Zakázané ovocie chutí najlepšie 14

Áno, žijeme :D

Hikari Animaru -> Vy, čo ste to s touto FF ešte nevzdali, oslavujte! je tu ďalší diel :3 skoro po roku... ak dobre rátam a pozerám na 13. diel... hups! WE ARE SO SORRY! (je nám to veľmi ľúto pre anglicky neznalých alebo menej znalých)... Veci sa dejú a budú diať a stalo sa, že ani jedna z nás nemala čas písať.... alebo sme zabudli, že sme písali a potom sme si na to spomenuli xD avšak ja aj Tanaris dúfame, že sa polepšíme a budeme mať čas, ale prosíme Vás aby ste mali strpenie predsa len Tanaris je na výške a škola je ťažká (teda aspoň čo som počula ) takže nakoniec,č o môžem povedať je, že dúfame, že sa Vám diel bude páčiť a nezanevriete na túto FF < 3

„Hej! Naruto! Pridáš sa už konečne k nám, alebo tam budeš sedieť ako telo bez duše?“ zakričal na mňa Kiba. Prisahám, že ho raz zakopem pod ten bazén! Človek mu povie, že nemá náladu a aj tak ho bude nútiť. Pohľad som vrátil späť na zem. Periférnym videním som zbadal ako sa ku mne niekto postavil.
„Čo sa stalo?“ sadol si vedľa mňa. Povzdychol som si. Asi bude lepšie keď to niekomu poviem.
„Veríš tomu, že Sakura mi doteraz neverila, že som to s ňou myslel vážne?“ pozrel som sa na jeho reakciu. Stavím sa, že jeho výraz kopíroval ten môj, keď som sa to dozvedel. Začal si niečo mrmlať popod nos.
„Čo to?“ spýtal som sa ho, keď už ma to začalo štvať. Postavil sa a oprášil si zadok. Dal si ruky do vačku a otočil sa na mňa.
„Keď si neschopný a nevieš jej to poriadne povedať, tak sa veľmi nedivím. Aj keď, že jej to nedoplo je tiež trochu smutné,“ otočil sa a odišiel.

Dnes bolo znova pekné počasie a tak sme obedovali vonku. Premýšľam, už len štyri dni a ideme domov. Nechce sa mi na misie, fakt, že nechce. Stále z pochmúrnejších myšlienok niekto otravoval. Pišťavá Ino mi uši drásala. Snažil som sa ju ignorovať, ale mám pocit, že pri tom jej smiechu o vysokej frekvencií za chvíľku okná prasknú. Zaujímavé však bolo, že sa nechichotala so Sakurou, ale s Kibom. Sakura sedela pri bazéne vedľa Naruta, zhovárali sa a nohy si chladili vo vode. Malý moment som ich sledoval. Divné, že Sakura sa s ním vydrží rozprávať dlhšie ako minútu. Dokonca sa ružovláska usmievala a sem-tam smiala. Naruto sa zas naopak choval ako človek a nie blázon. Zaujímavé veci to vidím...

Po obede som rýchlo vypochodovala do izby a zavrela za sebou dvere. Vošla som do kúpeľne a prezliekla sa do plaviek. Bože, upaľovala som odtiaľ ako víchor.
„Hinata? Si tu?“ počula som TenTenin hlas od dverí. Vyšla som z kúpeľne a usmiala sa na ňu.
„Á, vidím , že už si pripravená,“ zasmiala sa. Prikývla som a vytiahla si zo skrine uterák.
„Ako to vyzerá pri bazéne?“ neodpovedala, iba podišla k oknu a otvorila ho dokorán. Jasne som počula chalanský krik a občas aj dievčenský. Zasmiala som sa a spolu sme sa vybrali dolu.

„Naruto! Súťaž! Kto štýlovejšie skočí do vody?“ vyzval ma Kiba. Podišiel som k nemu a podal si s ním ruky.
„Ukáž sa!“ postavili sme sa k okraju bazénu. V rohu oka som zbadal, že prišiel aj ostatok chaty, ktorá sa išla prezliecť. Teda, skoro všetci sme tu boli.
„Kde je Sasuke?“ spýtal sa Shino. Pozrel som sa smerom k predným dverám.
„Kto vie,“ pokrčil plecami Shikamaru, „v poslednej dobe je divný.“ Všetci mu dali za pravdu. Kiba nás zvolal do kruhu a dievčatá poslal usadiť sa na špeciálne miesta ako porotkyne. Ako prvý išiel Shikamaru. Spravil jednoduchý premet dopredu s frflaním. Za ním išiel Shino s rovnakým trikom, ale pridal k tomu aj chrobáky, ďalší v poradí bol Sai, ktorý sa odrazil od jedného zo svojich tigrov a spravil salto vzad. Lee sa rozbehol po rukách a so svojim „Sila mladosti!“ skočil nohami napred do vody. Kiba sa rozbehol, spravil pár mlynských kolies a zakončil to saltom vzad. Nasledoval ho Neji s pár premetmi bokom a saltom vpred. Konečne bola rada na mne. Zhlboka som sa nadýchol a vyprázdnil si hlavu. Netuším, čo predvediem, ale spravím to najlepšie, čo viem. Rozbehol som sa. Nasledovalo pár premetov bokom, salto vpred a nakoniec salto bokom priamo do vody. Už pod vodou som počul, ako všetci tlieskajú. Vynoril som sa spod hladiny a zatriasol hlavou. Vyšiel som z vody, postavil sa k ostatným a čakal na posledného účastníka. Chouji sa rozbehol a skočil do vody bombu. Baby zajačali od prekvapenia a studenej vody a my chalani sme sa rehotali.

O výhercovi bolo rozhodnuté už od začiatku, ale nechali sme ich trošku postáť. Potichu sme sa chichotali, keď Ino slávnostne predstúpila pred chalanov.
„Takže, určite už ste veľmi nedočkaví a chceli by ste vedieť kto vyhral. Každý z vás podal pozoruhodný výsledok, ale iba jeden bol najlepší. A tým je,“ dala dlhú odmlku, „Chouji!“ Začali sme tlieskať, zatiaľ, čo menovaný sa radoval a Kiba a Naruto na Ino pozerali ako na zjavenie. Nakoniec však pokrčili ramenami a takisto začali tlieskať.
„Ehm, čo vlastne vyhrávam?“ zrazu sa ozval Chouji. Vymýšľanie ceny bolo na nás a čo iné mu dať, keď nie jedlo? Prisahám vám, keď sme mu povedali, že dostane najväčšiu porciu večere, radoval sa ako malé dieťa lízanke. Zasmiala som sa a spolu s dievčatami sme sa vybrali k uterákom, aby sme sa mohli opaľovať, no chalani mali iné plány. Ani neviem ako a zrazu sme sa všetky ocitli vo vode.

Viete čo práve robím? Vonku je slnečné počasie, akurát na kúpanie a ja ležím na posteli vo svojej izbe, čumiac do bieleho stropu. Nemám...náladu, absolútne. Počul som výskanie a člapotanie vody. Zrejme sa všetci kúpu. Hm...asi si ani nevšimli, že som tam neni. Ani ma to von neláka. Všetko ma len s*rie. Povzdychol som si a nakoniec sa ťažkopádne postavil, aby som sa pozrel aspoň, že čo stvárajú. Otvoril som okno a uvidel celú tú Konožskú bandu ako sa čliapoce v bazéne. Sledoval som Kibu a Naruta ako sa snažili potopiť Sakuru a Ino, ktoré im ale akosi stíhali utekať. Bolo to komické. Pousmial som sa, dvaja shinobi nevedia vo vode ani dobehnúť dve ženské. Je pravda, že Sakura využívala chakru na to, aby silnejšie zaberala vo vode rukami, no aj tak. Chouji robil s Leem blbosti a mal som dojem, že Tenten sa pri Nejim červenala. Nikto ma ani len nepostrehol, až som sa pozrel na roh bazéna, kde sa pokojne rukami pridržiavala Hinata, aby sa nepotopila. Preťal ma zvláštny pocit, keď som si uvedomil, že pozerá na mňa. Normálne som cúvol z okna a hneď ho zavrel. Sadol som späť na posteľ a pretrel si oči. Bože...fakt ma to dostalo. Skoro až vydesilo, takéto veci väčšinou robím ja.

Nič. Idem von nech mi Naruto nepindá do asociálov. Dal som si plavky, zobral z ruksaka uterák a zišiel dole.

Naruto je fakt nemehlo. Proste ma nevedel v tej vode chytiť...ale nie, bavilo ma to blbnutie. Neviem, trocha sme sa porozprávali o tom, že vždy ma chcel. Znel celkom rozumne a nie ako tela. Bolo už načase. To však neznamená, že sa doňho zamilujem! Zrazu všetci utíchli. Obzrela som cez Narutové ruky, ktoré ma držali zozadu za dekolt a jeho mokré blonďavé vlasy. Sasuke prišiel.

„Kokos, neverím, že si vôbec sem došiel,“ podpichol ho Kiba a Sasuke naňho zazrel.
Ach, zase nemá náladu. Zaujímalo by ma, čo to sním je.
„Ideš k nám?“ spýtal sa ho Neji.
Len prikývol, odložil si uterák a skočil do vody šípku. Vtedy už všetci sa vrátili k činnostiam predtým. Nechápem prečo sa všetci zostali naňho tak pozerať. Nemala som však čas moc premýšľať lebo Naruto začal otravovať. Otočila som tvárou k Narutovi a rukami sa zaprela o jeho hlavu. Chlapec šiel pod vodu a ja som len smiala. Zrazu ma jeho ruky pevne schytili nestihla som sa ani nadýchnuť a bola som pod vodou. Miesto toho, aby môj nos a ústa nabrali vzduch, nabrali vodu. Hneď som sa vynorila a začala kašlať a neviem čo všetko, aby som vyhnala ten hnusný pocit z nosa. Jednu ruku som si dala cez kraj bazéna a zrazu sa pri mne objavil už aj Naruto. Vytriasol vodu z očí a vlasov hovoriac: „Si v poriadku? Čo sa stalo?“
Horko ťažko som mu cez kašlanie vysvetlila o čo šlo a on sa zaľútosteným pohľadom na mňa pozeral.
„Prepáč, veľmi ma to mrzí,“ zobral moju tvár do dlaní a dvihol mi ju, „si isto v pohode?“
Prikývla som mu a zavrela oči. Mal tak teplé ruky. Hriali moje bledé líca a mne sa na tvári vyčaroval úsmev.
„Hééj, hrdličky?!“ zakričal Kiba a Narutove ruky upustili odo mňa, „pojce na pifko, ne?“
Mala som chuť Kibu zabiť. Naruto sa vzdialil a ja som si položila svoju chladnú ruku na ním oteplené líce. Do toho ma však znova oblial pocit tepla a Naruto ma začal ťahať von z bazénu na to Kibove „pifko.“

Sledovala som ich ako sa zabávajú. Naruto a Sakura. Nebolo mi do smiechu. Vždy som sa tohto obávala. Že si bude všímať ju a nie mňa. No teraz sa to stalo realitou. Pozrela som sa na už temné nebo, ktoré bolo posiate miliónmi hviezd. Prečo? Prečo je vždy ona tá lepšia? Prečo sa práve okolo mojej dobrej kamarátky točí chalan, ktorého milujem celý svoj život? Je to nefér. A to ako ich Kiba nazval... zlomilo mi to srdce ešte viac. Nájde sa vôbec niekedy chalan, ktorý sa bude pozerať iba na mňa? Ktorého nebudú trápiť viac sexy ženy, pretože budem pre neho najlepšia? Asi nie. Pomaly som vstala od okna. TenTen ležala na posteli. Zišla som po schodoch. Z kuchyne som počula hlas. Iba jeden. A iba krátku chvíľu. Možno niekto niečo riešil a rozpráva nahlas aby sa mu lepšie premýšľalo? Opatrne som nakukla do miestnosti. Bol tam prechádzajúci sa Sasuke z jednej strany na druhú a pri uchu držal telefón. Alebo s niekým volať, aj to je možnosť. Neplánovala som odpočúvať jeho rozhovor no zaujímalo ma, komu sa snaží dovolať.

Nebavilo ma čvachtať sa vo vode ako ostatných, len som pri kraji odpočíval a ignoroval dokonca aj Nejiho. Celkom sa na to rozčuľoval, ale myslím, že ho potom Tenten dostatočne zabávala. Načo sa budem snažiť s ním rozprávať, keď sa naňho lepí. Normálne ma to ešte vyše znechutilo. Keď sa zotmelo decká šli do chaty a ja s nimi. Baby prekvapivo zaľahli unavené z bazénu a asi chalani to isté. Viac-menej. Z Narutovej izby som počul smiechoty...tuším, že pili. Ja som sa pobral do svojej izby, kde som našiel Saia si niečo čmárať na papier a Neji potichu čítal Buki no Ken. Zobral som do ruky mobil a odblokoval ho. Zmeškaný hovor? Dokonca dva. Na tvári sa mi po asi celom dni vytvoril úsmev. Itachi...

Chcel som mať súkromie a tak som zišiel do kuchyne. Sadol som si na stoličku a vytočil ho. Jeho mobil zvonil dlhšiu dobu, no nedvíhal mi to. Nervózne som sa zdvihol a začal prechádzať. Vytočil som bratove číslo druhý krát, no stále nič.
„Čo do pekla robí, keď mi nedvíha?“ povedal som si a dúfal, že mi zdvihne telefón.

Nič.

Mobil som si strčil do vačku a vybehol pred chatu. Pozrel som na oblohu, na ktorej chýbal Mesiac. V jeho odraze sa voda v bazéne vždy nádherne ligotala. Tentokrát bola tmavá a nebolo vidieť jej ladné pohyby. Povzdychol som si a spravil pár krokov po tráve, keď v tom mi v teplákoch zavibroval mobil. Pohotovo som ho vytiahol a priložil k uchu.
„Haló?“
„Sasuke...“ ozval sa jeho hlas.
„Itachi. Rád ťa počujem.“
Brat si uvoľnene odhmkol: „Aj ja teba. Ako sa máš? Čo vaša chatovačka?“
„Nóó...“ ani som nevedel, čo mu mám povedať?
Že som znechutený? Že ma to tu nebaví...a prečo vlastne ma to tu nebaví? Veď tu mám všetkých mojich priateľov, s ktorými som vyrastal na akadémii.
Itachi vedel, že tu čosi nehrá: „Neznieš moc nadšene. Niečo sa stalo?“
„Tak mám taký pocit, že tu sa stále čosi deje.“
„A povieš mi aj niečo konkrétne?“ v hlase som počul bratov úsmev.
„Neviem, či to chcem riešiť cez telefón...“
„Sasuke, no ták...niečo s tebou je. Nemyslíš, že skôr je problém v tom ako sa ty dívaš momentálne na realitu?“

Bol som ticho. Môj milovaný brat mi tak trochu vyrazil dych. Nevedel som čo mu na to povedať. Mení môj pohľad na veci ona? Dokázala by to vôbec? Popravde nebaví ma ten pocit neistoty a nekonkrétnosti, čo sa týka nej. Potriasol som hlavou, lebo som si uvedomil, že Itachi na mňa prehovára a ja ho nepočúvam.
„Sasuke, no začneš ma vnímať?“
„Áno, áno. Už ťa vnímam. Ako sa máš ty?“
„Yamato už šiel na rozkaz Minata do Konohy a my s Kakashim sa vrátime tak do troch týždňov. Možno aj skôr,“ zrazu mi prišiel unavený a ustarostený, „chcem už byť doma.“
„Teším sa na teba, Itachi,“ mierne som sa pousmial.
„Ja tiež, Sasuke. Dúfam, že sa aj naši majú fajn. Vôbec ma nekontaktovali,“ znova ten mierne utrápený hlas.
Dosť som sa začudoval, že sa mu neozvali, lebo rodičia sa neozvali ani mne. Zamračil som sa. Deje sa niečo, keď nezavolali ani jednému z nás?
„Sasuke, budem končiť. Ok? Opatruj sa...budem ťa čakať doma z chaty. Naši budú ešte preč.“
„Vlastne... ja budem čakať teba. Budem doma skorej z chaty.“
„A to prečo?“ zasekol sa trochu.
„Nerieš, potom pri pive ti to poviem,“ nechcel som mu na nos zavesiť ďalšiu starosť.
„Dobre teda, maj sa Sasuke...“
„Ahoj...“

Bezducho som zložil telefón z ucha a hľadel pred seba. Ako keby s jeho hlasom odišla aj moja radosť. Telefonát bol príliš krátky na to, ako dlho som sa s Itachim nevidel. V skutku, bol jediný s kým by som teraz skutočne chcel stráviť čas. Bola tu ešte jedna osoba, ale s ňou to bolo nemysliteľné...

Fuuu, to bolo blízko. Keby som si včas neuvedomila, že chce odísť z kuchyne, všimol by si ma. A.... Prečo sa vlastne schovávam? Nie je predsa nič zlé na tom, že som tu dole. Vyšla som za ním na záhradu. Vyzeral byť smutný. Skôr než som si to uvedomila, moje telo reagovalo na situáciu.
„Si v poriadku?“ vyšlo z mojich úst. Trochu so sebou mykol, ale nedal to na sebe poznať. Mala som chuť si dať facku. Nechce sa so mnou rozprávať. Tak prečo? Asi je na čase naučiť sa ovládať svoje emócie. Nechcela som ho vidieť smutného, ale nebolo tu nič, čo by som s tým mohla spraviť. Nemá dôvod mi povedať jeho problémy.
„Som v poriadku. Nič, čím by si sa mala zaťažovať,“ a tu to máme. Pochybovačne som sa na neho pozrela a potom dodal: „Iba som mal veľmi krátky telefonát s Itachim a mrzí ma to.“ Dobre.... toto som nečakala. Pán urazený mi povedal, čo mu je. Teda aspoň, čo sa týka momentálnej situácie, čo sa deje celkovo sa asi nedozviem. Ale musím uznať, že aj ja by som sa takto cítila. Itachi bol pre neho vzor a dlho ho nevidel. Moje telo opäť reagovalo skôr, než som mohla protestovať. Priblížila som sa k nemu chystala sa mu položiť ruku na rameno, keď sa zrazu otočil. Zaskočilo ma to a zostala som stáť s rukou vo vzduchu. Zahľadela som sa do jeho tmavých očí, ktoré boli osvetlené jediným zdrojom svetla, a to obývačkou. Strácala som sa v nich. Vyzerajú ako nočná obloha bez hviezd. Taká tajuplná ale temná. Obaja sme stále mlčali. Nemala som odvahu prerušiť to krásne ticho. Ucítila som teplo na mojej zdvihnutej ruke. Pozrela som sa na zdroj a zbadala Sasukeho dlaň dotýkať a tej mojej. Pohľad som vrátila k jeho tvári. Stáli sme tam, držiac sa za ruky v nočnej tme. Každá jedna bunka môjho tela bola plná očakávania. Čo bude ďalej? Mala by som prehovoriť prvá alebo počkať na neho? Nikdy som sa v takejto situácii neocitla. Neviem, čo mám robiť! Začala vo mne narastať nervozita. Zrýchlil sa mi dych. Ani som si neuvedomila, že som celý ten čas pokojne dýchala. Konečne do môjho mozgu prišla správa s informáciami, čo sa okolo mňa deje. Jemne som sa strhla a ako na povel aj on. Okamžite pustil moju ruku a rýchlym krokom prešiel okolo mňa do chaty. Zostala som tam stáť ešte dobrých pár minút. Keď som sa kompletne zotavila z môjho tranzu, pomalým a sekavým krokom som sa vrátila späť do kuchyne, kde som mala v pláne osviežiť sa poriadne studenou vodou. Čo to do pekla bolo?!

„...no a potom tá baba prešla okolo a mala v sukni zastrčený kus toaleťáku!“ rehotal sa Naruto a moc mu cez ten smiech nebolo rozumieť. Deti. Kvôli tomuto nás vytiahli z izieb v túto neskorú hodinu? Prevrátila som očami a pozrela na Tenten, ktorá na niečo čumela do mobilu. Myslela som, že bude so mnou zdieľať môj názor na ich konverzáciu, ale nereagovala.
Kiba s Choujim sa tiež uštipačne smiali a ja som len naďalej krútila hlavou. Že ich to baví. Zrazu prešla cez obývačku hore do izby nejaká osoba a ja som len periférne zahliadla, že to bol Sasuke.
„Ój, Sasuke!“ zakričal na neho Chouji, no on absolútne nereagoval.
Moja tvár sa zamračila, prečo sa zase chová divne? V poslednej dobe na neho moc často, on nie je ten typ, ktorý by mal často výkyvy nálad.

Postavila som sa a dala sa na cestu do kuchyne s tým, že sa napijem a prichystám nejaké to občerstvenie, keď už tu musíme sedieť. Máme posledné štyri noci. Tak uvidíme ako dopadnú. Máme ešte čas sa zabaviť predtým než zase začne práca. S týmito myšlienkami som vošla do kuchyne a uvidela v nej Hinatu so skleslým výrazom: „Čo sa deje?“
„Eh, Sakura,“ nejak sa prebrala a uvedomila si, že na ňu aj niekto rozpráva, „len som sa zamys-zamyslela.“
„Aha,“ povedala som s rukou v bok a až potom ako som si ten svoj tón prehrala v hlave, zistila som, že je dosť ironický.
Trocha som sa usmiala, aby som to vykompenzovala a začala si dávať dokopy, či jej chovanie a Sasukeho má nejakú súvislosť. Síce...Hinata je takáto dosť často. Možno to nič neznamená. Upustila som prekvapivo od tejto témy v mysli a začala sa s Hinatou venovat nočným prípravám jedla.

Ľahol som do postele ako mŕtvy. Toto je nemožné... Mne už asi načisto j*be. Chovám sa ako ženská. Plný citov, nervozity a hlbokých slov. Ale nemohol som za to, ako a prečo som to povedal Hinate a vôbec, nech robím, čo robím idú von samy, nedokážem ich ovládať. Nepáči sa mi predstava, že nekontrolujem svoje racionálne chovanie. Potriasol som hlavou a až vtedy mi nejak docvaklo, že tam sedí Sai a doslovne ma skúma. Hodil som naňho asi trocha moc škaredý pohľad.
„Prepáč,“ vyšlo z neho trocha zasekane.
„V pohode,“ povzdychol som si, „len som nejaký unavený.“
„Hm...“ ozval sa potichu a asi stratil záujem so mnou hovoriť.
Pozeral som do stropu a v hlave mal prázdno.

Ľuďom v tomto baráku načisto preskakuje. Sasuke je divný, Sakura je divná a Hinata je viac divnejšia ako doteraz! Ty v**e, čo majú medzi sebou milostný trojuholník?! Moment..... Žeby bol Sasuke gay, Hinata na to prišla a Sakure to zlomilo srdce? Áno. To to určite bude! Musím ísť okamžite za Sasukem.
„Sasukeeeee!!“ kričal som už z obývačky. Vtrhol som do jeho izby a našiel ho na jeho posteli. Trochu nadvihol hlavu a pozrel sa na Saia, ktorý iba pokrčil ramenami.
„Mohol by si, prosím?“ ukázal som na dvere. Nechcel som takú citlivú tému rozoberať pred niekým iným.
„Naozaj musím? Nemôže ísť radšej Sai von?“ pozrel sa na neho prosebným pohľadom. On sa iba mierne usmial a prešiel okolo mňa. Vošiel som do izby a postavil sa oproti nemu so založenými rukami na prsiach. To ho prinútilo sa aspoň posadiť. Unudeným výrazom na tvári si ma premeriaval.
„Už to zo seba vytlačíš?“ arogancia v jeho hlase ma trochu naštartovala, ale nejako som to dokázal udržať na uzde.
„Sasuke,“ začal som vážne, „ako môj najlepší kamarát mi musíš teraz povedať úplnú pravdu. Si gay?“
S napätím som čakal, zatiaľ čo on klipkal očami. Údiv na jeho tvári bol tak silno čitateľný, že som začal rozmýšľať, či som vôbec tú vetu povedal správne. Ešte ďalších pár minút som čakal, pokým nakoniec povedal: „Ty si sa s koňom zrazil? Ako si, preboha, na niečo také prišiel?“ Pozeral na mňa ako na zjavenie. Zamyslel som sa. Ako som na to prišiel....
„Vlastne ani neviem,“ odpovedal som mu. Počul som silné plesknutie. To sa Sasuke udrel dlaňou po čele.
„Bože, Naruto. Už nepi, prosím ťa!“ teraz zase zalamoval rukami, „Keby som bol gay, tak by sme asi nechodili spolu na pláž očumovať baby!“ No... To je pravda. Začal som sa nahlas smiať a on sa ku mne pridal. Rehotali sme sa tak silno, že do izby vošiel Sai, aby nás skontroloval. Keď sme mu vysvetlili, čo sa deje, pridal sa k nám. Nakoniec sme všetci sedeli na posteliach a rozprávali sa o dievčatách.

„Ten sa fakt musel zblázniť...“ vošiel do kuchyne Sasuke a s Hinatou sme za ním otočili.
Čo ho tak vytočilo? Vyzeral fakt naštvane. Trucovito si vybral pohár z poličky a nabral do nej vodu. Celý dúšok hodil do seba a potom sa zasmial. Hinata sa na neho nechápavo pozerala a ja som sa mala asi podobný výraz.
„Čo tak čumíte?“ zrazu obrátil svoj pohľad na nás.
Zmeravela som. Čo si sakra myslí? Že sa bude takto voči mne chovať? Hneď na to však jeho tvár uvoľnila a až by som povedala, že sa zatváril zaľútostene. Jeho oči však nesmerovali na mňa, ale na Hyuugu. Zažmúrila som očami. Tí dvaja sa na seba nemo dívali a ja som zacítila potrebu schválne to ticho narušiť: „Tak Sasuke myslíš, že bude lepšie spraviť vyše dresingov alebo stačí jeden?“
Usmiala som sa, keď premiestnil tie tmavé oči na mňa a on mi prikývol, že je lepšie asi viac druhov.

Keď sme sa všetci navečerali, umyli a popresviedčali pár jedincov, aby neotvárali fľaše, pobrali sme sa spať.