To vystúpenie predsa, zabudol si snáď?“ nakoniec sa nejako zmohol a vykračoval po jej boku. Nakoniec bol celkom rád, z tých všetkých papierov už pekne depkaril.
„Veľmi sa teším, Sarutobi Mirai, dcéra Asuma-senseia si zahrá Kaguyu.“
„Prečo sa z toho tak veľmi tešíš?“ Sakura sa rozosmiala.
Keď dorazili na miesto pred pódium, Kakashi už otváral veľký deň vďakyvzdania. Rozprával o tom, čo všetko predchádzalo vojne a najmä ako veľmi musíme byť vďační, že sa vojna pominula.
„Shizune mu vymyslela naozaj dobrý prejav,“ vytešovala sa.
Vtom sa začalo veľké divadlo. Roztiahla sa opona a nám sa naskytol pohľad z prostredia stretnutia piatich veľkých kage. Sasuke si podopieral bradu rukou a vážne pozeral na predstavenie. Objavilo sa tam veľa udalostí, ako sa Naruto pridal k vojne, ako všetci bojovali, proti svojim mŕtvym milovaným, ako sa do boja zapojil Madara a ako sa mu Naruto, Kakashi, Lee a Maito Gai postavili. Najväčším prekvapením sa stala udalosť, ako Itachi zastavil Edo Tensei. Sasuke sa úplne vžil do príbehu, takmer ani nedýchal.
Sledoval ako malé dieti, prezlečené za Itachiho a za Sasukeho, porazili spoločne Kabuta.
„Sasuke-kun,“ zašepkala Sakura, ktorá sa bála, či to nie je na Sasukeho príliš, „ak chceš môžeme ísť preč...“ navrhla opatrne. Vtom jej Sasuke nežne zovrel ruku.
„Ďakujem, Sakura...“
Sakura aj zabudla, že bola na nejakom predstavení. Po tom, ako ju Sasuke chytil za ruku, úplne prestala vnímať realitu a užívala si daný moment.

***

Sakura rozhodla, že do úkrytu ju nikto nedostane. Nocovali teda vonku, všetci spoločne. Chlapi založili oheň, spravili si pár rýb z jazierka, ktoré bolo tak tristo metrov od Orochimarovho úkrytu. Všetkých potom rýchlo zmohla únava. Sakura opäť nemohla zaspať. Prevracala sa z boku na bok. Bola hladná, nevyspatá, otrávená po neustálom nutkaní na vracanie. Keď sa porozhliadla, Sasukeho nikde nevidela. Ten mal mať prvé tri hodiny stráž.
Vošla do lesa, smerom k rybníku. Keď k nemu dorazila, ozval sa hlas muža, ktorý spozná vždy a všade.
„Prečo nespíš?“ Sasuke sedel opretý o stenu s rukou vyloženou na kolene. S katanou niečo vyrýval do skaly. Sakura k nemu pomaly podišla a posadila sa vedľa neho.
„Moja myseľ mi to nedovolí,“ schúlila sa do klbka, „som zmetená, neviem čo si mám po tom všetkom myslieť. Prečo si odišiel?“
„Stále si ako malá, Sakura,“ zasmial sa uštipačne.
„Odišiel si bez rozlúčky,“ dokončila.
„Stále ničomu nerozumieš! Myslíš, že všetko sa vyrieši samo?“ nepríjemne ju schladil.
„To nie je tým! V hĺbke srdca som cítila, že si konečne prijal skutočnosť, že sme spolu! Tak prečo si odišiel? Zľakol si sa, že si ku mne začal niečo cítiť?“ Sasuke si ďalej vyrýval obrázky a počúval všetky jej výčitky, „Vždy utekáš pred svojimi citmi. Vždy! Chcem tak veľa, aby si bol konečne šťastný? Cítim, že ním dokážeš byť! Viem, že ťa dokážem urobiť šťastným!“ dotkla sa nežne jeho ruky. Ich oči sa na sekundu stretli, ale Sasukeho pozornosť patrila obrázku, ktorý vyrýval. Pozrela na skalu. Na nej bol vyškriabaný znak Uchiha klanu.
„Stále trpíš, Sasuke-kun. Čo mám urobiť, aby sa tvoja bolesť z tvojho srdca vytratila?“ utrela si slzy. Sasuke sa v tichosti postavil a vrátil naspäť ku táboráku.
***

Celá Konoha bola na deň vďakyvzdania hore nohami. Ulice boli plné obchodíkov so suvenírmi a rôznymi druhmi jedál. Sasuke a Sakura medzi tým stretli pár bývalých spolužiakov vrátane Shikamara, Temari, Naruta a Hinaty. Dievčatá zaujato klebetili o chlapoch pár metrov od nich a chlapi riešili skôr veci z práce. Naruto karhal Sasukeho, že vymyslel nezmyselné joninské skúšky.
„Nemohol si prísť s tým inteligentným nápadom až po mojich skúškach?“
„Naruto, nebuď padavka,“ Sasuke vysmial Naruta, „chceš byť Hokage, nie? Nejaké trápne joninske skúšky musíš zvládnuť!“
„Nezabudni, že som momentálne na vyššej úrovni ako ty, Sasuke-kun,“ chvastal sa chuninskou vestou.
„To určite, blbe!“
„To je otrava,“ vzdychol si Shikamaru, „prečo sa s vami vôbec bavím?“ pokukoval po nebezpečnom spolku vášnivých ženských, ktoré rozoberali nebezpečné debaty zo svojho súkromia.
„Ty máš z toho taktiež radosť, že, Shikamaru?“ hneval sa Naruto, „prišiel si k titulu taktiež bez skúšok.“
„Naruto,“ kráčal ku partii žien s rukami vo vreckách, „ty by si tie skúšky vtedy aj tak nespravil. Bol si príliš pohltený Sasukem,“ Naruto vyceril na Sasukeho zuby.
„Vidíš? Tomu sa hovorí priateľstvo, Sasuke,“ priblížil sa k nemu, „ber si príklad! Nemôžeš mi dať titul bez skúšok?“ zašepkal.
„Že si to ty...“ vzdychol si Sasuke a tiež kráčal ku ženám a Naruta nechal samého, „určite nie!“ zasmial sa.
Naruto v pozadí nadával a zlostil sa jedná radosť. Sasuke chytil Sakuru za ruku a ťahal za sebou.

***

Keď konečne dorazili pred brány hmlistej skrytej vesnice, zastavila ich hliadka.
„Nie ste ohlásení, nemôžete vstúpiť do vesnice.“
„Mám povolenie,“ Sasuke vybral zvitok, ktorý Konoha dostala od Mei Terumi, Mizukage. Ryšavý dozorca si preštudoval kúsok papiera, vybral si lízanku z úst a zamračil sa.
„Vaše mená?“ Sasuke mu otrávene vytrhol papier z rúk.
„To vážne?“ Karin ironicky vysmiala strážnika, „Veď má na chrbte znak Uchiha klanu.“
„Robím si len svoju prácu, vážená!“ urazene podotkol.
„Booože?“ mudroval Shikamaru, „...ten prístup, to je otrava.“
„Tak, čo s tým bude? Potrebujem hovoriť s Mizukage!“ prísne dokončil Sasuke.
„No, problém je v tom, že hoci máte zvitok od Mizukage-sama, nedostala sa ku mne informácia, žeby niekto dnes mal doraziť do vesnice z Konohy,“ keď si všimol aktivovaný Sharingan, vystrašene prehltol, „dobre, pôjdem s vami,“ vložil si lízanku do úst.
***

Deň vďakyvzdania, nebol len deň, na oslavu toho, že skončila vojna, ale bol dňom, kedy si všetci pripomínali svojich najbližších, ktorí v tejto vojne bojovali a už nie sú medzi živými.
Keď sa Sakura so Sasukem predierali davom ľudí po preplnených uliciach, dorazili napokon ku cintorínu. Sakura najprv s obavami navrhla, aby spoločne šli zapáliť sviečku na jej nebohých starých rodičov. Bála sa, či sa nenaštve. Cintorínom sa vyhýbal.
„Prídeš so mnou? Kúpila som kvety pre moju starkú,“ v postate nemal na výber, musel isť s ňou, pretože ho ťahala za ruku. Nemal z toho dobrý pocit.
Zastala pri hroboch. Keď zapálila sviečku svojej starkej, postavila sa oproti neho a zahľadela sa mu do očí.
„Môžem sa ťa opýtať? Ja... prosím, nenahnevaj sa na mňa,“ začala opatrne, „vieš, keď je ten deň vďakyvzdania, rozmýšľala som, že by som rada odniesla kyticu, aj na tvojich rodičov.“
„Nie!“ Sakura zostala stáť so sklonenou hlavou. Sasuke pozeral na dievča, ktoré sa snažilo z celého srdca stať súčasťou jeho života. Vždy ju od seba odháňal, vždy ju videl ako dievča, ktoré je otravné, obyčajné a ničomu nerozumie. Predsa, po tom všetkom, vždy myslela na to, aby bol šťastný. Pomaly si začínal všímať rozdiely medzi priateľstvom ako má s Narutom a niečím viac, ako je priateľstvo, ktoré si čím ďalej tým viac uvedomoval pri Sakure. Naruto bažil po bratovi, ktorý bude presne podľa jeho predstáv robiť to, čo sa patrí. Vždy sa ho zastával, ale Sakura bola iná. Bola odhodlaná opustiť Konohu a vydať sa s ním do sveta temnoty a aj keď ju opustil, nevzdala sa a aj cez tie všetky roky, ktoré sa nevideli, ho neprestala milovať. Nesnažila sa ho meniť, len mu túžila pomôcť, vzbudiť v ňom city, aby bol šťastný. Aj keď vedela o ňom tak málo, zároveň ho poznala najlepšie.
A teraz stojí na cintoríne s ňou, úplne sám. On, ktorý je vždy chladný, rozhodný, neľútostný.
„Rozumiem ti, Sasuke-kun, prepáč, že som tak naliehala,“ vtom vybrala niečo z poza chrbta, „nenahneváš sa, ak len vypustím lampión pre tvojich rodičov a Itachiho?“ prekvapilo ho to. Bola to tá najroztomilejšia vec, akú pre neho spravila. Vybrala zapaľovač, vzala Sasukeho ruku a položila mu do nej lampión. Keď začal horieť, všetky pocity na neho začali dopadať. Vedel, že svoje emócie neudrží a to práve nechcel. Vyzerať pred ňou, tak zraniteľne.
Behom chvíľky sa mu premietli spomienky na najkrajšie chvíle s rodičmi a s milovaným Itachim.
Spoločne lampión pustili, no Sasuke nepozeral, ako letí a radšej sa vzdialil o pár krokov ďalej, chrbtom k nej.
Sakura si uvedomila, že u Sasukeho prebudila dlho potláčaný smútok. Opatrne sa k nemu priblížila a zozadu ho objala. Vedela ako sa cíti. Rozbúchalo sa jej srdce. Pustila ho, otočila si ho k sebe, jednou rukou ho pohladila po líci. Keď si skryl tvár do jej vlasov, nežne mu zašepkala: „Je mi to tak ľúto, Sasuke-kun!“

***

Sasuke a Sakura sa ohlásili v kancelárií Mizukáge. Keď vošli dnu, za stolom sedela vyškerená ryšavá tridsiatnička s veľkým poprsím. Sakura sa uklonila, Sasuke sa ani nepozdravil.
„Arogantný ako vždy, Uchiha,“ obzerala si ho sediac a podopierajúc si rukami bradu. Ao stál vedľa nej. „Nevieš si predstaviť, aká som rada, že som ťa na veľkom stretnutí Kagov nezabila. Príliš pekný na smrť.“
„Tento zvitok...“ hodil ho Mizukage do rúk, „ o čo ide?“ jednal s ňou drzo.
„Kto si myslíš, že si?!!!“ okríkol Sasukeho Ao a obraňoval svoju Mizukage. Tá nespustila oči z Uchihu. Pousmiala sa a nazrela do papiera.
„Je to moje písmo aj pečať, ale nepamätám si, aby som ho písala.“
„Čo to má znamenať?!“ hneval sa Sasuke. Zmetene pozerala na pokrčený papier: „Hovorí ti niečo klan Denki?“
„Myslíš pirátov? Áno, počula som o nich,“ oprela sa o kožené operadlo kresla.
„Napadli nás šiesti z tohto klanu. Myslím si, že napadli aj Orochimarovu skrýšu a všetkých väzňov zabili.“
„Myslíš, že vieš, čo chcú?“
„Ich veliteľ vraj vypísal odmenu na moju hlavu.“
Mizukage sedela opretá a počúvala čo sa všetko udialo v lese, kým sa partia z Konohy dostala do hmlistej vesnice.
„Ako mohli sfalšovať môj podpis a pečať?“
„Získať pečať je najmenej! Mňa zaujíma, ako mohli sfalšovať takmer identicky rukopis.“
„Je tu jeden spôsob, Uchiha,“ podoprela si bradu rukami, „už nie raz si bol na nesprávnej strane.“
„Sasuke-kun by to neurobil!“ obraňovala ho Sakura.
„Aké dojemné!“ usmievala sa, „no, ako pozerám, bude to ešte zaujímavé. Ao,“ otočila sa k vysokej mužskej postave, „choď niekoho poveriť, aby partiu z Konohy odprevadil do hotela. Naša návšteva predsa nebude bývať na ulici,“ pozrela na Sasukeho, „Uchiha môže ísť ku mne,“ zahryzla si do pery. Sakuru prekvapovalo, že sa Mizukage neštítila flirtovať so Sasukem tak otvorene. Ten sa tváril, že jej poznámku nepočul.
„Hmlista je v ohrození, kým som tu.“
„Myslíš si, že je hmlista taká slabá? Nebuď smiešny!“ dotknuto uzavrela.
V tom sa ozval mužský hrubý hlas: „Tuším sa Konoha o jednu osobu rozrastie. Gratulujem budúcej mamičke...“ poznamenal Ao.
***

Keď sa vrátili domov, posedávali ešte chvíľku na terase pred jazierkom za domom. Bola už noc. Teplý, letný vánok im nedovolil zaspať. Sakura si užívala celučičký nádherný deň so Sasukem a nemala v pláne ho ukončiť tým, že sa rozdelia.
Sakura Sasukemu rozprávala vtipné príhody s Narutom, po tom čo sa vrátil z trojročného výcviku s Jiraya-senseiom: „... vtedy som si všimla ako vyrástol v muža a vyzeral rozumnejšie. Naozaj! Na chvíľu som mala pocit, že sa vrátila domov nová osoba,“ Sasuke ticho sedel, opretý o stĺp a počúval Sakurine štebotanie. Netušil, čo sa dialo, kým bol preč. Dosť ho prekvapilo, že Naruto opustil Konohu tiež, „ale vieš, veľmi sa nezmenil, tie jeho fóriky, vtípky a hlúpe reči, z tých teda nevyrástol,“ zdôraznila. Potom sa zapýrila pri spomienke, keď sa Konohamaru premenil sa nahého Sasukeho, „No,“ Sasuke si všimol jej červené líčka, „jednoducho jeho príchod nebol ničím zaujímavý,“ Sasuke prešiel pohľadom po Sakure, „ach, zabudla som na Saia. Booože, toho vtedy skoro Naruto zavraždil, urážal každého, kto mu prišiel pod ruku. Poviem to takto, Naruto ho priam neznášal,“ zasmiala sa.
Sasuke svojim pohľadom skúmal jej nádherné zelené oči, ktoré videli vždy len jeho, jej láskavý úsmev, ten, ktorý je venovaný len jemu, jej malý rozkošný nos, jej krásne, dokonalé čelo, kvôli ktorému, mala v detstve mindráky, jej ružové voňavé vlasy, ktoré mala niekedy oveľa dlhšie, jej postavu, jej štíhle nohy, dokonalé telo ...
Sasuke si po chvíli uvedomil, že jej rozprávanie vôbec nevníma. Videl len ju.
Nerozumel týmto pocitom. Boli pre neho neznáme. No v jej spoločnosti mohol byť sám sebou. Vedel, že jej môže dôverovať: „Sasuke, ty ma vôbec nepočúvaš,“ nestihla to ani dopovedať. Dotkol sa prstami pramienkov jej vlasov. Keď to Sakura ucítila, ostala v rozpakoch. V brušku cítila, ten čudný šteklivý pocit. Sasukeho zmáhala jej vôňa, jej teplo, ktoré z nej vyžarovalo, jej dobrota.
„Čo to robím?“ pomyslel si.
Sasuke chvíľu zamyslene pozeral na svoju ruku, ktorá sa hrala s jej vlasmi. Túžil ju pobozkať. Nepoznával sám seba. Nerozumel prečo, ale vedel, že to musí urobiť. Keď sa im stretli pohľady, bral to ako znamenie. Hrabol rukou do jej vlasov a nežne si ju pritiahol k sebe. Ich pery sa spojili. V daný moment, akoby zastal čas. Už nebolo dôležité nič na svete. Len on a ona.
Nepočula, nevidela nič iné len jeho. Jeho oči, jeho pery, jeho široké ramená, jeho dokonalú hruď. Opätovala mu každý nežný dotyk, láskavé pohladenie, vášnivý bozk. Mala pocit, že jej vyskočí srdce z hrude. Bilo šťastne, ako o život.
Nevnímali už nič naokolo. Obaja si užívali, pri mesačnom svite, pery, dotyky, chuť tela a oddávali sa vášnivo jeden druhému.

Poznámky: 

Taaakže, prešiel týždeň a s ním prichádza nový diel mojej FF. V tejto časti sa Sasuke a jeho banda konečne dostanú do hmlistej vesnice, Sasuke sa nelichotivo dozvedá, že bude tatino a bonus „trošku dosť romantiky z minulosti“. Možno viac, ako by bolo treba, ale jednoducho nemohla som si pomôcť, nejako už Sarada vzniknúť musela Laughing out loud
Dúfam, že vás neodradila dĺžka časti, pokúšala som sa ju skrátiť, verte mi... a viacmenej som z nej viac než dosť veci vystrihla, ... až zostalo toto. Budem rada a poteší ma každučký komentík.
Teda prajem príjemné čítanie.

5
Průměr: 5 (8 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Боривітер
Vložil Боривітер, Po, 2017-01-16 15:13 | Ninja už: 4162 dní, Příspěvků: 5832 | Autor je: Admin, Editor obrázků, Manga tým, Člen Dvanácti strážných ninjů

Mise N: Na této části se mi nejvíce líbilo pošťuchování mezi Narutem a Sasukem, ti dva si nedají pokoj asi nikdy. Trochu jsem se zasnila u romantických scén, taky bych ráda viděla Sasukeho něžného a šťastného. I když je dobře, že většinou je i ve tvojí povídce chladný a odměřený jako v manze, potom ty romantické scény lépe vyniknou Smiling

Pravidla a rady ohledně vkládání obrázků najdete na stránkách Jak přidat obrázek a Pravidla vkládání FA.
 
Jinak pořád na Konoze funguje hra Útok na Konohu, kde si můžete pořádně zmasakrovat pár „padouchů“.
 
Pardon za (pro některé možná lehce matoucí) změnu přezdívky, je dočasná. Ale hrozně se mi líbí ukrajinský název poštolky. Tedy srbská ветрушка taky není špatná.

Obrázek uživatele Kutulumototo
Vložil Kutulumototo, Po, 2016-12-12 17:29 | Ninja už: 2683 dní, Příspěvků: 582 | Autor je: Student Akademie

Tak jsem narazila i na tvoji sérii Smiling doufám, že nebudu muset dlouho čekat na pokračování. Děkuji pěkné počtení.

Seznam FF

Tady Laughing out loud

Obrázek uživatele LadyL
Vložil LadyL, Po, 2016-12-12 18:47 | Ninja už: 5530 dní, Příspěvků: 280 | Autor je: Pěstitel rýže

Ďakujem veľmi pekne Smiling dieliky vychádzajú každúčky týždeň, pravidelne Smiling

Ukončená sériovka SASUSAKU 699:


Sériovka TEAM Konohamaru

Obrázek uživatele Yuki Kaze-san
Vložil Yuki Kaze-san, Po, 2016-12-12 11:19 | Ninja už: 5686 dní, Příspěvků: 7877 | Autor je: Moderátor, Vydavatel Icha Icha

Čekala jsem, že spíš Karin odhalí její tajemství, ale Aoa jsem neočekávala, že to rovnou vybalí... Laughing out loud No jo, ten se s ničím nemazlí.
Jinak to byl skvělý dílek, který nás zase posunul dále. Smiling

„Nepodceňujte sílu četnáře.“ Matthew Reilly
FF stránka moje a Nildona!!!
FC pro mě od nellynuska

Obrázek uživatele LadyL
Vložil LadyL, Po, 2016-12-12 18:45 | Ninja už: 5530 dní, Příspěvků: 280 | Autor je: Pěstitel rýže

Ďakujem veľmi pekne za komentík Smiling

Ukončená sériovka SASUSAKU 699:


Sériovka TEAM Konohamaru