Zmätený Kazekage 57.

Skrytý obsah

:) Ahoj, dnes som sa po dlhej dobe konečne rozpísala. Takže pridávam nový diel. Tento nie je moc zaujímavý síce je po dlhej dobe. Mrzí ma to, ale nejako mi to tak vyšlo ten ďalší bude omnoho zaujímavejší...

Sabaku no Tanaris

Dvere piesočného, útulného domu sa otvárali a s vrzgnutím do nich vstúpila Tanaris Inuzuka. Pri jej nohách sa vliekol mohutný rys, Tanaris menovaný ako Morimaru. Vytiahla kľúč zo zámky a lýtkom zavrela dvere. Nasala vanilkovú vôňu, ktorá jej udierala do nosu aj včera, keď bola vo vedľajšom dome u Gaaru. Pri predstave Kazekageho sa jej spravilo zle a zakňučala od potláčaných pocitov. Dupla nohou a s batohom vykročila do kuchyne.

„Tanaris, moc sa nevytáčaj,“ rys, ktorý ju sledoval, si robil starosti, „nemala by si...pre istotu.“
„Nerozprávaj sa so mnou ako s dieťaťom,“ vyštekla po ňom a zobrala pohár z poličky.
Držala ho v ľavej ruke, zatiaľ čo pravá sa chopila vodovodnej batérie a spustila prúd vody. Inuzuka sama na sebe postrehla, ako sa jej sklo zvierajúca ruka trasie. Zvedavo a zaujato, ako malé dieťa, naklonila hlavu na bok a preciťovala brnenie, ktoré sa šírilo od ramena až po končeky prstov. Tanaris vypla vodu a odfukla si s myšlienkou, že sa musí ukľudniť. Pečať mierne ovplyvňovala jej správanie. Bola dosť nevrlá. Pokiaľ však bude udržiavať svoju náladu a pocity v pozitívnom svetle, nebude s pečaťou sebemenší problém. Pri situácii, ktorá však u Tanaris nastala bolo veľmi ťažké sa ukočírovať.

Sadla si za stôl a hľadela pred seba. Ľutovala toho, že pečať spustila po takej dobe. V duchu si nadávala, preklínala Orochimara a svoju vlastnú hlúposť a naivitu. Vybavila si ten moment, kedy sa premenila do módu pred Juugom a porazila ho. Na jednej strane bola na seba pyšná, no vedela, že je zle. Že jej pečať nedá zrejme pokoj.

„Počuj Morimaru,“ upútala jeho pozornosť a on k nej podišiel, „keby sa kedykoľvek v tvojej prítomnosti začnem meniť, musíš ma zastaviť,“ prehovorila s gučou v hrdle.
„A-ako?“ šokovane vysekal zo seba.
Tanaris ľahostajne mykla plecom: „Akokoľvek. Trebárs ma uhryzni ako Siugetsa. Musíš to však urobiť skôr, ako sa úplne premením. Rozumieš? Sľubuješ?“
„Rozumiem a sľubujem,“ prikývol a vyhodil sa hore, pričom si labky oprel o okraj kuchynského nábytku, „Tanaris...viem, že asi nebudeš chcieť, ale mala by si ísť pre istotu do nemocnice.“
Tanaris hodila do seba dúšok vody: „Vyšetriť ma netreba.“
„Zbláznila si sa? Veď si ledva došla do Suny.“
„Ale pečať zvyšuje regeneráciu, takže som ok.“
„Tanaris,“ pozrel na ňu karhavo a potom mu tvrdý výraz zmäkol, „...prosím.“
„Och, tak fajn. Aspoň uvidím Maoi s Hikari.“
Morimara nechala leňošiť v dome a namierila si to do nemocnice, kde sa vyobjímala s Hikari na recepcii a neskôr aj s Maoi, ktorá ju ošetrila aj s ďalšími dvoma sestričkami...

Vo dverách, ktoré vedú do laboratórií nemocnice Suny sa zrazili dvaja ľudia. Jednému z nich zleteli papiere na zem.
„Bože, Masashi, prepáč. Nevšimla som si ťa,“ ospravedlňovala sa Temari a zohla sa po hrsť dokumentov.
„Temari-sama, prepáčte,“ štyridsiatnik sa uklonil a jeho šéfová prevrátila očami.
„Masashi, nemusíš tak formálne, keď tu nie je personál,“ mávla rukou a chcela mu podať spis, no zazrela meno Inuzuka Tanaris na prvom liste, „Tanaris? Tanaris je už tu? Akože mi Gaara nič nepovedal?“
„Poď so mnou, idem zaniesť výsledky Maoi,“ mykol hlavou smerom na chodbu a vybrali sa spolu do ambulancie.

„Inuzuka, čo si zase robila?“ zasmiala sa Temari vo dverách.
Dievča, na ktoré ironická poznámka smerovala, sa otočilo: „Temari. Rada ťa vidím.“
„Ako to, že si o mne nevedela skorej?“ spýtala sa zmätene.
„Prečo by som mala?“
„No...“ odmlčala sa zahanbene, „spravila som peknú scénu pred celou dedinou.“
Temari ľahostajne vypučila spodnú peru a dvihla ramená: „Nie vždy sa zaujímam sa o dianie iné ako v nemocnici. Akú že to scénu?“
Odpovede sa nedočkala a tak šéfová hospicu pristúpila k posteli, kde sestrička odopla Tanaris pásku na meranie tlaku. Temari stisla Tanaris, ktorá sa naťahovala sa po jej objatie. Na to zazrela Konožanka Masashiho, ako sa nadšene vyškiera: „Tanaris, rád ťa vidím.“
„Ďakujem, Masashi. Aj ja teba,“ prijala ruku, ktorú jej podával.
„Dovolíte?“ Maoi si snažila preraziť cestu, lebo jej v nej stál jej nadriadený.

Hachiro Masashi, vedúci medikov Suny, sa s ospravedlnením uhol a podal Maoi spisy, ktoré jej plánoval doniesť. Boli to zábery z rádiológie. Tanaris si opätovne sadla na posteľ a zhovárala sa s Temari. Jej sa však do rozprávania o tom nebolo.
„Ak dovolíte, Temari-sama, Tanaris-sama,“ prerušila ich dialóg ošetrujúca, „poprosila by som o vašu pozornosť.“
„Samozrejme,“ pokynula Temari rukou.
Maoi spustila: „Podľa testov Tanaris nemá žiadne vnútorné krvácanie, utrpela len slabučký otras mozgu, pár pomliaždenín...ale tuto,“ zadívala sa na röntgenový snímok Tanarisinej ruky, „vyzerá to tu, že nedávno utrpela nalomenie kosti, presne tu. Vidíte tú zvláštnu fraktúru? Je veľmi nevšedná.“
Inuzuka trocha prižmúrila očami: „Prečo?“
„Vyzerá ako keby bola zlomená a hneď vzápätí zrastená.“
„Ale ja som si ruku nezlomila.“
Tanaris nesúhlasne pokrútila hlavou: „Ako to, že nie? Je to tu jasne vidieť!“
Do toho sa pridal Masashi: „Tanaris, Maoi sa v tomto nemýli.“

Pacientka pôvodom z Listovej sa zamyslela. Keďže to tam je, musela si niečo urobiť. V tom jej bliklo – Juugo jej poranil zápästie. Prekliaté pečate zvyšovali regeneráciu počas módu.
„Áno, už si spomínam,“ prehovorila do ticha Tanaris a Masashi sa spokojne usmial.
„Na Maoi je vždy spoľah,“ šéf medikov musel podotknúť, „skvelá práca.“
„Arigato, Masashi-san,“ Maoi ďakovne dvihla kútiky úst.
„Tak, kedy budem môcť ísť?“ Tanaris sa vyšvihla na nohy.

Masashi a Maoi si vymenili pohľady, ktoré potom zabodli do Tanaris. Tá ich natoľko poznala, aby vedela, čo znamenali. Zvesila znechutene ramená: „Nie!“
Vystrela oba ukazováky: „Zabudnite, že tu budem cez noc!“
„Tanaris, mala by si,“ Masashi podišiel k nej a otcovsky jej prešiel po chrbte.
„Ale nechcem,“ pozrela na neho nepríjemne.
„Nemala by si ísť,“ odstúpil od nej a spravil jej cestu, „ale si dospelá, je to na tebe.“
Tanaris sa postavila a skupinka ju odprevadila na recepciu. Tam jej Hikari dala podpísať reverz a Inuzuka sa nadšene pobrala z nemocnice. Došla do domu a ignorujúc Morimara, hneď padla do postele. Dokonca sa zabudla prikryť. Morimaru vyskočil na matrac a prehodil ústami cez ňu deku. Ľahol si k posteli a zaspal spolu s ňou. Spať však kľudne nemohol, lebo Tanaris sa strhávala to spánku. Desilo ho to a tak až do západu slnka len podriemaval. Vyčerpaný napokon zavrel znova oči, keď bola už úplná tma. Zanedlho ho zase niečo budilo. Kroky. Mal pocit, že len zažmúril oko na päť minút v skutočnosti ubehli asi tri hodiny. Keď otvoril oči, uvidel Tanaris s pohárom vody v rukách ako prechádza od dverí ku posteli.

„Koľko je hodín?“ spýtal sa jej.
„Dve v noci,“ odpovedala mu a usrkla si z pohára.
„Vyspatá, či ešte unavená?“
Aj v tej tme zahliadol malý úsmev: „Vyspatá. Zdá sa mi, že mám až moc energie na to, že je noc.“
Morimaru sledoval akosi napravila vankúš, aby sa mohla oprieť o čelo postele. Mlčky sedela a dívala sa pred seba.
„Tanaris?“
„Áno?“
„Moje pravé meno je Kereo...“