Zmätený Kazekage 55.

:)

Sabaku zdraví všetkých Zas to nejakú dobu trvalo než som pridala diel. Pardon. Tento diel je podľa mňa taký zvláštny. Povedala by som, že na mňa až moc presladený. Ale dúfam, že sa vám bude páčiť. Malá poznámka k dielu: ako už viete z toho posledného, Tanaris a Gaara sa začali bozkávať. Aby vám nevadili toľké bodky, čo tam budú...chcem vás upozorniť, že to budú prestávky medzi bozkami. Viem, že niekomu to môže vadiť toľko bodiek. Preto vám to oznamujem.

Natiahla ruku a pri mokrom a teplom dotyku úmyselne-neúmyselného poranenia jej vytiekli slzy. Gaara privrel oči a pootočil tvár. Jeho pery pobozkali Tanarisinu dlaň a mierne mu prišlo zle z hrdzavej chuti v ústach. Na to sa Gaara s krvavými perami pozrel na Inuzuku a hľadeli si do očí. V ten moment sa ich mozgy naladili na rovnakú vlnu. Všetky nezhody naraz obaja hodili za hlavu, vrhli sa na seba a oblievali jeden druhého vytúženými bozkami plných neopísateľnej vášne a neskrotných pocitov. Gaara ju svojím telom zatlačil ku stene a ona mu obe ruky zahrabla do vlasov. Obom sa cez bozky prenášali stony a vzdychania.

„Bože...Tanaris,“ Gaara sa snažil prehovoriť pomedzi jej bozky, „tak... veľmi si mi chýb-“
„Chýbala...aj ty mne,“ tiež sa na etapy oddeľovala od neho, „ani si nevieš... predstaviť...ako...moc.“
V Gaarovi sa zračilo mierne prekvapenie: „Tanaris...ten list, ktorý...si mi posla-“
Znova ho nenechala dohovoriť: „Gaara...teraz nie...kašli naň...to nie je podstatné,“ nemohla sa v ten moment ho nabažiť.
Kazekage tak nejako prikývol a ubral sa do hlbokých útrob vášne. Ruku jej zahrabol do vlasov a druhou jej objímal celý chrbát. V tom sa do Tanaris nahnal neúprimný pocit a ona sa v momente od neho odtiahla: „Nie, Gaara.“
Srdce mu vynechalo minimálne dva údery. Ruky zvesil z nej: „Tanaris.“
Ona sklopila pohľad: „Musíš niečo vedieť,“ na krátku dobu sa odmlčala, „ja som v Konohe bola s-“
„S Nejim, viem,“ prerušil ju tento krát on a vydýchol úľavou.
Naopak Inuzuka si prešla šokom.
„Chouji to písal v liste pre Shikamara.“

Dievča otvorilo ústa a nevedelo, čo si má myslieť. Čakala by hnev, slzy, žiarlivosť...nič z toho však neprišlo. Rozklepaná stála oproti nemu, avšak čoskoro ju zamestnali znova jeho pery. Bolo mu jedno, že s Nejim spolu boli. On zas zblbol pri Matsuri. Bozk, ktorý jej ako prvý z dlhej série daroval bol jazýčkový a to ju hodne prekvapilo. Nebránila sa.

„Tanaris...aj ja som...šliapol vedľa...“ potichu sa priznával pri bozkávaní a na konci vety sa úplne odtiahol.
Ona si ho však polapila a pokračovala v ich doterajšej činnosti.
„Počkaj, Tanaris,“ odstúpil od nej na dĺžku jeho rúk.
Zavrčala: „Matsuri, kto iný!“
Gaara bolestne zvesil hlavu a Tanaris cítila, ako v jej žilách znova búri krv a pečať sa chveje. Pocit, ktorý jej schladil hlavu bol ten, že na rozdiel od Gaaru, ona mala dočinenia s dvoma mužmi. A to len pred pár hodinami. Rozhodla sa nezazlievať mu Matsuri. Aj keď mala chuť to dievča roztrhať v zuboch.

Pokrútila hlavou a dvihla mu bradu prstom. Očami si vypýtala bozk a on pochopil. Jemne sa pritisol na jej pery a začal ich nežne bozkávať. Ona mu sem tam jazykom prechádzala po hornej pere. Hladili jeden druhému tváre. V tom zacítila Tanaris na sebe divný pocit a keď sa oslobodila od Gaaru, aby ho identifikovala, zistila, že ich premiestnil pomocou piesku do jeho izby.

Tanaris spravila tri kroky vzad a porozhliadla sa po Gaarovej spálni.
„Tak dlho som tu nebola,“ šepla a jemu prišlo pri tej vete nedobre.
Vedel, že za to mohol on.
„Tanaris,“ prehovoril vážne a ona na neho pozrela s mierne zaujato prižmúrenými očami, „vtedy som ťa odmietol, pre tvoje dobro. Deidara si ťa chce nájsť. Nájsť nás oboch a myslel som, že keby sme boli pohromade...ohrozilo by ťa to.“

Hnedovláska to nestíhala hneď vstrebať. Po asi minútke ticha, kedy jej mozog spracoval všetky informácie, sťažka vydýchla a spomenula si na tie mučiace chvíle. Ledva zadržala slzy, ale všetko jej to vtedy došlo.
„Prosím, neplač,“ pristúpil rázne k nej a utrel jej oči, „nemohol som ti to povedať priamo...veď,“ na tvári sa mu vyčarovalo pobavenie, „veď by si ho v spálila na uhol.“
Tanaris sa cez hrdlo predralo zasmiatie a to jej zlepšilo náladu. Gaara sa k nej priblížil a zašeptal: „Tak veľmi mi to trhalo srdce. Zabíjalo ma to zvnútra.“
Na okamžik sa mu na mieste, kde mal narastenú guču zasekol hlas: „Aj teraz robím presný opak toho, čo by som mal, ale ja to už jednoducho nedokážem,“ začal jej hladiť líce hánkou a pomaly sa približoval k jej perám, „ak chceš, aby som prestal, tak mi to povedz.“
„Pokračuj...“ vydýchla Tanaris a ich pery sa naliehavo spojili.

Vodca dediny začal túto ženu bozkávať, pričom sa obaja posúvali smerom do postele. Srdce im bilo na plné obrátky. Tanaris sa triasli ruky a Gaarovi sa z myšlienky, čo by sa mohlo diať namužil rozkrok a aj jemu začal telom prechádzať mráz. Mráz, nie v zlom slova zmysle. Myseľ obom nahlodávala úvaha, či to nie je priskoro a na rýchlo. Podporovali ich však vzájomné city a tak dlhé odlúčenie.

Tanaris si sadla na posteľ a mala v pláne ľahnúť si. Nevydalo jej to a tak sa lakťami zaprela do matracu, telo držiac rovnobežne s ním. Gaara si jedno koleno dal na kraj postele a dlaňami sa týčil nad Inuzukou, bozkávajúc jej krk. Jemne ju začal hrýzť. V tom Tanaris bolestne zrevala a lakte sa jej podlomili. Podpera pod nimi sa poprehýbala jej prudkým nárazom a Gaara zdesene vypúlil oči: „Tanaris, čo sa stalo?! Veď som ťa silno nekusol.“
Ona si so zvrašteným čelom chytila ľavé rameno: „Pečať ma zabolela.“
Trocha si vydýchol a pomohol jej sadnúť si. Čupol si oproti nej a odhrnul Konožanke vlasy zakrývajúce pečať. Už na pohľad bolo vidieť, že je aktívna. Pokrútil hlavou. ‚Teraz na to nie je vhodný čas.‘ Pomyslel si, ale nemal odvahu to povedať. Popravde si moc nebol istý tým, či Tanaris chce to, na čo myslel on. Toto je vec pre neho nová, aj napriek tomu, že ide o Tanaris.
„Gaara...ja nemôžem. Dnes nie,“ prehovorila a zatínala zuby od bolesti.
„Nie, to je v poriadku,“ pohladil ju láskyplne po líci a v duchu tlieskal od radosti, že jej to nemusí hovoriť on.
Aspoň si utvrdil svoju nezodpovedanú otázku, či sa s ním chcela milovať. Tanaris si stískala si rameno a pulzujúca bolesť z okamihu na okamih odišla. Tvár sa jej uvoľnila a prestala kŕčovito zvierať hornú časť ruky.
„Už to prešlo?“ spýtal sa povzbudene, no na tvári mal svoj klasický výraz.
Prikývla mu. V hrdle prestala mať to nepríjemné sucho. Všetko by to bolo moc rýchlo, impulzívne a bez rozmyslu. Bála sa, že by toho potom ľutovala.
„Gaara, musíš si ísť vyčistiť tie rany na tvári...si celý od krvi,“ zaľútostila sa a on ju zobral do kuchyne, kde mal lekárničku...

Inuzuka položila na kuchynský stôl zakrvavený kus gázy. Zobrala čistý a namočila ho do alkoholu. Pozrela na Kazekageho, sediaceho pred ňou so spojenými stehnami a dlaňami poslušne položenými na nich. Pozrel sa na chvíľku von cez okno, lebo mu pripadalo, že sa zbieha piesočná búrka. Tanaris sa zachichotala a to ho upútalo. Pripadal jej ako malý školáčik, ktorý sedí na ošetrovni akadémie a zvedavo pozerá von oknom.

„Čo je smiešne?“
Mávla rukou: „Nič...si rozkošný.“
Gaarova tvár sa trocha prekvapene zatvárila. Vyviedlo ho to z miery a to sa odzrkadlilo na jeho zčervenelých lícach. Upokojil rumenec Gaarovským výrazom a Tanaris pokračovala s čistením rán.
„Au,“ zažmúril Gaara jedno oko a vážny výraz narušila bolesť, „protivne to štípe.“
„Prepáč,“ usmiala sa nevinne, „musím ti tie rany vydezinfikovať.“
Vytierala Gaarovi tri šrámy na líci a po chvíľke sa jej prsty rozklepali. Zložila ruku a neveriacky hľadela na miesto, ktoré mu poranila.
„Som netvor,“ šepla a Gaara sa prudko zamračil.
„Nerozprávaj tak o sebe. To nestrpím!“
„Vedela som, že to robím...ale nedokázala som tomu zabrániť.“
„Ten pocit poznám...Tanaris, ako to s tou pečaťou máš? Myslel som, že ju vieš ovládať. Musela si ju kedysi ovládať, nie?“ vysypal na ňu priveľmi veľa otázok, vzhľadom na to, že to bol Gaara.
Mal toľko nejasností ohľadom prekliatej pečate, že mu to nešlo nevyhŕknuť.
„Kedysi som ju ovládala. Spustila som si ju kedy sa mi zachcelo, vypla som ju kedy sa mi zachcelo. Moja pečať má ohnivú podstatu. Orochimaru si ju pripravoval pre Sasukeho a ja som bola testovacie zariadenie pre ňu. Vďaka tomu bola trocha nestabilná a mala tendenciu sa spúšťať samovoľne, keď som sa príliš nervačila,“ rozložila rukou a začala znova Gaarovi pretierať rany.
„Nervačila?“ položil viac menej otázku
„Uhm,“ kývla hlavou a tvár sa jej pokrčila, „napríklad...spomínam si, ako som jedného väzňa bičovala a popri tom sa mi pečať sama rozrástla po tele bez toho, aby som si to uvedomila. Teraz, keď som ju použila po dlhej dobe, tak ma to položilo.“

Predstava Tanaris ako mučí človeka mu bola ako nočná mora. Radšej sa vrátil k téme: „Prečo máš problém ju teraz udržiavať?“
Jeho ošetrujúca Tanaris znova vymenila gázu a už tretiu začala močiť alkoholickým roztokom: „Pečať čerpá silu z nenávisti a tej som ja v tej dobe mala požehnane. Nenávidela som otca, bratov, tetu Tsume, Hanu, Kibu, priateľov...kohokoľvek, ktorý mi neverili, že mama bola zavraždená a nezomrela na zlyhanie srdca. Určitým spôsobom ide aj o to, ako často ju používaš. Moja nebola spustená niekoľko rokov. Dôsledkom toho nastala nerovnováha medzi mojou a Orochimarovou chakrou a to bude teraz zrejme spôsobovať určitý čas problémy...“ zamyslela sa a potom odložila kus látky nasiaknutej jeho krvou, „buď znova zažehnám prekliatu pečať, alebo sa ju opätovne pokúsim ovládnuť.“

V tichosti svojich úvah si zobrala vatové tyčinky do uší a aj tie zmáčala dezinfekciou. S nimi mu zašla rovno do vnútra rany a Gaara pod štipľavým pocitom ucukol. Stŕpnuté telo uvoľnil a sledoval ju ako mu na tvár prikladá malé kúsky fáču a oblepieva ich leukoplastmi. Na to sa postavila a on sledoval, ako si z kuchynskej linky vybrala chladivú masť. Žasol nad tým, že vedel, kde je. Až ho to zabolelo u srdca. Hnedovláske sa zamotala hlava od náhlej, bodavej bolesti v ramene a v miernom závrate od nej sa zachytila kuchynskej linky. Gaara sa pohol, aby jej pomohol sadnúť si, no ona ho pokynom ruky utlmila. Sadla si oproti nemu a troma najdlhšími prstami na ruke mu jemne natierala modrinu pod ľavým okom. Kazekagemu začalo to oko slzavieť od eukalyptu. Pretrel si ho a stále ju pozoroval, ako od sústredenia krčí obočie.

„Si krásna aj, keď sa mračíš,“ potichu zapriadol a vyrušil ju.
Na jej tvári sa roztancoval úsmev. Kdesi v hĺbkach jej vedomia ju zžieralo to, že nevie o Suigetsovi. Ona mu však klamať nechcela, no technicky...keď mu to ešte nepovedala, tak klame. Vlastne o nič v podstate nešlo. Šlo? Úsmev jej povädol a ona zavrela masť.
„V poriadku?“ spýtal sa jej a rukou ju pohladil od šedej ofiny až ku sánke.
„Áno...len ma stále rameno bolí,“ postavila sa a obzrela si ho.
Tričko mal prezlečené, tvár doudieranú a na pravú stranu prelepenú. Vyzeral zničene a unavene. On zas videl na nej, že si potrebuje ísť ľahnúť. Skopíroval jej úkon, postavil sa a keď k nej došiel, zobral si ju na ruky.

„Čo robíš?“ nadvihla kútiky úst.
„Idem si ťa odniesť do postele. Sprchu si si už dala a tak si musíš pospať,“ vtisol jej bozk do vlasov, „nepotrebuješ do nemocnice?“
„Nie...mne na rozdiel od teba nič nie je.“
Ocitli sa znova v spálni, kde ju jemno položil medzi periny. Ona k nemu začala naťahovať ruky a on sa jej poddal. Dal sa nad ňu a tak trocha začal pokračovať v tom, v čom ich prerušila bolesť Tanarisinho ramena. Bozkával jej krk a ona si ho tisla k sebe ako o život. Potom sa cez sánku dostal k perám: „Neboli sme unavený náhodou?“
Inuzuke sa pery roztiahli do úsmevu, ktorý jej odhalil tesáky: „Máš pravdu...“

Gaara si ľahol vedľa nej a stískal jej ruku, dívajúc sa ako zaspala. Pripadala mu ako anjel. Hnedé vlasy jej plávali po bielom vankúši a hrudník sa jej konečne pokojne dvíhal. Vyzerala tak nedotknuto. Akosi sa mu nechcelo veriť, že to posadnuté, šialené a násilnícke ja je aj teraz v nej. Aj tak vyzerala nevinne. Zahnal tieto myšlienky...Trocha si povzdychol nad tým, že spravil presne to, čomu sa chcel vyvarovať. Tento krát by ju už ale nemohol odmietnuť. Vedel, že by to mohlo definitívne skončiť. Už nechcel byť bez nej ani sekundu. Nad hlavou mu visel otáznik menom Neji. Z jej správania mu bolo evidentné, že ho nemiluje, no netušil, či spolu sú alebo nie. Pri predstave, že sa jej dotýkal, že ju bozkával...zrazu sa doňho nahnalo toľko mocných pocitov, že mal chuť zrevať na plné hrdlo a stiahnuť si kožu z tváre. Miesto toho zaťal zuby a ubolená čeľusť ostala celá ochromená. Znechutene si jazykom prešiel po ďasnách na ľavej monoklovej strane a naďalej sledoval jej tvár, dokým aj on sám nezaspal...

Už po tisíci krát Neji sedel na tom istom strome a sledoval Tenten. Dala si prestávku od tréningu. Sedela na tráve a pila z fľašky vodu. Hyuuga mal založené ruky u hrude a premýšľal nad svojím zbabelým správaním. Vždy, keď tam sedel, ju pozoroval, obdivoval a zároveň mu hlavou behali rôzne veci ohľadom dvoch žien, ktoré sa mu zakusli do života. Tenten sa postavila a poobzerala sa. Deň, čo deň, keď chodila trénovať, mala pocit, že ju niekto sleduje. Zvlášť, keď raz prichytila Nejiho. Nemohla sa toho dojmu zbaviť. Nervozita, ktorá z nej sálala sa dostala až k Nejimu a ten pokrútil hlavou.

„Som ako šmírák,“ povedal si sám pre seba a zoskočil zo stromu.
Pripadal si ako nejaký úchyl, keď sedel v listoch na strome a z nich sledoval ženu.
„N-Neji,“ Tenten sa prekvapeno-neprekvapene pozrela smerom na neho.
„Tenten, prosím...viem, že nemám na to právo. Ani sa vyhovárať, ani hovoriť prečo som to urobil, ale vypočuj ma, prosím,“ pozrel na ňu zúfalo a ona letmo prikývla v očakávaní, „spravil som chybu. Viním sa za to, pretože som začal ja. Dobre som vedel, že ma Tanaris nikdy nemilovala. A ešte lepšie viem, že ja som vždy miloval a milujem teba...“
Tenten stála a ruky mala prepletené, držiac si ich pri hrudníku. Kusla sa do spodnej pery a mala rôznorodý výraz. Zmes smútku, previnenia a túžby. Prehltla značné množstvo slín a trasľavo vydýchla. Dala sa do kroku a postupne, ako sa približovala k nemu, pridávala a pridávala do kroku až sa nakoniec rozbehla a vletela Hyuugovi do náruče. Zachumlala sa do jeho copu, ktorý voňal ako mango. Srdcia v ich hrudníkoch sa bili a narážali jedno do druhého. Neji si ju dvihol do výšky. Zložil ju naspäť na zem a vymenili si pohľady.

„Mala som byť k Tanaris úprimná. Keby som povedala, čo som skutočne cítila, nič z toho, by sa nestalo,“ pousmiala sa a pohladila mu líce.
Na to však prudko zosmutnela: „Bola som tak hlúpa...Neji. Zlomila som ti srdce.“
Muž s levanduľovými očami uhol pohľadom a aj hlavou do boku. Na tvári mal tvrdý a škaredý výraz. Tenten si nespokojne zakusla do líca a rukou ho donútila pozrieť sa na neho.
„Nebolo to pekné,“ šepla a priblížila sa k nemu.
Neji si trocha odfrkol: „Z ľútosti...to radšej vôbec.“

Tenten pokrútila hlavou. Chcela, no nebola však dosť vysoká na to, aby dočiahla na jeho pery. Ani keď sa dala na špičky. Hyuugovi narástla guča v krku a v hrudi hrejúce pocity i cez tú nervozitu. Tu šlo o niečo.. Toto predtým necítil. Odhodlal sa a sklonil hlavu a ich pery sa konečne dočkali. Tenten cez pery ušiel úsmev. Neuvedomila si to, ale bol to prejav šťastia. Pritisli sa na seba viac a po vytúženom udobrení sa pobrali do dediny, kde obaja slobodne vyšli po boku jeden druhého do ulíc na prvé rande...

Ohnivá Inuzuka a Piesočný Gaara konečne prelomili bariéru a opäť sa pripútali jeden k druhému. Geniálny Hyuuga a šikovná Tenten boli konečne schopní postaviť sa zoči-voči a spečatiť ich lásku. Pravú lásku...
Vzťahy týchto mladých ľudí nabrali cestu, akou sa mohli uberať už dávno, no nad párom zo Suny sa stále zmietalo mračno z Mlžnej menom Suigetsu...