Láska, viera, túžba a sny... 26

Každú jednu chvíľu do mňa rýpala, mal som čo robiť, aby som jej niečo nepríjemné nepovedal.
Ale rozhodol som sa, že ju budem ignorovať.
Bežali sme cez les, až sme sa dostali do úseku, ktorý pripomínal prales, vyššie a nižšie rastliny vytvárali spleť zelene, nezostávalo nám nič iné, len ísť rovno cez to. S tykvou na chrbte sa mi šlo dosť zle, pretože ma konáre zachytávali.
Tsunade a Kakashi šli popredu a ja som šiel úplne posledný. V hlave mi ešte stále dunelo a oči sa mi zatvárali.
Itami kráčala predo mnou a odsunula konár, ktorý nám stál v ceste.
Odrazu sa predo mnou objavila masa piesku, ktorá zachytila ten konár, ktorý pustila mojim smerom. Schválne.
Zamračil som sa a pozrel sa na ňu.
,,Jejky," venovala mi zlomyseľný úškrn.

Och, to naozaj bola „nehoda.“ Škoda, že ten piesok ho chráni, ale aspoň ide o princíp. Kakashi a Tsunade nevideli nič z toho, čo som mu robila, išli totižto prvý a Gaara za mnou. Som zvedavá ako dlho to vydrží znášať. Dlho to nepotrvá. Neustále som do neho slovne zabŕdala, keď tu zrazu klesol k zemi.
„Čo sa deje, Gaara?“ pristúpila k nemu Tsunade a dala ruky v bok, „to prejde, ja som mala tiež žalúdok na vážkach, ale to bude fajn,“ poťapkala ho po ramene...má snáď v tom prsty Tsunade?
„Mali by ste sa dať dokopy, Kazekage-sama, týmto len zdržujete misiu,“ nevinne som rozhodila rukami a Kakashi sa na mňa pozrel súhlasným výrazom.
„Naozaj Gaara, mali by sme si pohnúť. Itami má pravdu,“ prikývol mi a spolu Tsunade sa rozbehli lesom.

Ja som dvihla jedno obočie a sarkastický som zažmúrila oči s diabolským úsmevom: „Kazekage-sama pôjdete, alebo si potrebujete hrknúť jeden pohárik?“
Počula som zaškrípanie zubami a na to som sa aj ja rozbehla za Tsunade a Kakashim. Cestovali sme deň a keď sa zvečerilo Kakashi nás doviedol na nejaké miesto, kde bola doslovne diera v skale.
„Tu zostaneme cez noc,“ poznamenal Hatake a Tsunade mu prikývla, „musíme ísť na drevo.“
„Pôjdem s tebou, Kakashi,“ popukala si hánky, „mám chuť zaboxovať si do stromov.“
„Dobre, Hokage-sama, Gaara, ty s Itami zatiaľ nazbierajte malé kúsky konárov a lístia a založte oheň v tej jaskyni.“
„Fajn,“ odvrkol mu Gaara a šedovlasý s blondínou sa stratili niekde v stromoch.

Kazekage začal zbierať lístie a ja som si sadla na zem, sledujúc ho.
„Ty mi nepomôžeš, že nie?“
Na toto som sa mu zasmiala a povedala, že je veľmi naivný. Videla som ako zatínajúc zuby zbieral konáriky a ja som si ten pohľad na neho priam užívala.
„Uvedomuješ si, že aj ty budeš pri tom ohni sedieť? Aj ty ho potrebuješ,“ pozrel sa na mňa a snažil sa byť ironický, no smola.
„Strávila som skoro polovicu života v prírode, v zime, medzi zvieratami...jedna noc navyše ma nezabije,“ mykla som plecom a jeho výraz nevidela, lebo bol otočený chrbtom.

Keď pozbieral lístie, sadli sme si do jaskyne a začali šúchať drevo o drevo. Prisahám, že sme tam sedeli pol hodinu a to pako nespravilo ani iskru. Nerobil to dobrým druhom dreva, mali sme tam aj drevo, ktoré sa lepšie zapaľuje. Keď som mu povedala, že tým to nespraví, odvrkol mi, že sa mám starať sama o seba. S nezáujmom som pokrútila hlavou a držala mu plochú časť dreva, o ktorú šúchal palicu, prikrývajúc ju lístím...no musím povedať, že po ďalších dvadsiatich minútach, ma to už fakt nebavilo.
„Bože, ty si tak neschopný,“ povzdychla som si a pozrela sa smerom von zo skalnatej diery, v ktorej sme sedeli.
„Ja som neschopný? Nes*r ma,“ zavrčal a ja som sa s úsmevom na neho obrátila, „hej, ešte sa usmievaj.“
„Mne je fajn, ale tebe zjavne nie je,“ zasmiala som sa.
„Radšej buď ticho.“
„Keby ti išlo vytváranie toho ohňa tak, ako huba, mali by sme tu hotovú vatru,“ nemohla som si odpustiť túto poznámku.
„Vieš čo,“ vrazil mi do rúk palicu, „poď. Poď a sprav oheň.“

Nemám problém. S týmto mám bohaté skúsenosti. Zobrala som však do ruky iný, tenký kus dreva a začala ním šúchať po dreve, ktoré mi on držal.
„Ts...“ dvihla som sa neho zrak a s nedočkavosťou čakala, čo povie, „prečo radšej to drevo nedostaneš do genjutsu a nezapáliš ho ako niekoho?“
No to snáď nie! On mi to tu ide teraz vyčítať?!
„Si nahnevaný, lebo som ťa dostala ako malú rozplakanú babu? “ precedila som cez sladký úsmev a hneď na to sa pod lístím vytvorila iskra, „takto sa to robí, láska.“

Iskra vytvorila miniaturnú kaskádu plamienkov, ktoré sa začali šplhať po suchom lístí.
Jej slová ma tak napálili, ako nikdy. Chce vojnu? Má ju mať.
Palicu, o ktorú šúchala som hodil do miniaturného ohňa a bez slova vyšiel von z jaskyne.
Počul som len pobavené zachichotanie sa. S**ť ma, to dokonalo vie. Prešiel som k najbližšej rieke a rýchlo ulovil zopár sumcov.
Vrátil som sa naspäť a položil ich na najrovnejší kameň, aký tam bol.
,,Jedna ryba chýba." postavila sa nado mňa s rukami v bok. Tak, ako mi v tejto sekunde pripomínala Temari a Tsunade dohromady, tak to sa mi ešte nestalo.

Začal som ich pripravovať, ani som sa na ňu nedíval.
,,Žila si polovicu života v divočine, snáď ti nebude robiť problém chytiť si večeru, miláčik." uškrnul som sa s dobrým pocitom, že som jej to vrátil.
Zanadávala a namosúrene oddupala von z jaskyne.

Po desiatich minútach som už mal všetko pripravené a prikladal som do ohňa.
Tsunade a Kakashi sa ešte nevracali, ale nemal som o nich strach. Za to ma zaujímalo, kde je Itami.
Vrátil som sa naspäť k rieke a musel som zastať pri strome. Oprel som sa o strom plecom a pobavene pozoroval, ako stojí v rieke a myká ňou zo strany na stranu. Nadávala na plné hrdlo a snažila sa chytiť sumca, ktorý sa jej každú chvíľu vyšmykol z rúk.
,,Do čerta! Vyšla som z cviku, mňa snáď porazí!" opäť sa ho snažila chytiť a už to vyzeralo nádejne, no podarilo sa mu vykrútiť sa z jej zovretia.
,,Ty klzká potvora! Bože, už vidím ten jeho arogantný pohľad! Okamžite poď ku mne, lebo uvidíš!"
,,Akoby to pomohlo," stískal som pery a mal som čo robiť, aby som sa nerozosmial. Zvrtla sa ku mne a asi stúpila na ostrú hranu kameňa, keď zaaukala a dopadla celým chrbtom do vody.
Vyprskol som v hlasitý smiech a prešiel k brehu, aby som sa na ňu mohol poriadne pozrieť. Mesačné lúče osvetľovali jej červenú tvár od hnevu a hanby.
Zaprskala a postavila sa na nohy, mokrá skoro až po uši.
,,Si taká neschopná," vrátil som jej a zobral oštep, ktorý som nechal pri rieke.
,,Ty ignorant," zasypela rozčúlene a vyšplhala sa na trávnatý povrch. Nevšímal som si ju a vrhol oštepom po rybe. Na prvýkrát sa mi to podarilo a tak som ju metúcu sa vyvliekol z bodca.
,,Pripraviť si ju vieš snáď sama, alebo ti s tým mám pomáhať?" jedno obočie som nadvihol a hodil po nej sumca, ktorého len tak-tak zachytila. Otočil som sa jej chrbtom a spokojne sa vrátil do jaskyne, na moje prekvapenie tam už boli Tsunade a Kakashi s horou dreva a z ohňa sa stala vatra.
,,Ďakujeme Gaara, že si nám chytil ryby," Tsunade si vyhŕňala rukávy a Kakashi vyťahoval knižku z batoha.
,,V poriadku," sadol som si do rohu miestnosti a sledoval, ako Itami celá mokrá vkráčala do jaskyne, s bezmocnou rybou v ruke.

Teraz neviem koho skorej zabiť, či Gaaru alebo tú blbú rybu!!! Ale...ryba je mŕtva, tu zjem a Gaaru tiež. Obrazne. Bože môj! Znova to hovorím: kus arogantného idiota. Kvôli tej stupidnej rybe som bola kompletne celá mokrá. Bola zima a čo ma štve ešte vyše, že som nedokázala tú rybu chytiť. Veď v tom by som kedysi aj samotného dravca porazila. Nuž. To je tak, keď trčím u arogantného Gaaru dva mesiace, potom vo väzení vďaka ďalšiemu arogantnému blondiakovi a teraz som neschopáčka. Mňa ohne!

S nervami, aké som nikdy ešte nemala vpochodovala som do jaskyne.
„Aj ty si bola chytať ryby?“ zasmiala sa Tsunade, no ja som ju spražila hnusným pohľadom.
Ona zostala zaskočená a ja som si v tú chvíľu ani náhodou neuvedomila, čo som si to dovolila. Veď je to kage dediny, najmocnejšia žijúca žena. Keď som sa spamätala z toho, čo robím, pozrela som na Kakasiho, no on bol začítaný do nejakej knihy. Tsunade ma ešte chvíľku pozorovala so sústom ryby pred ústami a potom sa pozrela na Gaaru a znova na mňa. V očiach som jej videla, že pochopila situáciu. Sadla som si vedľa nej a začala si čistiť rybu. Striasalo ma od zimy, no žalúdok sa mi ponáral v oceáne hladu. Och, veď ani neviem, čo skorej! Nabehla mi husia koža, no hlad mi vadil akosi vyše. Zvliekla som rybu z kože a v tom mi Tsunade chytila ľadové ruky: „Choď sa prezliecť do suchého. Ja tu rybu už dočistím.“
„Ale Tsunade-sama t-“
Usmiala sa na mňa hnedými očami: „Nepapuľuj a choď. Nemôžeš predsa ochorieť, keď ideme do Snežnej. Navyše, ja som už najedená a nemám nič na práci. Bež.“
„Hai,“ zobrala som si z batohu suché veci, „arigato.“

Vyšla som z teplej skalnej diery a ovial ma studený vietor. Bŕŕŕ! Ak sa neprezlečiem do minúty, tak je zo mňa ľadová socha. Vyšla som neďaleko jaskyne a vyzliekla si tenký sveter. Ako som zdvihla hlavu, aby som si lepšie pretiahla tričko cez krk, všimla som si nádherného splnu Mesiaca na oblohe. Hm...to boli nočné zábavky počas mojich vyhnanských rokov. Sledovať po nociach oblohu v spoločnosti vlkov. Nikdy som sa divokých zvierat nebála. Zvesila som hlavu a dala dole podprsenku a prevesila ju cez konár a z tohto konára som si vzala aj suché tričko.
„Čo ti to tak dlho trvá?“ ozvalo sa za mnou a ja som si rýchlo pritiahla tričko na hruď, aby som si zakryla nahý hrudník.
„Čo tu chceš, Gaara?“ vyprskla som naňho a on sa zahľadel na môj chrbát, ktorý mi osvetľoval Mesiac.

To, že ma ona mienila celý deň vytáčať jej nedarujem. Teraz je výhoda na mojej strane a ja si to patrične užijem. Postavil som sa a s potešením som zistil, že mi je už konečne dobre. Žiadne bolesti brucha či hlavy a to mi pozdvihlo okamžite náladu. Vykráčal som z jaskyne a presne som tušil kde sa nachádzala. Veľmi sa neobťažovala skryť sa.

,,Prišiel som sa pozrieť, či ťa nezožral medveď," zašepkal som sprisahanecky a zbadal, ako skoprnela. Potom sa zamračila.
,,Nerob si zo mňa žarty!" prstom, v ktorom mala tričko začala výhražne šermovať mojim smerom a tým si neuvedomila, že odkryla viac, ako mala. Pobavene som sa uškŕňal a čakal, kým si to sama uvedomí. V tom zdúpnela a zhrozene si opäť pritisla tričko na hrudník.
,,Nemusíš sa obťažovať, nie je tam nič, čo by som niekedy v živote nevidel," prevrátil som očami a otočil sa na odchod.
,,Samozrejme, ani to nie je len pre tvoje oči!" vyprskla, až ma to donútilo zastať. Pre moje oči? Otočil som jej smerom hlavu.
,,To si myslíš, že teraz keď už nie sme spolu, tak budem do konca života držať celibát?" rozosmiala sa na plné hrdlo a očividne si vychutnávala, že je na koni.
,,Od teba sa ani nič iné nedá čakať," vrátil som jej a nechal ju tam, nadávajúc na môj účet.
V jaskyni, len čo som dojedol svoj kus ryby, ľahol som si do tmavšej časti jaskyne a otočil sa chrbtom k ohňu.
Až po niekoľkých ďalších minútach som počul, ako Itami vošla do jaskyne, poďakovala Tsunade a začala jesť svoju rybu.
,,Mohla by si prestať mľaskať? Síce si v divočine, ale nachádzaš sa medzi ľuďmi," zavrčal som pomedzi zuby a mľaskavé zvuky ustali.
,,Ja tu vidím okrem mňa len ďalších dvoch ľudí," odsekla a odložila tanier s jedlom. Posadil som sa a uprel na ňu svoj rozčúlený pohľad.
,,Čo tým chce povedať?"
,,Ale nič, dobrú noc ľudia," svoj pohľad nasmerovala na Tsunade a Kakashiho, ktorí nás užasnuto sledovali a potom si ľahla.
Obaja sa na mňa pozreli so spýtavým pohľadom. Len som pokrútil hlavou a hodil sa na chrbát.
Celú noc som nemohol spať. Kým sa všetci oddávali spánku, ja som pozeral na vyhasínajúci oheň, pri ktorom ona spala s čiernymi vlasmi divoko pohodenými okolo tváre.
Neuveriteľné, ako sa z nás môžu tak ľahko stať nepriatelia... pomaly na život a na smrť.

Dojedla som spokojne rybu a ľahla som si. Chvíľku som sledovala Kakashiho pokojný spánok a potom som sa aj ja sama ponorila do spánku...no nie pokojného. Bol plný nočných môr.
Byoki, moje obete, Gaara a Kiba. Počas tejto noci som videla v snoch hrozné veci...

Prechádzam neznámym lesom, Konoha? Ťažko. Lesy majú vyschnuté stromy a zničenú trávu. Kdesi z diaľky počujem kvílenie a krik. Čo to preboha je? Niekde za mnou niečo šuchlo a ja som sa otočila na krík, z ktorého vyšiel ninja z hraničnej stráže v Amegakure. Bol to posledný človek, ktorého som zabila. Tento krát chvalabohu nevyzeral ako nejaký nemŕtvy. Kráča potichu oproti mne a ja som sa dala nohy na plecia. Počula som ako sa za mnou rozbehol, no ani som sa nestačila poriadne rozšprintovať, už bol pri mne. Začal krátky boj taijutsu a po chvíľke ninja dopadol nevládne na zem. Rýchlo som z toho miesta zdrhla a prišla na čistinku, kde bojovali dvaja muži. Zastala som na strome a sledovala ich. Tí muži bojujú na smrť. Obaja zaliaty krvou. Po pár sekundách si uvedomujem, že okolo jedného muža lieta piesok a druhý má pri sebe zviera. V tom sa zarazila. T...to je Kiba a Gaara?

Bože nie! Zoskočím z mohutnej vetvy stromu a vystrelím k zápasiacej dvojici. Vybehnem z lesa na čistinku ku dvom shinobim: „Prestaňte!!!“
Zastala som kúsok od nich a oni na mňa prekvapene hľadeli.
„Čo tu robíš?“ precedil Gaara pomedzi zuby.
Kiba sa sarkasticky usmial: „Hádam jej nejdeš dávať príkazy a zákazy?“
„Kiba prestaň, neštvi ho zbytočne,“ otočila som sa na neho a videla v Gaarovych očiach niečo, niečo podobné tomu, keď som mu prvý krát dala facku a on ma pritisol o stenu.
„Obraňuješ si ho?!“ vyštekol po mne a Akamaru na mňa zlostne zavrčal.
„Ak ho budeš provokovať, niečo sa ti stane. Veď sa pozri, obaja ste celý od krvi!“ vykríkla som zúfalo a moje telo začalo zvládať nejaký neopísateľný a hnusný pocit. Úzkosť?
„Zabijem ťa, Inuzuka,“ prehovoril Gaara odhodlaným hlasom a vytiahol kunai.
„Ts...“ odfrkol si Kiba a rozbehli sa oproti sebe pripravený zabiť jeden druhého.

Nie!!! Prosím! Nezabíjajte sa! Chcela som toto zvriesknuť, no zasekli sa mi tie slová niekde v krku. Prosím...
Ani som sa nenazdala a držala som Gaarove dlane, v ktorých bol kunai zabodnutý v mojom bruchu. Sledovala som ako sa mi tričko zalieva od krvi a bolesti z bodnutia mi podlamovali kolená. Vyšli mi slzy od tých múk a ja som zhliadla na Gaaru, ktorý sa s roztrasenými rukami a očami vypúlenými zošuchol na kolená, na ktoré som za chvíľku padla aj ja vyťahujúc si kunai zo seba.
„J-ja...s...som ne-nech...nechcel,“ takmer mu nebolo rozumieť.

Zastonala som od bolesti a videla ako sa nahol dopredu a vyvracal sa. Uslzené oči som premiestnila niekde do lesa, kde som videla fialového hada ako sa plazí ku mne. Privierala som oči. Už dlho nevydržím. Had sa ku mne priplazil. Manda? Byokiho Manda? Zasyčal pri uchu a mňa z toho až zamrazilo. Bála som sa otvoriť oči, no po pár sekundách bolesť v mojom bruchu úplne odišla a ja som si necítila mokré tričko od krvi.

Je suché? Otvorila som oči a ležala som na posteli v cele! Nestihnem ani zareagovať a Byoki ma začal škrtiť. Strhla som sa, posadila sa a uzrela som malý ohník v jaskyni. Pri nohách mi vydychovala Tsunade a oproti mne Kakashi so zakrytou tvárou. Ach...chvalabohu. Vydýchla som si, no ešte stále vydesená k smrti. Až teraz som si uvedomovala, že som stískala v rukách kunai. Ako sa mi dostal do rúk počas spánku? Posadila som sa a oprela sa o stenu jaskyne. Prečo sa nemôžem normálne vyspať? Je mi zima a moje vlastné sny ma privádzajú do šialenstva. V návale toho všetkého mi vytiekli slzy a ja som si z celej sily zaryla nechty do ľavého ramena. Potichu som zastonala od bolesti, keď som si uvedomila, že svoje pazúry som dostala až pod kožu a po ruke mi stekajú tri pramienky karmínovej tekutiny. Bože, ja som blázon!
Schytila som do ruky kunai a dala si ho blízko ku tvári, sledovala som na jeho čepeli ako plápolajú posledné zvyšky ohňa. Potom som si kunai otočila ostrou hranou smerom do stropu a sledovala ten nástroj, ktorým ľudia bezcitne zabíjajú jeden druhého. Dokonca aj ja...

Som vrahyňa...vždy som len sebaobrane, no aj tak. Nikdy som si to nechcela priznať, ale je to tak. Som človek, ktorý zabíja. Som ako tí ostatní. Nie som v ničom lepšia. Vždy som mala možnosť radšej zdrhnúť, no ja som toho človeka radšej zabila ako ho nechala žiť.
Navyše človeka, s ktorým som sa milovala a vyznávala mu lásku, sa idem teraz pozabíjať. Miloval ma vôbec? Či sa len zmýlil, lebo nikto ho nikdy nemiloval a jemu sa to v hlave splietlo s fyzickou príťažlivosťou? Pokiaľ mu do hlavy nevidím, tak neviem. Je vôbec toto správne? Aby človek takto zo dňa na deň sa preorientoval z absolútnej lásky na totálnu nenávisť. Dá sa to?

Povzdychla som si a pretrela si dlaňou krv, ktorá mi stiekla od ramena až k lakťu. Pozrela som sa na Gaaru a zbadala pastelové oči upierajúce sa na mňa. On nespal?!