Ten idiot sa prebral – Opäť v hre 04

„Ak mám byť úprimný, tvoj telefonát ma prekvapil. Už dlho ťa sem zvem a vždy si predtým hovoril, že nemáš čas.“
„No áno, ale to vieš, hrdinovia to majú ťažké.“ Sebavedomo som sa zaškeril, keď sa na mňa Gaara obrátil so zdvihnutým obočím.
Podal mi pohár džúsu a posadil sa oproti mne do druhého kresla.
„No tak hovor, ako sa máš?“ spýtal sa mierne zamračene. Mal o mňa starosť. Samozrejme, naposledy sme sa videli, keď som vyplakával za tou pijavicou.
„Ak mám byť úprimný, ani sám neviem. Chápeš, posledný polrok mi príde akoby som ani nežil. Ak nemám misiu, tak vstanem až okolo obeda a potom do večera trénujem.“
„Asi sa snažíš zo seba dostať tie spomienky.“ povedal s prižmúrenými očami, načo si odpil zo svojho pohára.
„Áno, ale tiež... asi chcem zo seba dostať tú zlosť. Ale akosi cítim, že vo mne stále kdesi hnije.
„Viem, že si sa jej vyhýbal až pokým neodišla...“
S ironickým úškrnom som mu skočil do reči s poznámkou: „Dlho jej to veru netrvalo.“
Moju poznámku ignoroval a pokračoval: „Ale pokiaľ viem, nikdy si sa o tom s ňou nepozhováral bez emócií.“
„Akoby to šlo,“ utrúsil som ďalšiu bezvýznamnú poznámku.
„Možno je to práve to, čo ťa drží späť. Potrebuješ túto etapu uzavrieť.“
„Hm,“ zatváril som sa, že túto jeho radu zvažujem, hoci to nebola vôbec pravda, „...nie,“ nesúhlasne som pokrútil hlavou, „vďaka, ale nie.“

Povzdychol a oprel sa do kresla.
„Ale,“ rýchlo som sa ujal slova, aby to neurobil on a nehovoril o tom, že robím chybu, „pravda je taká, že som neprišiel len tak.“ Usmial som sa naňho a on zdvihol obočie.
„Skutočne?“
„Je tu jedno dievča.“ povedal som stroho a očakával jeho spätnú väzbu.
„Takže si opäť v hre! Hádam, že to nebude len úlet, keď si prišiel kvôli nej.“ Usmial sa na mňa.
„Veru nebude. Kedysi sa mi vyznala, no odmietol som ju. Teraz žije tu a fakt opeknela.“
Popravil sa v kresle a jeho tvár akosi spevnela.
„Hyuuga, hm.“ Zvláštne je, že to nebola otázka.
Ale, ostatne, čo je na tom čudné? Hádam, že od niekoho počul, že sa mi vyznala. Alebo som mu to povedal sám? No, je to dosť možné, hoc si nespomínam.
„Bingo!“ Zasmial som sa.
„Nedávno bola v Konohe na návšteve a keď som sa s ňou zhováral, hovorila, že nikoho nemá. Takže...“ Ukazovákmi som s obrovským úškrnom začal ukazovať na seba.
„To ti povedala?“ spýtal sa bez mihnutia oka.
„Áno...“ nepáčil sa mi jeho pohľad. Žeby klamala?
„Počkaj, vieš azda niečo? Chodí s niekým?“
„No... to vieš, reči tu a tam.“ Trochu sa uvoľnil.
„Reči? Aké reči?“
„Uhm... ja sa veľmi o klebety nezaujímam, ale vraj keď jej chcela kamarátka dohodiť rande, tak povedala, že je do niekoho zamilovaná.“
Vyvalil som oči.
„Ale ako je to možné? Ona by mi predsa neklamala... alebo! Alebo, čo ak je ten niekto stále ten istý človek?“
„Čo tým...“
„Keď bola u nás tak trochu načrtla ako sa mi pred rokmi vyznala. Myslím, že ešte stále je zamilovaná do mňa. Samozrejme, veď inak, by ma nebola pred odchodom navštíviť!“
Niežeby som si chcel niečo nahovárať, no o čo iné by šlo? A dáva to zmysel.
„Vážne.“ Gaara vyzeral byť zamyslený.
„Alebo to možno povedala, iba pretože sa chcela zbaviť dotieravcov.“ Načrtol svoju teóriu.
„Hahm,“ Hm. Dúfam, že nie.
Pokrútil som hlavou.

Je zbytočné sa nad tým zamýšľať. Pravdepodobne by som ju mal vyhľadať a pozvať niekam. Už som tu dva dni a za ten čas som si myslel, že na ňu náhodne natrafím niekde v obchode alebo v dedine.
Omyl. Každodenné prechádzky Sunou mi veru nepomohli a to som sa chcel vyhnúť otravnému vyzvedaniu od jej známych. No večne tu byť tiež nemôžem, Kakashi mi dal čas dva týždne a z tohto žalostne krátkeho času som premrhal už dva dni. Dva dni, počas ktorých som aspoň dočítal jej poslednú knihu. Takže teraz som perfektne pripravený a môžem s ňou hovoriť o všetkých jej dielach.
„A čo ak ti povie, že nechce?“ spýtal sa zrazu.
„Nemyslím si, že to povie.“ odvetil som s úsmevom.
„Prečo?“ Pokrčil som ramenami.
Proste mám pocit, že ma neodmietne.
„Kiežby som mal ja také sebavedomie.“ zašepkal zrazu.
„No páni! Tebe sa niekto páči?! Kecáš! Vážne? Kto?“ Nebezpečne som sa vyklonil z kresla, až som skoro spadol.
„To je... komplikované.“ Odvrátil pohľad.
Očividne o tom nechcel hovoriť, no ja nie som známy svojou... zdvorilosťou? Alebo ako inak to nazvať?
„Prečo komplikované? Choď za ňou a proste to vypáľ!“ Začal sa smiať a ja som sa k nemu pridal.
„Alebo za ním? Nemám predsudky, nech je to ktokoľvek.“ Prestal sa smiať.
„Nie, je to dievča. Už je to asi tri roky.“
„Tri roky? Ty... uf!“ Páni, nechce sa mi veriť, že k niekomu niečo cíti tri roky a ani necekne. Ale vlastne, pokiaľ viem, Hinata ma mala rada ešte dlhšie... ale nakoniec to povedala! A bola odmietnutá... aký len somár som bol?
„Prečo si jej nič nepovedal?“
Hlavu dal do dlaní a pozrel sa na podlahu.
„Ja neviem. Vždy keď som pri nej, mám problém sformulovať súvislú vetu, preto radšej mlčím.“
Nemám slov. To je asi po prvýkrát za svoj život, keď nemám slov. Proste... Gaara? Gaara sa takto do niekoho zamiloval?
„Ja si s ňou viem dokonale predstaviť zvyšok života, ale... ale spoločensky je to neakceptovateľné. Chápeš, ako Kazekage by som si mal vybrať niekoho vhodnejšieho. Viem to, a je to frustrujúce. A ešte k tomu...“
„Ešte k tomu?“ Nechápem, prečo sa tak trápi tým, že je Kazekage... Ak ju má rád, nech kašle na to, čo hovoria ostatní! Kto by mohol byť spoločensky neakceptovateľné? Bože, to je slovo!
„Nie, nemal by som o tom s tebou hovoriť.“ Vstal a podišiel k stolu.
„Prečo nie?“
Chvíľu nič nehovoril a potom vzdychol.
„Pretože to nemá význam. Nehovorme o tom.“
Nespokojne som sa zamračil a radšej napil. Chcelo by to niečo silnejšie, ale je ešte skoro.

Striasol som sa, keď som si niečo uvedomil.
„Kámo, ten rozhovor bol ako keď sa dve dievčatá rozprávajú o chlapcoch, do ktorých sú zamilované.“
Gaara sa na moment zamyslel a potom pootvoril pery.
„Aký rozhovor?“ Zatváril sa nechápavo.
„Moja reč.“
Zasmiali sme sa.
Bože, toto mi chýba. Normálny rozhovor medzi kamošmi.
„Počuj, prídeš na tú oslavu?“ spýtal sa zrazu.
„Ktorú... Aha, áno, prečo nie?“ Tesne po tom, čo sme sa stretli v meste, než sme sa usalašili v jeho kancelárii, mi spomenul, že má jeho sestra zajtra narodeniny. Vraj bude rada, ak sa zúčastním. Hlavne v prípade, ak prinesiem darček. Vlastne sa celkom teším, veď žije so Shikamarom, ktorého som nevidel už... Pánabeka, dlho.

Zaujímalo by ma, kto je to. Kto to môže byť? Dievča, ktoré si získalo Gaaru.
Neviem sa dočkať, kedy ju stretnem.
Je prudká a výbušná? Jemná ako kvetinka? Živá a usmievavá?